Tip na článok
Ropné pole: Takto vyzerali miesta ťažby v 19. storočí. Všetko bolo, ako inak, z dreva. Riziko požiarov bolo vysoké.

Magnát spod Dukly: Objavil destiláciu ropy a skonštruoval prvý moderný ropný vrt

Aj Poľsko má svojho Rockefellera. Ignacy Lukasiewicz objavil destiláciu ropy a skonštruoval prvý moderný ropný vrt iba kúsok od našich hraníc.

Galéria k článku (8 fotografií )
Franek: Zachovaná prvá ropná studňa na svete.
Pracovňa: V Bóbrke sa zachovala jednoduchá pracovňa ropného magnáta.
Pokusy: Lukasiewicz začal pracovať s ropou v zadnej miestnosti lekárne vo Ľvove.

Je to príbeh ako z červenej knižnice. V roku 1822 sa Apolonii a Józefovi Lukasiewiczovcom v dedine Zaduszniki narodilo piate dieťa, Jan Božy Józef Ignacy Lukasiewicz. Jeho rodičia boli na tom finančne tak biedne, že v štrnástich rokoch musel prestať chodiť do školy a začal pracovať, aby im trochu pomohol. Jeho objav však urobil z bezcennej smradľavej tekutiny najdôležitejšiu surovinu súčasnosti a doslova otočil dovtedajší chod sveta. Stal sa z neho boháč. A jeden z najväčších európskych filantropov. Podporoval chudobných, vzdelanie aj poľské nacionalistické hnutie.

Svetlo pre nemocnicu

V štrnástich ho prijali za pomocníka do lekárne v Lancute a neskôr v Rzeszówe. Tam sa pridal k tajnej nacionalistickej organizácii. Za ilegálne aktivity proti rakúskej monarchii, do ktorej vtedy juhovýchodné Poľsko patrilo, si odsedel dva roky vo väzení. Nakoniec vyštudoval farmáciu v Krakove a vo Viedni a v roku 1852 už ako lekárnik v lekárni Piotra Mikolascha vo Ľvove začal s pokusmi s ropou. Len tak, v zadnej miestnosti lekárne. A bum, podarilo sa mu vyčistiť surovú ropu a vyrobiť petrolej. Navrhol petrolejové lampy, ktoré 31. júla 1853 osvetlili priestory operačnej sály nemocnice vo Ľvove. Chirurgovia pri dobrom svetle zachránili pacienta a nemocnica si objednala ďalšie lampy. O rok Lukasiewiczove lampy svietili v uliciach mestečka Gorlice.

Preto ho Poliaci považujú za vynálezcu petrolejovej lampy. História im v tom nedáva celkom za pravdu. Časť odbornej literatúry ako jej vynálezcu uvádza Američana Benjamina Sillimana, ktorý vynašiel petrolejku s nastaviteľným bavlneným knôtom a cylindrom okolo plameňov, a rok 1855. Zároveň píšu o baniach v Haliči, kde petrolejom svietili ešte predtým. Dovtedy sa na svietenie používal veľrybí tuk. Bol však veľmi drahý. Na americkom trhu stál galón tuku, teda 4,5 litra, dva doláre. Keď sa rozšíril petrolej, cena za galón bola iba sedem centov. Názov kerozín si dal ako obchodnú značku petroleja patentovať v roku 1859 Samuel Downer v USA. Tvar skleneného cylindra pochádza ešte od geniálneho vynálezcu Leonarda da Vinci z prelomu 15. a 16. storočia.

Ropná veľmoc

Podobné to bolo s rafinovaním ropy a ropným vrtom. „Táto tekutina je budúcim bohatstvom krajiny, znamená dobrý život a prosperitu pre jej obyvateľov, vytvorí nový zdroj príjmov pre chudobných a nové odvetvie priemyslu, ktoré by malo zberať bohatú úrodu,“ povedal Ignacy Lukasiewicz v roku 1854. To sa už presťahoval do Gorlíc, do blízkosti dediny Bóbrka. Majiteľ tamojších lesov Karol Klobass ho pozval s otázkou, ako by mohol využiť zapáchajúce mláčky hustej smradľavej tekutiny na svojich pozemkoch. Keď ho Tytus Trzecieski upozornil, že jeho ovce sa vyliečili po tom, ako zjedli trávu nasiaknutú touto kvapalinou, lekárnik spozornel. V Gorliciach si prenajal lekáreň a popri jej prevádzkovaní usilovne pracoval na vynájdení spôsobu rafinovania ropy a jej ťažby spod zeme. Poliaci opäť tvrdia, že to bol práve on, kto skonštruoval prvý moderný ropný vrt a v roku 1854 stvoril priemysel ťažby a rafinácie ropy.

Čierne zlato: Vynález destilácie ropy zmenil svet.
Čierne zlato: Vynález destilácie ropy zmenil svet.
Reprofoto: Jana Čavojská

Podľa niektorých prameňov je však jeho kolískou skôr Apšeronský polostrov neďaleko Baku, hlavného mesta Azerbajdžanu. Tam ruský inžinier F. N. Semjonov uviedol do prevádzky ropný vrt ešte v roku 1848. Práve v Baku ťažili už o pár rokov 90 percent svetovej produkcie ropy. Historické pramene hovoria aj o tom, že skutočný úspech mu priniesli až Lukasiewiczove vynálezy. A do tretice, Američania nedajú dopustiť na Edwina Draka, ktorý začal ťažiť ropu podobným spôsobom v roku 1859 v Pensylvánii. Tak­že na otázku, kto bol vlastne prvý, zrejme neexistuje jednoznačná odpoveď. V každom prípade, jedna z najväčších ropných mocností sveta sa pred stopäťdesiatimi rokmi rozprestierala na juhovýchode Poľska, neďaleko našich hraníc. Prvenstvo v objave rafinovania ropy Lukasiewiczovi nikto neuprie.

Vedrom zo studní

Ropné vrty sa v Bóbrke týčia k oblohe aj dnes. Ropu tu stále ťažia. No priamo vedľa funkčných ropných polí je múzeum v prírode, približujúce históriu ropného priemyslu a život Ignacyho Lukasiewicza. Zachovala sa aj prvá ropná studňa na svete, po poľsky kopanka. Lukasiewicz, Klobass a Trzecieski ju nazvali Franek. Na začiatku mala hĺbku dvadsať metrov. Neskôr ju prekopali až do 150-metrovej hlbiny. Čiernu tekutinu z nej vyberali klasicky ako vodu zo studne, pomocou hriadeľa a vedra na povraze. V Bóbrke postupne vykopali šesťdesiat takýchto studní.

V roku 1856 vybudoval Lukasiewicz v Ulaszowiciach pri poľskom meste Jaslo prvú rafinériu ropy na svete. Postupne, ako vzrastal svetový dopyt po petroleji, pribúdali Lukasiewiczove rafinérie. Spracovávali aj ropu z ropných studní zo slovenskej dediny Miková.

Rieky sa tu dodnes volajú Ropa, Ropianka či Ropica. Vedľajší produkt destilácie, mazivo, používali ľudia na mazanie kolies vozov a konských kopýt. Mazivári z Poľska cestovali predávať svoj tovar až do Jekaterinburgu a na Balkán.

Plytké ropné studne čoskoro nestačili. Skutočné bohatstvo sa skrývalo hlbšie pod zemou. V Bóbrke hĺbili zvislé šachty. Princíp získavania tekutiny, ktorú onedlho začali nazývať čierne zlato, sa nezmenil - hriadeľ a sila chlapských rúk. Čím vyššia veža, tým efektívnejší ťah z hlbín. V Bóbrke dodnes stoja drevené veže, tie pôvodné odtiaľto aj ďalšie, dovezené z iných častí sveta. V lese sú celé ropné polia tak, ako vyzerali od druhej polovice 19. storočia až po súčasnosť. Chlapov postupne nahrádzali ťažné kone a parné stroje.

Hýbe svetom

Z Lukasiewicza sa stal bohatý muž. Peniaze si nenechával iba pre seba. Bol jedným z európskych filantropov, ocenil ho dokonca aj pápež. Podporil januárové povstanie Poliakov proti Rusku v roku 1863, vybudoval školu ťažiarstva v Bóbrke, financoval stavby kostolov a projekty pre chudobných. Zorganizoval prvý kongres ropného priemyslu a založil Národnú ropnú spoločnosť. Zobral si svoju neter Honoratu Stacherskú a keď ich jediná dcéra Marianna zomrela, adoptovali si dievčatko, Walentynu. Zomrel na zápal pľúc v roku 1882.

Naftový priemysel ho však prežil. Naším svetom dnes hýbu petrodoláre. Ropa je stále najdôležitejšou surovinou. Rozhoduje o bohatstve národov aj o vojnách a mieri. Pri zrode toho všetkého stál Poliak. Kúsok od našich hraníc boli pred stopäťdesiatimi rokmi tretie najväčšie ropné polia na svete.

VIDEO Plus 7 Dní