Ján Ďurčo

Nadávky do negrov, opíc aj vrelé odporúčania, nech sa vráti do Afriky. Basketbalista Bill Russell si toho v drese Bostonu Celtics vypočul neúrekom. Dohnalo ho to až k tvrdeniu, že Boston je najrasistickejším mestom v USA. Vo Wilmingtone mu dokonca pre farbu pokožky odmietli predať dom a z Readingu ho napokon vyhnali výkaly v posteli. Tesne po tom, čo mu susedia pomaľovali dom rasistickými nápismi.

Napriek tomu sa stal legendou NBA a&nbsp;jedenásťnásobným víťazom najprestížnejšej basketbalovej ligy sveta. Toľko ich v&nbsp;zámorskom profesionálnom športe nazbieral už len kanadský hokejový útočník Montrealu Canadiens Henri Richard. Ten dostal Alzheimerovu chorobu a&nbsp;zomrel v&nbsp;domove dôchodcov pred dvoma rokmi. Russell, ktorý sa po&nbsp;konci kariéry zapísal do&nbsp;štatistík aj ako prvý tréner tmavej pleti, ho nasledoval pred pár dňami. Vydýchol vo veku 88 rokov, v&nbsp;blízkosti svojej štvrtej ženy Jeannine Madduxovej.

Dlháň Bill (206 cm) bol lídrom dynastie Bostonu Celtics, ktorá v&nbsp;rokoch 1957 - 1969 získala jedenásť titulov v&nbsp;NBA. Nepatril k&nbsp;vyhláseným strelcom, dopracoval sa k&nbsp;priemeru len 15 bodov na&nbsp;zápas, bol však prvý, kto v&nbsp;zámorskej profilige začal blokovať strely. Chvíľu mu síce trvalo, kým sa zdokonalil, no nakoniec sa v&nbsp;tom stal neprekonateľným. Spolu s&nbsp;doskokmi, ktoré ovládal dokonale (priemerne 22, no raz ich mal v&nbsp;zápase neskutočných päťdesiat), bol postrachom súperov. Pritom nevy­čnieval a&nbsp;vždy bol tímový hráč. Ani autogramy príliš nerozdával. Keď už niekto veľmi naliehal, radšej ho pozval na&nbsp;pokec či kávu.

<em><strong>„Bill presadzoval názor, že mužstvo, za&nbsp;ktoré hrá, jednoducho musí vyhrať,“</strong> </em>spomínal jeho spoluhráč Satch Sanders. Za&nbsp;trinásť rokov v&nbsp;klube sa len v&nbsp;dvoch sezónach neradoval. V&nbsp;roku 1958, keď sa zranil, a&nbsp;deväť rokov nato, keď už robil hrajúceho trénera.

V&nbsp;rozhodujúcich okamihoch zostával neprekonateľný. Desať ráz musel Boston Celtics za&nbsp;Russelových čias vo vyraďovacej fáze NBA hrať rozhodujúci siedmy zápas, desať ráz Bill doviedol tím k&nbsp;víťazstvu a&nbsp;k&nbsp;postupu do&nbsp;ďalšieho kola. V&nbsp;roku 1980 ho vyhlásili za najlepšieho hráča NBA.

S&nbsp;médiami to bolo ťažšie. Tie milovali hviezdy, strelcov. Nie na&nbsp;prvý pohľad neviditeľných pracantov. Športový novinár Jim Murray v&nbsp;súvislosti s&nbsp;jeho smrťou spomínal na&nbsp;príhodu, ako sa Russella snažil presadiť na&nbsp;obálku Sports Illustrated, pre ktorý vtedy pracoval. <em><strong>„Koho? Veď podľa štatistík ten chlap dal za&nbsp;zápas len šesť bodov,“</strong></em> čudoval sa vraj vtedajší šéfredaktor. Na&nbsp;čo mu Murray okamžite odvetil: <em><strong>„Jasné, ale všimli ste si, koľko bodov nastrieľal za&nbsp;zápas súperiaci tím? Len 42. A&nbsp;je to Russellova zásluha.“</strong></em> Aj preto ho prezývali Minister obrany.



      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="0f8fa427-ff63-4330-ac4d-5b1263505026">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Trinásti v jednej izbe: Tak spával ako dieťa Fred Kerley, aktuálne najrýchlejší muž sveta</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


<em><strong>„Bol to najväčší šampión všetkých čias,“</strong></em> zložil mu poklonu súčasný komisár NBA Adam Silver. <em><strong>„Jeho meno najlepšie definuje slovo víťaz,“</strong></em> vyhlásil Barack Obama, ktorý mu v&nbsp;roku 2011 udelil Prezidentskú medailu slobody.

Do&nbsp;Bieleho domu ho pozvali ešte za&nbsp;hráčskych čias, po&nbsp;šiestom titule Bostonu Celtics, ale Russell nedorazil. Povráva sa, že zaspal v&nbsp;hoteli. Možno to však bol akt pomsty za&nbsp;rasizmus, s&nbsp;akým bojoval počas svojej kariéry často. V&nbsp;Bostone to mal o&nbsp;to ťažšie, že Celtics boli na&nbsp;konci päťdesiatych rokov vôbec prvý tím, ktorý si dovolil zostaviť základnú päťku len z&nbsp;hráčov tmavej pleti. Mnohým to klalo oči.

Dodnes je jeho meno pojmom. Russellov prsteň za&nbsp;prvý triumf v&nbsp;NBA vydražili vlani v&nbsp;aukcii za&nbsp;705-tisíc dolárov, zlatá olympijská medaila z&nbsp;Melbourne 1956 sa predala za&nbsp;587-tisíc a&nbsp;dres z&nbsp;posledného zápasu v&nbsp;NBA v&nbsp;roku 1969 za&nbsp;1,1 milióna amerických dolárov. Za&nbsp;celkovo osemnásť položiek, ktoré sa Bill rozhodol dať do&nbsp;aukcie, zaplatili kupujúci spolu viac než päť miliónov.

<em><strong>„Bol pionierom basketbalu, ktorý vydláždil cestu v&nbsp;NBA ďalším hráčom. Vrátane mňa. Ako hráč aj ako tréner. Svet stratil obrovskú legendu. Odpočívaj v&nbsp;pokoji,“</strong></em> lúčil sa s&nbsp;Russellom na&nbsp;sociálnych sieťach slávny Michael Jordan. <em><strong>„Bill urobil zo sveta a&nbsp;z&nbsp;paluboviek lepšie miesto,“</strong> </em>napísal o&nbsp;ňom aktuálny víťaz NBA v&nbsp;drese Golden State Warriors Stephen Curry. Do&nbsp;Siene slávy uviedli Russella už v&nbsp;roku 1975. Sochu mu v&nbsp;Bostone postavili v&nbsp;roku 2013. Hoci ju spočiatku Bill nechcel. Vraj je to čosi podobné ako náhrobný kameň. <em><strong>„A&nbsp;dobre viete, čo sa s&nbsp;ňou stane, keď budú letieť okolo holuby,“</strong></em> povedal vtedajšiemu starostovi Bostonu Thomasovi Meninovi, ktorý ho o&nbsp;zámeroch mesta informoval ako prvý.



      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="2e64e542-c858-482c-8527-87918004c8be">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Nikam sa neponáhľal: Kapitán Kokos zvládol prestížne jachtárske preteky za tri a trištvrte roka</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Okrem Bostonu viedol Bill neskôr Seattle SuperSonics a&nbsp;Sacramento Kings. Zanechal po&nbsp;sebe tri deti, ktoré mal so stredoškolskou láskou Rose Swisherovou - Karen, Buddhu a&nbsp;Jacoba. Ich manželstvo trvalo sedemnásť rokov. Po&nbsp;ňom prišla vtedajšia Miss USA Dorothy Anstettová a&nbsp;do&nbsp;tretice Marilyn Naultová, ktorá v&nbsp;roku 2009 umre­la. Russell však nezostal sám. Pred štyrmi rokmi, ako 84-ročný, šiel pred oltár znovu - spolu s&nbsp;Jeannine Madduxovou. Starala sa aj o&nbsp;jeho sociálne siete a&nbsp;keď mu upiekla tortu k&nbsp;85. narodeninám, obaja sa smiali. Oslávenec totiž zažartoval, že ak mu na&nbsp;ňu dá aj príslušný počet zapálených sviečok, bude potrebovať hasiaci prístroj. Pre istotu.

Hoci si Bill Russel v apríli 1966 v prvom momente ani neuvedomil, že sa stal prvým koučom tmavej farby v NBA, médiá mu to rýchlo pripomenuli. <em><strong>„Keď ma vymenovali za hrajúceho trénera, jeden z novinárov napísal v krátkom čase sedem článkov za sebou, prečo by som tam nemal byť,“</strong></em> spomínal vo svojej autobiografii.

Iné zámorské profiligy podobnému kroku odolávali ešte dlho. V&nbsp;bejzbale prelomil ľady až Frank Robinson v&nbsp;roku 1975, keď sa stal trénerom Clevelandu Indians.

V&nbsp;NFL našli odvahu až v&nbsp;októbri 1989, keď vedenie Oaklandu Riders zverilo klub do&nbsp;rúk Arta Shella. <em><strong>„Ten večer si pamätám. Volal mi majiteľ Al Davis a&nbsp;povedal, že sa rozhodol pre zmenu. Vraj budem hlavný tréner ja. Mám si to premyslieť a&nbsp;ísť spať. Ako sa, do&nbsp;pekla, dá po&nbsp;takej novinke ísť spať?“</strong></em> spomínal Shell, ktorý ešte v&nbsp;tej istej sezóne vyhral s&nbsp;tímom sedem zápasov. Play-‑off však Oaklandu ušlo. Rok nato sa do&nbsp;NFL dostal aj prvý rozhodca tmavej pleti Johnny Grier.

V&nbsp;hokejovej NHL si drží prvenstvo Dirk Graham, ktorý v&nbsp;roku 1998 dostal šancu viesť Chicago Black Hawks. Na&nbsp;druhého odvtedy súťaž stále čaká. <em><strong>„Nikdy nehovor nikdy. Mysleli sme, že sa v&nbsp;Amerike nedočkáme ani černošského prezidenta, a&nbsp;vidíte,“</strong></em> citoval portál sportskeeda.com Paula Jerrarda, bývalého asistenta trénera v&nbsp;Calgary Flames.