Tip na článok
Aquarius: Podmienky pre migantov na lodi nie sú ideálne.

Migrantov už nikto nechce. Mimovládne organizácie čelia obvineniam zo spolupráce s pašerákmi ľudí

Riešením utečeneckej krízy nakoniec môže byť aj toľko odsudzovaný austrálsky model

Galéria k článku (6 fotografií )
Pomoc: Členovia nemeckej mimovládnej organizácie Sea-Watch zachraňujú migrantov.
Smrť na mori: Telo utopeného chlapca odnášajú z lode v sicílskom prístave Pozzallo.
Aquarius: Podmienky pre migantov na lodi nie sú ideálne.

Taliani už majú migrantov nad hlavu. Za necelé štyri roky ich v krajine pribudlo takmer sedemstotisíc. Keďže ostatné štáty Európskej únie (EÚ) sa nehrnú do toho, aby si ich rozdelili medzi sebou, nová vláda pristúpila k tvrdým opatreniam a povedala: Dosť! Lode mimovládnych organizácií majú do talianskych prístavov zakázaný vstup a žiadateľom o azyl, ktorí už na území EÚ sú, Taliani uberú z komfortu. Jedna vec je humanitárna pomoc, druhá možnosti jedinej krajiny, ktorá sa pre státisíce Afričanov stala vstupnou bránou k lepšiemu životu. „Taliansko už nebude utečeneckým táborom Európy,“ rezolútne vyhlásil minister vnútra Matteo Salvini.

Pomoc: Členovia nemeckej mimovládnej organizácie Sea-Watch zachraňujú migrantov.
Pomoc: Členovia nemeckej mimovládnej organizácie Sea-Watch zachraňujú migrantov.
profimedia.sk

Loď za loďou

Napriek nekompromisnému postoju tejto južnej krajiny mimovládne organizácie (MVO) vo vlnách Stredozemného mora naďalej zbierajú utečencov - aj z pašeráckych bárok - a krúžia okolo európskych prístavov, kde by ich chceli vysadiť. V júni dostala nielen v Taliansku, ale aj na Malte stopku loď Aquarius, patriaca pod skupinu SOS Méditerranée a Lekári bez hraníc (MSF). Vyše šesťsto ilegálnych pasažierov čakalo na jej palube deväť dní, než ich prijalo Španielsko. Ani to humanitárnu organizáciu nezastavilo a pred niekoľkými týž­dňami znova klopala na dvere Európy s novým „nákladom“. Tentoraz z dvoch veľkých drevených člnov pri pobreží Líbye naložila vyše 140 ľudí, hlavne Eritrejčanov a Somálčanov. Taliansko i Malta ich opäť odmietli vpustiť. Taliansky minister vnútra vtedy na sociálnej sieti vyzval mimovládky, aby prestali obchodovať s ľuďmi, pretože svojimi akciami len podporujú pašerákov.

V polovici augusta Malta ustúpila. Päť štátov EÚ totiž súhlasilo, že si utečencov rozdelia medzi sebou. Neprešlo však ani dvadsaťštyri hodín a pred Talianmi stál nový problém. Pobrežná stráž totiž v maltských vodách naložila na palubu lode Diciotti 190 Afričanov. V prístave na ostrove Lampedusa úrady povolili vystúpiť len trinástim z nich, ktorí potrebovali naliehavú lekársku pomoc. Zvyšok musel zostať na lodi a čakať na ortieľ v sicílskom prístave Catania. Talianska vláda totiž za migrantov odmieta zodpovednosť, tvrdiac, že tá prináleží Malte. Okrem toho požaduje od EÚ, aby ich rozdelila medzi jednotlivé štáty. Inak vraj utečencov začne vracať do Líbye. Tým sa však hrozby nekončia. Ak Únia neprijme ich požiadavku, odmietajú naďalej platiť miliardy do spoločnej pokladnice.

Smrť na mori: Telo utopeného chlapca odnášajú z lode v sicílskom prístave Pozzallo.
Smrť na mori: Telo utopeného chlapca odnášajú z lode v sicílskom prístave Pozzallo.
profimedia.sk

Talianska vláda nie je jediná, kto očakáva, že EÚ konečne začne konať. V súvislosti s dohadovaním okolo pasažierov na palube Diciotti sa ozval aj rakúsky kancelár Sebastian Kurz. Podľa servera Standard požaduje, aby všetky európske prístavy prestali prijímať lode s migrantmi. Ako uviedol, tieto lode musia skončiť na vonkajšej hranici EÚ a migrantov majú buď vrátiť do ich krajín, alebo do bezpečných štátov na africkom území. Dráma okolo Diciotti sa vyriešila až na konci predminulého týždňa a Afričania konečne mohli vystúpiť na pevninu. Časť z nich bude smerovať do Írska a Albánska, o zvyšok sa postará katolícka cirkev.

Pomáhajú pašerákom

Life­line, Seefuchs, Vos Hestia, Iuventa, Aquarius. Sú to lode rôznych humanitárnych organizácií, ktoré zväčša s dobrým úmyslom zachraňujú utečencov na otvorenom mori. Pravda však je, že chtiac-nechtiac tak podporujú pašerácky biznis. Navyše, vyskytli sa podozrenia nielen z priamej spolupráce s nelegálnymi skupinami, ale aj z obohacovania niektorých mimovládok na prevoze utečencov.

Podľa britského servera Independent v druhej polovici minulého roka úrady v talianskej Trapani zhabali loď Iuventa, patriacu nemeckej neziskovke Jugend Rettet. Dôvodom bolo podozrenie zo spolupráce členov dobrovoľníckej organizácie s pašerákmi. Loď musela zakotviť v prístave ostrova Lampedusa, členov Jugend Rettet vypočúvala polícia. Ako píše talianska tlač, minimálne trikrát naložili na palubu migrantov, ktorí neboli v ohrození života. Podľa servera Roma Corriere policajt v utajení dokonca zdokumentoval, ako „záchrancovia“ prekladajú utečencov z pašeráckej lode.

Prokurátor z Trapani Ambrogio Cartosio uviedol, že o tejto spolupráci majú viacero dôkazov. „Išlo o kontakty, stretnutia, dorozumievanie medzi loďou skupiny a pašerákmi,“cituje Cartosia Independent. Zároveň však zdôraznil, že prijímanie peňazí za tieto služby dobrovoľníkmi sa nepreukázalo. 

Stačilo: „Taliansko už nebude utečeneckým táborom Európy,“ vyhlásil minister vnútra Matteo Salvini.
Stačilo: „Taliansko už nebude utečeneckým táborom Európy,“ vyhlásil minister vnútra Matteo Salvini.
profimedia.sk

S podobnými správami prišli noviny La Stampa. Aj v tomto prípade prokurátor Carmelo Zuccaro hovorí o dôkazoch, že charitatívne organizácie, ktoré pomáhajú utečencom a migrantom prekonať Stredozemné more, spolupracujú s pašerákmi ľudí. „Vieme o priamych kontaktoch medzi niektorými MVO a pašerákmi z Líbye.“Tvrdí, že členovia týchto skupín telefonicky komunikovali s Líbyjčanmi, navigovali ich plavidlá a dokonca ich nabádali, aby vypli transpondery a tak sa vyhli detekcii.

Vedomú či nevedomú pomoc mimovládnych organizácií pašeráckym skupinám potvrdila pred časom aj Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex.

Chýba razantnejší prístup

O možnom prepojení mimovládok s pašerákmi hovorí aj analytik Juraj Krúpa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku. Rovnako pripomína, že jednoznačné dôkazy o tom, že by humanitárne organizácie na migračnej vlne zarábali, neexistujú. Aj keby existovali, väčší problém vidí vo fakte, že Európska únia je v tomto smere príliš laxná. „Mimovládne organizácie predsa nemôžu sup­lovať lode Frontexu, určené na ochranu hraníc,“reaguje na naše otázky. „Všetci vieme, ako to funguje. Pašeráci vyvezú migrantov na otvorené more, začnú vysielať SOS a čakajú na záchranu. Ako je možné, že prvé prídu lode MVO? Kde je Frontex a pohraničná stráž jednotlivých krajín? Nie je normálne, aby utečencov na mori tieto spoločenstvá dobrovoľníkov doslova lovili. Verím, že ich prvotnou myšlienkou je pomáhať, ale takto prispievajú k obchodu s ľuďmi a situáciu neriešia.“

Myslí si, že Únia by mala postupovať jednotnejšie a razantnejšie. Nanovo nastaviť pravidlá spolupráce s mimovládkami, zisťovať, kde migrantov nakladajú, ako s nimi zaobchádzajú, kam ich vozia. Zároveň treba konečne urobiť poriadok s pašerákmi. „Máme predsa moderné systémy, satelity, drony, množstvo prostriedkov, ktoré by mohli tieto oblasti monitorovať. Je nutné pašerákov identifikovať a ich plavidlá potápať. V tomto procese však dodnes absentuje spolupráca so severoafrickými krajinami alebo s Africkou úniou.“

Hlavný problém je, že z viacerých dôvodov sa nedarí vrátiť tých, ktorí nemajú nárok na status utečencov či politický azyl, do ich pôvodných krajín. Vo chvíli, keď prekročia európske hranice, je pravdepodobné, že na území starého kontinentu už zostanú.

Bezhraničná humanita nahráva populistom

„Boli rôzne pokusy, ako situáciu riešiť. Napríklad zriadením záchytných centier na africkom území či v Albánsku,“pokračuje Krúpa. „Tieto štáty však nesúhlasia. Chýba jednotná a ucelená politika zo strany EÚ. Pritom je najvyšší čas hľadať cestu, ako z tejto slepej uličky von. Migrácia sama osebe vyvoláva obrovské vlny nedôvery, obáv, nepokoje a tie, pochopiteľne, zneužívajú populisti.“

To je podľa neho prípad Talianska, kde vládna strana získala hlasy práve pre svoj odmietavý postoj k migrantom. „To, že sa náporu utečencov bránia jednotlivé krajiny, nevedie nikam. Tie vlny sa jednoducho len presmerujú k iným hraniciam. Čo budeme robiť, ak sa v budúcnosti ‚zosype‘ Alžírsko či Egypt?“Ako jednu z možností Juraj Krúpa pripúšťa austrálsky model. Austrália na svoje územie roky nevpúšťa žiadnych nelegálnych migrantov a presúva ich do centier na ostrovoch iných štátov. „Možno to niekomu pripadá nehumánne, ale v rámci zachovania nášho systému a prostredia, v ktorom žijeme, treba konečne prijať tvrdšie opatrenia. Pokračovanie v bezhraničnej humanite totiž situáciu len zhorší a môže viesť k opačnému efektu, než by sme si želali.“

Mohlo by vás zaujímať:

VIDEO Plus 7 Dní