Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Senzačný zahajovací predaj - oznamoval veľký nápis v slovenčine a druhý v nemčine v roku 1936 na modernej budove v Bratislave, kde otvárali luxusný obchodný dom českí podnikatelia Brouk a Babka.

Od&nbsp;prvého dňa sa stal ikonou, miestom stretnutí, vysnívaných nákupov. Jeho sláva, hoci už pod menom obchodný dom Dunaj, pokračovala aj počas socializmu. Tí, čo si pamätali zašlé časy, však stále hovorili: „Ideme do&nbsp;Brouka.“ Neskôr sa preslávil vtip: „Moja žena skočila do&nbsp;Dunaja. A&nbsp;neutopila sa? Nie, kúpila si nový kabát.“

Slovenský seriál, ktorý vysielajú v&nbsp;súkromnej televízii s&nbsp;názvom Dunaj, k&nbsp;vašim službám, opäť pritiahol pozornosť na&nbsp;obchodný dom, ktorý sa v&nbsp;čase svojho vzniku, ale aj o&nbsp;pár desaťročí neskôr, tešil obrovskej popularite. Ibaže v&nbsp;tých časoch, ako sa odohrávajú príbehy fiktívnych hrdinov, mal celkom iné meno.

Ako sme už povedali, moderná stavba v&nbsp;centre Bratislavy je spojená s&nbsp;menami dvojice Jaroslav Brou­k a&nbsp;Josef Babka, ktorá sa poznala ešte zo stredoškolských čias. Ich priezviská nasledovali po&nbsp;sebe v&nbsp;abecede, ale učitelia ich pri vyvolaní neraz prehodili, aby zneli zvučne. Brouk a&nbsp;Babka začali pár rokov po&nbsp;skončení obchodnej akadémie spolu aj podnikať. Z&nbsp;ich mien vznikla značka B + B, ktorá sa veľmi rýchlo dostala do&nbsp;povedomia, pretože dvojica sa pustila do&nbsp;veľkolepých projektov. Po&nbsp;otvorení koloniálnych predajní, kde predávali najmä čaj a&nbsp;kávu, začali s&nbsp;výstavbou obchodných domov. Spočiatku najmä v&nbsp;bohatšom Česku, nakoniec si trúfli aj na&nbsp;chudobnejšie Slovensko. „Prvý obchodný dom otvorili v Prahe na Letnej. Tešil sa veľkému úspechu, firma mala dobrý marketing, chodilo sa vtedy inšpirovať do USA“ opisuje sprievodca Ivor Švihran.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/luxus-aj-goebbelsova-milenka-pribeh-obchodneho-domu-dunaju-je-iny-ako-seriali-pikantnejsi" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite, ako sa menil obchodný dom Dunaj&gt;&gt;</a>

Do&nbsp;výstavby na&nbsp;niekdajšom Námestí republiky v&nbsp;Bratislave sa pustili na&nbsp;jar v&nbsp;roku 1936. Funkcionalistickú budovu podľa návrhov architekta Christiana Ludwiga, autora Manderláku, postavili za&nbsp;päť mesiacov. Vynikala príťažlivým vstupným priestorom s&nbsp;troma samostatnými štvorstrannými výkladmi, ktoré lákali dokonale naaranžovaným tovarom. Navyše, ohýbané sklá sa použili na&nbsp;Slovensku prvýkrát. Obchodný dom mal sedem nadzemných a&nbsp;dve podzemné podlažia, moderný výťah, ba i&nbsp;podlahové kúrenie. Jeho fasáda bola obložená keramickým obkladom. Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;iných podobných projektov v&nbsp;Česku sa tento nevolal Brouk a&nbsp;Babka, pretože im túto značku nechceli zaregistrovať, ale na&nbsp;budove visel veľký nápis Bohuslav Brouk.

Iná verzia hovorí, že Babka už s&nbsp;kamarátom zo študentských čias v&nbsp;tom čase nepodnikal, ale pôvodná značka sa zachovala. Na&nbsp;Slovensku však nie. „Aby mohli použiť aspoň písmená BB, siahli po&nbsp;mene mladšieho syna Jaroslava Brou­ka Bohuslava.

„Zaujímavé je, že kým starší syn Jaroslav pokračoval v&nbsp;otcových šlapajach, mladší s&nbsp;týmto podnikaním nemal nič spoločné a&nbsp;venoval sa psychoanalýze,“ hovorí Švihran. Jeden z&nbsp;najslávnejších a&nbsp;najstarších obchodných domov na&nbsp;Slovensku sa teda volal po&nbsp;básnikovi, spisovateľovi, filozofovi a&nbsp;psychoanalytikovi, ktorému v&nbsp;roku 1935 vyšlo dielo Autosexualismus a&nbsp;psycherotismus. Patril medzi výrazné postavy medzivojnovej českej avantgardy a&nbsp;bohémy.

Luxusné nákupné priestory otvárali prvého septembra 1936 a&nbsp;od&nbsp;rána sa pred obchodným domom tlačil nedočkavý dav. „V&nbsp;niektorých zdrojoch sa uvádza, že sa na&nbsp;slávnostnom akte zúčastnila herečka Lída Baarová,“ spomenie Ivor Švihran. „Takže možno ten obrovský záujem nespôsobil len marketing, ktorý bol na&nbsp;tú dobu naozaj výnimočný - s&nbsp;veľkými nápismi, plachtami a&nbsp;krásne na­aranžovanými výkladmi.“

Dobové fotografie z&nbsp;otvorenia ukazujú, že pred budovou sa tis­li nielen ženy, ale aj muži. Možno práve kvôli krásnej herečke, ktorá mala vtedy 22 rokov. Pár týždňov pred otvorením sa na&nbsp;olympijských hrách v&nbsp;Berlíne zoznámila s&nbsp;Hitlerovým ministrom propagandy Josephom Goebbelsom, s&nbsp;ktorým mala neskôr milostný pomer. Vlastným menom Ludmila Babková bola ikonou krásy a&nbsp;podľa niektorých zdrojov dcérou brata Jaroslava Babku Karla. „Nie je isté, či naozaj prvého septembra 1936 prišla do&nbsp;Bratislavy, z&nbsp;otvorenia nie sú žiadne fotografie,“ dopĺňa sprievodca. „Možno ju len priviezli autom a&nbsp;zase odviezli.“ Ktovie, v&nbsp;tom čase totiž už slávna česká rodáčka pôsobila v&nbsp;Nemecku.

V&nbsp;každom prípade sa módny dom Bohuslav Brouk tešil obrovskej popularite. Po&nbsp;vojne sa podniku ujal Jaroslav Brouk mladší, ale nie nadlho. Slávnu sieť komunisti v&nbsp;roku 1949 znárodnili a&nbsp;bratislavský obchodný dom premenovali na&nbsp;Dunaj.

„Keď dostali na&nbsp;druhom poschodí nové topánky, stáli sme v&nbsp;rade až na&nbsp;prízemí,“ vracia sa do&nbsp;minulosti jedna z&nbsp;pamätníčok. Aj socialistický OD&nbsp;Dunaj sa tešil obrovskej popularite. Málokde ste mohli zohnať taký pestrý tovar na&nbsp;jednom mieste ako práve v&nbsp;budove na&nbsp;námestí, ktoré sa od&nbsp;roku 1945 do&nbsp;roku 1961 volalo Stalinovo a&nbsp;potom Námestie Slovenského národného povstania.

„Vždy tu dostať módny tvar, aj keď bývajú tlačenice, len čo sa niečo objaví,“ hovorí mladá žena v&nbsp;dokumente RTVS z&nbsp;roku 1976 OD&nbsp;Dunaj z&nbsp;relácie Noc v&nbsp;archíve.

„Bolo to krásne rozdelené, jedno poschodie spodná bielizeň, na&nbsp;ďalšom kabáty, dolu parfuméria, ktorú som mala veľmi rada. Milé predavačky a&nbsp;kvalitný tovar, všeličo som si tam nakúpila,“ opisuje Bratislavčanka Anna Sečanská. „Pracovala som v&nbsp;centre mesta, takže som tam hocikedy vybehla. Neskôr som tam chodila so synom do&nbsp;internetovej kaviarne, keď ešte počítač v&nbsp;domácnosti nebol samozrejmosť.“

Kúpené obleky ste si mohli v&nbsp;nákupnom centre dať zadarmo upraviť na&nbsp;svoju postavu. Aj mama Ivora Švihrana pracovala v&nbsp;strihovej službe. „Vo výťahu sedávala pani, ktorá obsluhovala tlačidlá podľa toho, na&nbsp;aké poschodie ste chceli ísť. Bol však často obsadený, tak­že som chodila aj po&nbsp;schodoch,“ dopĺňa Sečanská.

V&nbsp;OD&nbsp;Dunaj boli dva výťahy a, áno, jeden mal výťahárku. Vyviezť ste sa však mohli len nahor, z&nbsp;nákupov ste už museli ísť po&nbsp;svojich schodiskom. V&nbsp;každom prípade bolo toto zariadenie s&nbsp;obsluhou veľmi populárne a&nbsp;dodnes naň mnohí s&nbsp;úsmevom spomínajú.&nbsp;

V&nbsp;osemdesiatych rokoch minulého storočia pristavili novú budovu, známu aj ako Dunaj 2, ktorá sa volala Dom odievania. Starší funkcionalistický objekt obnovili koncom deväťdesiatych rokov podľa projektu architekta Jána Bahnu.

Postupne však kvalitný tovar mizol, objavili sa nové prevádzky, ktoré zákazníkov už zďaleka tak nepriťahovali. Pribúdali moderné nákupné centrá a&nbsp;OD&nbsp;Dunaj z&nbsp;roka na&nbsp;rok upadal.

Posledných dvadsať rokov sa vychýrený nákupný dom zmenil na&nbsp;nepoznanie. Na&nbsp;prízemie spustnutého priestoru sa pred pár rokmi nasťahoval podnik, ktorý prilákal najmä hipsterskú mládež. Starším ročníkom nebolo po&nbsp;chuti, že v&nbsp;lete pred budovu vyložili plechové sudy a&nbsp;na&nbsp;okolité stromy povešali žiarovky. Považovali to za&nbsp;nedô­stojné a&nbsp;neestetické.

Nuž, časy sa menia a&nbsp;mnohí, naopak, ocenili, že sa do&nbsp;objektu vrátilo trochu života a&nbsp;kultúry. Vo vitrínach vystavovali fotografie súčasných slovenských umelcov, v&nbsp;interiéri sa konali koncerty, divadlá aj standupy.

Najlepší, iný, miesto osudových zoznámení, diskoték, literárnych aj cestovateľských večerov či kvízov - tak mnohí opisujú populárne Kultúrne centrum Dunaj, ktoré donedávna sídlilo v&nbsp;novšej budove, v&nbsp;bývalej reštaurácii s&nbsp;terasou. „Ďakujeme za&nbsp;jedenásť spoločných rokov, ktoré sme vďaka vám mohli stráviť spolu na&nbsp;jednej veľkej vlne. Za&nbsp;kritiku, hejty aj chvály, lebo aj vďaka nim sme rástli, dospievali a&nbsp;posúvali sa dopredu,“ lúčil sa KC Dunaj s&nbsp;návštevníkmi na&nbsp;svojej facebookovej stránke. Spolu s&nbsp;ostat­­nými prevádzkami totiž musel priestory k&nbsp;prvému januáru opustiť. „Jedenásť rokov je v&nbsp;živote človeka väčšinou iba kúsok, ale pre priestor, ktorý vznikol ako koncept na&nbsp;dočasnom mieste, je to presne o&nbsp;osem rokov viac, ako sme plánovali,“ dodali prevádzkovatelia.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/luxus-aj-goebbelsova-milenka-pribeh-obchodneho-domu-dunaju-je-iny-ako-seriali-pikantnejsi" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII</a>

Kapacita bola 497 ľudí. Aj Andrej Nikodem, dídžej a&nbsp;organizátor hudobných akcií, mal v&nbsp;KC Dunaj niekoľko podujatí. „Sedem rokov sme tam robievali každý mesiac diskotéku Indietronica a&nbsp;párkrát aj Depeche Mode párty. Žilo to tam,“ dodáva.

Na&nbsp;ikonickú budovu v&nbsp;súčasnosti čaká rekonštrukcia. Hoci majitelia celého objektu sa k&nbsp;nej nechcú vyjadrovať, mnohí si myslia, že kultové podniky sa už do&nbsp;Dunaja nevrátia. Momentálne obe budovy zívajú prázdnotou a&nbsp;medzi unikátnymi štvorstrannými výkladmi, na&nbsp;ktorých je nalepený oznam o&nbsp;zrušení jednej prevádzky, sú mreže.