Predstavte si, že sa zbavíte obáv, či vaše pozostatky budú mať po smrti kde spočinúť a či sa vôbec bude mať kto o miesto vášho posledného odpočinku starať. Navyše, po ukončení životnej púte sa môžete svojim najbližším pripomínať formou krásneho zeleninového záhona či stromu v ich záhrade. Bláznivé? Možno. Ale ekologické. Kompostovanie ľudských tiel pred pár týždňami schválili už v šiestom americkom štáte. Obhajcovia tohto spôsobu ho považujú za významnú alternatívu bežného pochovávania do zeme aj spopolnenia.
Ako vo včeľom pláste
Kompostovanie telesných pozostatkov ľudí ako prvý povolil v roku 2019 štát Washington. Nasledovalo ho Colorado, Oregon, Vermont, Kalifornia a teraz New York. Zjednodušene, ide o premenu ľudského tela po smrti na pôdu. „Autorkou tohto postupu je Katrina Spadeová, ktorá založila projekt Recompose. Roky skúmala možnosti kompostovania tiel a so svojím tímom stojí aj za legalizáciou tejto metódy v jednotlivých štátoch USA,“ vysvetľuje Monika Suchánska z prírodného pohrebníctva Funebra.
Samotné kompostovanie prebieha v špeciálnom zariadení pripomínajúcom včelí plást. „V jednotlivých bunkách zosnulé telá ležia mesiac prikryté drevnou štiepkou, výhonkami lucerny a slamou. Do rastlinného materiálu sa pridávajú mikroorganizmy, ktoré spolu so zvýšenou teplotou zaistia rozklad tela na elementárne prvky. Spolu s rozkladom pridaných rastlín vznikne približne jeden kubický meter pôdy, ktorú možno ďalej použiť napríklad pri vysadení spomienkového stromu na pamiatku zosnulého človeka,“ opisuje.
Zaujímavá je aj cena. „Stojí sedemtisíc dolárov a je možné platiť túto čiastku postupne už za života, teda si službu predplatiť. Cena je zhruba na úrovni sumy za pohreb s kremáciou, bez hrobového miesta a náhrobku. Ten vlastne ani nie je potrebný, keďže finálnym produktom kompostovania je pôda,“ upresňuje.
V prírodnom pohrebníctve považujú Recompose za veľmi užitočnú iniciatívu a od začiatku sledujú jej progres s obdivom. „Vieme o viacerých pokusoch nahradiť kremáciu ekologickejšími postupmi, ale zdá sa, že až kompostovanie tiel je tou alternatívou, ktorá má potenciál rozšíriť sa. Možno práve preto, že akcentuje prirodzenosť a návrat k prírode,“ dodáva Monika Suchánska.
Žiadne umeliny
Na Slovensku, podobne ako v celej Európe, kompostovanie ľudských tiel nie je povolené. Okrem Švédska, kde je od roku 2005 legálne používať metódu, pri ktorej sa telo vysuší mrazom a následným jemným vibrovaním sa rozdrobí na prášok. Ten potom umiestnia do plytkého hrobu a absorbuje sa do pôdy.
Funebra, ktorá je súčasťou občianskeho združenia Živica, už niekoľko rokov prevádzkuje prírodné pohrebníctvo. Na rozdiel od kompostovania ľudských tiel, ktoré prebieha v technickom zariadení vytvorenom na to, do zeme ukladajú popol alebo celé telá priamo v prírode.
„Tento spôsob má korene v Spojenom kráľovstve, kde začínal na začiatku deväťdesiatych rokov ako alternatíva klasických cintorínov. Zakladáme posledné miesta odpočinku, kde sa pochováva bez náhrobkov, v ekologických urnách a rakvách a nie je sem možné prinášať žiadne umelé dekorácie a klasické sviečky. Naším druhým pilierom sú jedinečné obrady tvorené podľa prianí pozostalých alebo zosnulých, ak boli za života vyslovené,“ hovorí ekofunebráčka a spoluzakladateľka českých a slovenských prírodných cintorínov. Okrem toho Monika Suchánska vedie projekt Záhrada spomienok, prvý prírodný cintorín na Slovensku.
Cirkev zdôrazňuje úctu
V USA sa na schválenú ekologickú formu pochovávania sťažovala najmä cirkev. Newyorskí katolícki biskupi vyjadrili nesúhlas s novými právnymi predpismi a uviedli, že „k ľudským pozostatkom by nemalo byť pristupované ako k odpadu z domácnosti“.
Ako sa na túto problematiku pozerajú predstavitelia slovenských veriacich? Kompostovanie ľudských tiel nezavrhli. „Pre katolícku cirkev je zásadnou podmienkou dôstojné zaobchádzanie s ľudským telom. Ak sa to dodrží, nie je potom problém s pochovaním tela do zeme tak, že sa celé rozpadne,“ reagoval na našu otázku Radovan Pavlík z tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska. „Katolícka cirkev nemá napríklad ani problém s venovaním ľudského tela na výskum. V takom prípade sa konajú najprv pohrebné obrady a po nich nejde telo ani na cintorín, ale do anatomického ústavu. Podmienka je, aby sa aj k takýmto ľudským pozostatkom pristupovalo s úctou,“ zdôraznil.
FOTO v GALÉRII
Dlhá cesta
Cintoríny sú preplnené, ale ľudia neradi menia svoje návyky. Nie každému je spomínaná ekologická forma pochovávania po chuti, hoci viaceré mestá zápasia s nedostatkom miest pre nebožtíkov.
Funebra považuje slovenské pohrebníctvo za konzervatívne a do veľkej miery ovplyvnené poverčivosťou, náboženstvom a konvenciami. „Zjednodušene povedané, ľudia sa boja robiť iné pohreby, než je bežné. Je to aj dôsledok toho, že o smrti sa nerozprávame a nepripravujeme sa na ňu. Keď sa potom naši blízki, čerstvo zasiahnutí našou stratou, dostanú do pohrebnej služby, skôr si vyberú z klasickej ponuky. Na kreatívnu tvorbu osobnejšej rozlúčky v takej situácii chýba pozostalým energia a podpora zo strany pohrebných služieb, hoci vieme aj o výnimkách,“ upozorňuje Suchánska. „Aj na cintorínoch skôr vnímame posun k uniformite, začína prevládať jeden typ hrobu - čierny leštený náhrobok aj prekrytie, bez výsadby. S takými hrobmi sa z cintorínov stávajú tepelné ostrovy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú mikroklímu mesta.“
Možno pomaly prichádza čas, aby sme sa zamysleli nad tým, že úctu nám môžu blízki preukazovať aj tým, že sa budú s láskou starať o strom, ktorému naše pozostatky dodali živiny.
„Vnímame, že tu máme pred sebou ešte veľa práce, než dôjde na také technické inovácie, ako je kompostovanie tiel. Z nášho pohľadu je dôležitejšie, aby pohreby neboli pre ľudí traumatizujúce, ale liečivé skúsenosti a aby cintoríny boli pre mestá skôr prínosom než záťažou,“ dodáva ekofunebráčka.
