Plus 7 dní

Fakt, že sa nachádzame v púštnej krajine, som pocítila hneď po prílete do Nouakchottu, hlavného mesta Mauritánie. Suchý vzduch spôsoboval nekonečný pocit vysušenia a stálu nutnosť dopĺňať tekutiny. Suchosť v očiach a nose donúti zamyslieť sa nad tým, prečo miestni ľudia nosia na hlave turbany, ktoré im mnohokrát zakrývajú celú tvár. „V noci nás látka z turbanu chráni pred zimou, cez deň pred horúčavou. Šatkou si chránime tvár pred suchým vzduchom a&nbsp;pieskom, ktorý nám vietor veje do tváre,“ vysvetlil nám šofér Ahmed.&nbsp;

Skoro ráno sme sadli do Toyoty GX 4x4 s klimatizáciou a vydali sa asi na osemhodinovú cestu do dedinky Chinguetti. Viezli sme sa po peknej asfaltovej ceste, cez ktorú vietor prefukoval piesok. Len kde-tu bolo vidieť krík alebo akáciu. Sahara nie sú len piesočné duny. Krajina najskôr ponúkala pohľad na kamenisté planiny pripomínajúce mesačnú krajinu, neskôr sme mohli pozorovať stolové hory s rozpadajúcimi sa skalnými stenami. Občas nám pred autom prebehla koza, neskôr ťavy alebo somáre. A k tomu popri ceste obrovské množstvo odpadkov, ktoré vietor roznášal po celej púšti. Odpad nebol len v podobe plastov a drobných vecí, ale boli tu „zabudnuté“ nepojazdné staré autá, dokonca traktory alebo bagre.

„Cestu nám postavili aj zaplatili Číňania ako výmenu za koncesiu na rybolov v&nbsp;mauritánskych vodách v&nbsp;Atlantiku. Sú schopní postaviť sto kilometrov za rok,“ zasvätil nás do miestnych pomerov sprievodca Eriš. „Na severe Mauritánie v&nbsp;meste Noadhibou majú fabriku na spracovanie rýb.“ Nestihol pokračovať, lebo sme museli zastaviť vedľa cesty, pri polorozpadnutej nízkej kamennej budove. Z&nbsp;nej vyšiel policajt v&nbsp;uniforme, s&nbsp;tvárou celou zahalenou v&nbsp;látke. Len oči mu bolo vidieť. Pristúpil k&nbsp;oknu šoféra a&nbsp;pozdravil. Po krátkom rozhovore so šoférom mu Eriša podal dva papiere s&nbsp;kópiami našich pasov, kde bol ešte dopísaný&nbsp;názov cestovnej kancelárie, meno sprievodcu, jeho číslo mobilu a&nbsp;cieľ cesty.

„To je kontrola cestujúcich. Nachádzame sa v&nbsp;oblasti Sahary. Keby som nedal policajnej hliadke kópie pasov, museli by sme na mieste vypisovať dotazníky a&nbsp;strávili by sme tu podstatne dlhší čas ako teraz,“ vysvetlil Eriša. Takéto hliadky nás čakali ešte asi osemkrát do cieľa našej cesty a&nbsp;to isté sme absolvovali aj späť. Týmito kontrolami mal štát presný prehľad o&nbsp;našom pohybe v&nbsp;krajine. Keby sme sa stratili alebo by nás uniesli, polícia by presne vedela, kedy a&nbsp;kde sme sa zdržiavali. Stačí si spomenúť, prečo bolo zrušené Rely Dakar. Šesťtisíckilometrové púštne dobrodružstvo na odporúčanie francúzskej vlády zrušili prvýkrát v&nbsp;histórii v&nbsp;roku 2008 - práve pre hrozbu teroristických útokov.

Stredoveká dedina alebo ksar Chinguetti, alebo Chinguitty, podľa toho, v&nbsp;akom jazyku sa názov píše, sa číta ako čingity alebo šingity. Stará časť je najväčšou atrakciou krajiny. Toto bývalé stredoveké obchodné centrum Berberov severnej Mauritánie sa nachádza priamo na Sahare. Práve táto púštna dedina, ktorá je príkladom berberskej saharskej architektúry, bola v&nbsp;minulosti dôležitou základňou obchodných a&nbsp;pútnických ciest. A&nbsp;nielen to. Bola dôležitým strediskom výučby vďaka púštnym knižniciam, ktoré v&nbsp;malom množstve pretrvali do dnešných čias. Sú plné vedeckých textov a&nbsp;textov z&nbsp;Koránu datovaných do stredoveku.

Ubytovali sme sa v&nbsp;peknom hoteli postavenom v&nbsp;berberskom štýle. Noci a&nbsp;rána bývajú v&nbsp;Chinguetti chladné. Aj ja som mala v&nbsp;hoteli oblečené na pyžame tepláky, mikinu s&nbsp;kapucňou na hlave, nechýbali mi teplé ponožky, aj tak mi drkotali zuby. Napriek nočnému chladu bolo počas dňa vonku asi 35 stupňov. Z&nbsp;toho dôvodu bol ksar počas dňa vyľudnený. Ponorený do zasneného pokoja a&nbsp;nikto sa nikam neponáhľal. Obyvatelia počas dňa trávia väčšinu času v&nbsp;pohodlí domova skrytí pred slnkom. Samozrejme, netýka sa to obchodníčok so suvenírmi. Tie si tých zopár turistov, ktorí sem zavítajú, nedajú ujsť bez zárobku. A&nbsp;kam by aj utiekli? V&nbsp;piesku sa behať veľmi nedá.

Život na púšti sa začína večer, keď sú vonku prijateľnejšie teploty. Najvýznamnejšou budovou ksaru je Veľká piatková mešita. Mauritánci ju považujú za národný symbol krajiny. Táto starobylá stavba je tiež postavená z&nbsp;kameňa. Patrí k&nbsp;nej štíhla štvorcová rekonštruovaná veža, ktorá je na moje počudovanie minaret. Je vyzdobený piatimi ílovými pštrosími vajcami. Štyri vymedzujú svetové strany a&nbsp;piaty - stredný - pri pohľade zo západu definuje os smerom k&nbsp;Mekke. Nemoslimským turistom je vstup zakázaný. Okolo mešity stojí veľa polorozpadnutých kamenných domov, ktoré podľa nášho sprievodcu padli v&nbsp;dôsledku historických záplav, zvetrávania a&nbsp;silných púštnych vetrov.

Turisti neprekonávajú nástrahy cestovania do Chinguetti, len aby videli mešitu. Hlavným lákadlom je päť významných knižníc, v&nbsp;ktorých sa skrývajú skvosty - písané vedecké knihy a&nbsp;knihy Koránu. Mnohé z&nbsp;textov pochádzajú z&nbsp;neskoršieho stredoveku. Žiaľ, hoci Chinguetti v&nbsp;roku 1996 zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, vzácne texty sú ohrozené aj dnes. Knihovníci neustále bojujú s&nbsp;pieskom a&nbsp;so suchým vzduchom v&nbsp;saharskej púšti. Okrem toho nedostatok turistov spôsobil, že tri knižnice sa pravidelne neotvárajú. Štát sa snažil zasiahnuť do zachovania rukopisov a&nbsp;premiestniť ich napríklad do hlavného mesta, ale je veľmi ťažké prelomiť tisíc rokov staré tradície. Miestni knihovníci si knihy odovzdávajú z&nbsp;generácie na&nbsp;generáciu a&nbsp;privítali by oveľa radšej finančnú pomoc, ako by sa mali svojich historických po­kladov vzdať. Dnes je ťažké predstaviť si, že v&nbsp;13. až 14. storočí tu bolo 76 knižníc.

Vchádzame do kamenného domu po dvoch schodoch cez staré vyrezávané dvere. Do chodbičky, za ktorou sa nachádza malý dvor. Z&nbsp;nezastrešeného átria sa dá do domu vojsť viacerými dverami, ale len pred jednými z&nbsp;nich sedí starší muž. Starcovi spoza modrého turbanu vykúkajú dve nezbedné oči, pod ktorými svietia sivé fúzy a&nbsp;brada. Je oblečený v&nbsp;nádhernom tradičnom diraa. Na nohách má natiahnuté gumené ponožky ukončené pleteným okrajom a&nbsp;tie má nasunuté v&nbsp;gumených šľapkách. Ako som sa neskôr dozvedela, bol to najznámejší knihovník najstaršej knižnice v&nbsp;Chinguitty. Volá sa Seif.

Po krátkom privítaní sa nám Seif snažil vo francúzštine priblížiť históriu miesta tak, ako to robí už roky. „Mesto bolo založené v&nbsp;roku 777 nášho letopočtu. Po celé stáročia bol ksar hlavným miestom zhromažďovania pútnikov Maghrebu, ktorí&nbsp;odtiaľto spoločne putovali karavánami do Mekky. Miesto bolo známe ako&nbsp;sväté mesto najmä pre pútnikov, ktorí sa nedokázali vydať na dlhú cestu až na Arabský polostrov,“ začal výklad.

Chinguetti sa stalo aj centrom islamského náboženského a&nbsp;vedeckého štipendia v&nbsp;západnej Afrike.&nbsp;Školy okrem náboženskej výchovy vyučovali študentov rétoriku, právo, astronómiu, matematiku, teológiu, filozofiu a&nbsp;medicínu.&nbsp;Seif si užíval našu pozornosť a&nbsp;vysvetľoval: „V&nbsp;univerzitných centrách bola študijným jazykom arabčina. Prorok Mohamed kázal, že sa majú ľudia vzdelávať a&nbsp;vzdelanie odovzdávať ďalej. Preto sa stalo Chinguetti najvýznamnejším centrom vzdelávania v&nbsp;sahelskej Afrike v&nbsp;17. storočí. Študentov učili vzdelanosti, tolerantnosti medzi národmi, mierovému spolunažívaniu, riešeniu náboženských aj spoločenských problémov.“ A Seif&nbsp;dodal: „Tým, ktorí boli chudobní a&nbsp;nemohli si dovoliť štúdium, hoci mali na&nbsp;štúdium výborné predpoklady, poplatky platila mešita. Dokonca im poskytla ubytovanie zdarma. Postavili im študentský dom. Dnes je v&nbsp;Mauritánii gramotnosť u&nbsp;mužov asi 48 percent a&nbsp;u&nbsp;žien dokonca len 41 percent.“

V&nbsp;krajine sa traduje, že Chinguetti je siedmym posvätným mestom islamu. No mimo západnej Afriky sa toto tvrdenie neuznáva. „Do roku 1872 bola Mauritánia v&nbsp;arabskom svete všeobecne známa ako&nbsp;Bilad Shinqit, čo znamená krajina Chinguetti,“ pokračoval Seif. Až príchodom francúzskych kolonistov v&nbsp;roku 1872 krajinu premenovali na Mauritániu. Dodnes sa nevie prečo. Je veľa hypotéz. Jednou z&nbsp;nich je, že ju nazvali po čiernych ľuďoch ako krajinu Maurov.

Dnešné Chinguetti je tieňom prosperujúcej metropoly, ktorou kedysi bývalo. Opevnené saharské obchodné centrum pre karavány spájalo Stredozemné more so subsaharskou Afrikou. Aj keď v&nbsp;súčasnosti už nemožno vidieť múry pôvodného opevnenia, veľa súčasných budov v&nbsp;starej časti obce pochádza práve z&nbsp;tohto prosperujúceho obdobia. Medzi 13. a&nbsp;17. storočím sa tu každoročne schádzali sunnitskí pútnici na ceste do Mekky a&nbsp;okrem toho sa tu stretali obchodníci. Mesto s&nbsp;20-tisíc obyvateľmi bolo veľmi zaujímavé a&nbsp;dôležité ako obchodné centrum pre transsaharský obchod.

Obchodovalo sa tu so&nbsp;slonovinou, soľou, pšenicou, s&nbsp;datľami a&nbsp;inými komoditami. Táto cesta bola hlavným prístupom k&nbsp;zlatu a&nbsp;iným výrobkom zo Sudánu. Kedysi boli ťavy jediným spôsobom dopravy a&nbsp;možnosťou, ako sa dostať do Chinguetti a&nbsp;z&nbsp;Chinguetti. V&nbsp;tom čase sa v&nbsp;meste zhromaždilo až 32-tisíc tiav každý deň. Púštne karavány boli zdrojom hospodárskej prosperity spoločnosti. Asi šesť mesiacov trvala jedna cesta karavánou s&nbsp;ťavami do Mekky a&nbsp;šesť mesiacov zase späť. Pre krajiny ako Mali, Senegal, Maroko aj Alžírsko bola Mauritánia obchodnou stanicou.

„Pre Chinguetti sú dôležité tri dátumy. Prvý bol už spomínaný rok 777, založenie mesta pri príchode moslimov,“ vysvetľuje Seif. Na mieste pôvodného mesta je dodnes pod pieskom zasypaných 12 mešít.“ Od roku 777 do roku 1274, čo je druhý dôležitý dátum, tu pokojne spolunažívalo množstvo národností. Vyskytli sa tu Portugalci, Španieli - čiže kresťania. Ďalej Afričania, ktorí mali svoje vlastné náboženstvo, ale aj animisti a, samozrejme, moslimovia. Žilo tu aj niekoľko židov z kmeňa Bafur. Tretí dôležitý dátum bol rok 1917, keď bolo založené nové Chinguetti. Francúzi vtedy zaviedli v Mauritánii nový školský systém. Učenci sa báli, že budú pre svoje učenie prenasledovaní a uväznení, utiekli preto z Chinguetti do okolitých miest a krajín, kde sa z nich stali nomádi. Odmietali žiť pod francúzskou nadvládou. Hoci sa zavedením nového, moderného školského systému Chinguetti pričlenilo k&nbsp;rozvinutým mestám, stratilo svoju&nbsp;tradíciu. Miestni ľudia v&nbsp;strachu zo zničenia vzácne knihy poskrývali.

Dnes sa tu nachádza už len zlomok z množstva kníh, z ktorých učenci vyučovali. Aj tie musia bojovať so sezónnymi povodňami aj s púštnymi búrkami. Globálne otepľovanie situáciu len zhoršuje. Majiteľ knižnice sa presunie k&nbsp;zamknutým dreveným dverám. „Viete, čo držím v&nbsp;ruke?“ figliarsky nás skúša a ukazuje na drevený predmet s kovovými zubami, ktorý pripomína veľký hrebeň. „Je to kľúč.“ Vsunie ho do drevenej lišty na dverách a tie sa otvoria. V príjemnom šere pocítime atmosféru dávnych vekov. Vchádzame asi len tri kroky do izby. Ďalej sa už ísť nedá. Miestnosť je obdĺžnikového tvaru, veľmi úzka, dlhá a vysoká. Všade sa nachádzajú drevené police natreté žltou farbou. Dosahujú až po strop. V nich sú v novodobých škatuliach a zakladačoch poukladané staré texty. V strede stojí stôl so zásuvkami, ktorému zhora chýba doska alebo sklo. V jeho útrobách má knihovník uložené písomnosti, ktoré ukazuje návštevám.

Seif si navlečie na ruky zelené bavlnené rukavičky a&nbsp;vraví: „Pretože ste hostia môjho priateľa Erišu, ukážem vám originály textov, ktoré turistom bežne neukazujem.“ Zvnútra stola vyberá miniatúry arabských rukopisov vložené v&nbsp;koženom puzdre, nasledujú texty písané vo viacerých jazykoch a&nbsp;nakoniec si obzeráme texty so stredovekými básňami. Sú to unikátne kúsky. Text je písaný nádhernou ozdobnou arabčinou doplnený červenou, zelenou, modrou a&nbsp;dokonca zlatou farbou. Eriša nám neskôr vysvetlil, že jedna z&nbsp;básní bola písaná v&nbsp;arabčine a&nbsp;zároveň v&nbsp;španielčine. Práve on pomohol Seifovi preložiť text básne zo španielčiny, aby lepšie porozumel arabskému textu. Za tento preklad mu je knihovník veľmi vďačný a&nbsp;vychádza mu v&nbsp;ústrety.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/mesto-vzacnych-textov-piesocnymi-dunami-je-zasypanych-tucet-mesit-fascinujuce-foto">FOTO mauritánskeho Chinguetti v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Mesto vzácnych textov: Pod piesočnými dunami je zasypaných tucet mešít. Fascinujúce FOTO

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás

Mesto vzácnych textov: Pod piesočnými dunami je zasypaných tucet mešít. Fascinujúce FOTO

Súvisiace články

V tieni Escobara: Ešte nedávno tu zúrili vojny gangov, dnes na mesto útočia turisti!

Roztápa sa nám pred očami: V Antarktíde zaznamenali smutný rekord. Tak teplo tu ešte nebolo

EXKLUZÍVNE Navštívili sme venezuelských utečencov v Kolumbii, ich príbehy vás dostanú!

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás