Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Predstavte si, že sa zbavíte obáv, či vaše pozostatky budú mať po smrti kde spočinúť a či sa vôbec bude mať kto o miesto vášho posledného odpočinku starať. Navyše, po ukončení životnej púte sa môžete svojim najbližším pripomínať formou krásneho zeleninového záhona či stromu v ich záhrade. Bláznivé? Možno. Ale ekologické. Kompostovanie ľudských tiel pred pár týždňami schválili už v šiestom americkom štáte. Obhajcovia tohto spôsobu ho považujú za významnú alternatívu bežného pochovávania do zeme aj spopolnenia.

Kompostovanie telesných pozostatkov ľudí ako prvý povolil v&nbsp;roku 2019 štát Washington. Nasledovalo ho Colorado, Oregon, Vermont, Kalifornia a&nbsp;teraz New York. Zjednodušene, ide o&nbsp;premenu ľudského tela po smrti na pôdu. „Autorkou tohto postupu je Katrina Spadeová, ktorá založila projekt Recompose. Roky skúmala možnosti kompostovania tiel a&nbsp;so svojím tímom stojí aj za legalizáciou tejto metódy v&nbsp;jednotlivých štátoch USA,“ vysvetľuje Monika Suchánska z&nbsp;prírodného pohrebníctva Funebra.

Samotné kompostovanie prebieha v&nbsp;špeciálnom zariadení pripomínajúcom včelí plást. „V&nbsp;jednotlivých bunkách zosnulé telá ležia mesiac prikryté drevnou štiepkou, výhonkami lucerny a&nbsp;slamou. Do rastlinného materiálu sa pridávajú mikroorganizmy, ktoré spolu so zvýšenou teplotou zaistia rozklad tela na elementárne prvky. Spolu s&nbsp;rozkladom pridaných rastlín vznikne približne jeden kubický meter pôdy, ktorú možno ďalej použiť napríklad pri vysadení spomienkového stromu na pamiatku zosnulého človeka,“ opisuje.

Zaujímavá je aj cena. „Stojí sedemtisíc dolárov a&nbsp;je možné platiť túto čiastku postupne už za života, teda si službu predplatiť. Cena je zhruba na úrovni sumy za pohreb s&nbsp;kremáciou, bez hrobového miesta a&nbsp;náhrobku. Ten vlastne ani nie je potrebný, keď­že finálnym produktom kompostovania je pôda,“ upresňuje.

V&nbsp;prírodnom pohrebníctve považujú Recompose za veľmi užitočnú iniciatívu a&nbsp;od začiatku sledujú jej progres s&nbsp;obdivom. „Vieme o&nbsp;viacerých pokusoch nahradiť kremáciu ekologickejšími postupmi, ale zdá sa, že až kompostovanie tiel je tou alternatívou, ktorá má potenciál rozšíriť sa. Možno práve preto, že akcentuje prirodzenosť a&nbsp;návrat k&nbsp;prírode,“ dodáva Monika Suchánska.

Na Slovensku, podobne ako v&nbsp;celej Európe, kompostovanie ľudských tiel nie je povolené. Okrem Švédska, kde je od roku 2005 legálne používať metódu, pri ktorej sa telo vysuší mrazom a&nbsp;následným jemným vibrovaním sa rozdrobí na prášok. Ten potom umiestnia do plytkého hrobu a&nbsp;absorbuje sa do pôdy.

Funebra, ktorá je súčasťou občianskeho združenia Živica, už niekoľko rokov prevádzkuje prírodné pohrebníctvo. Na rozdiel od kompostovania ľudských tiel, ktoré prebieha v&nbsp;technickom zariadení vytvorenom na to, do zeme ukladajú popol alebo celé telá priamo v&nbsp;prírode.

„Tento spôsob má korene v&nbsp;Spojenom kráľovstve, kde začínal na začiatku deväťdesiatych rokov ako alternatíva klasických cintorínov. Zakladáme posledné miesta odpočinku, kde sa pochováva bez náhrobkov, v&nbsp;ekologických urnách a&nbsp;rakvách a&nbsp;nie je sem možné prinášať žiadne umelé dekorácie a&nbsp;klasické sviečky. Naším druhým pilierom sú jedinečné obrady tvorené podľa prianí pozostalých alebo zosnulých, ak boli za života vyslovené,“ hovorí ekofunebráčka a&nbsp;spoluzakladateľka českých a&nbsp;slovenských prírodných cintorínov. Okrem toho Monika Suchánska vedie projekt Záhrada spomienok, prvý prírodný cintorín na Slovensku.

V USA sa na schválenú ekologickú formu pochovávania sťažovala najmä cirkev. Newyorskí katolícki biskupi vyjadrili nesúhlas s novými právnymi predpismi a uviedli, že „k&nbsp;ľudským pozostatkom by nemalo byť pristupované ako k&nbsp;odpadu z&nbsp;domácnosti“.

Ako sa na túto problematiku pozerajú predstavitelia slovenských veriacich? Kompostovanie ľudských tiel nezavrhli. „Pre katolícku cirkev je zásadnou podmienkou dôstojné zaobchádzanie s&nbsp;ľudským telom. Ak sa to dodrží, nie je potom problém s&nbsp;pochovaním tela do zeme tak, že sa celé rozpadne,“ reagoval na našu otázku Radovan Pavlík z&nbsp;tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska. „Katolícka cirkev nemá napríklad ani problém s&nbsp;venovaním ľudského tela na výskum. V&nbsp;takom prípade sa konajú najprv pohrebné obrady a&nbsp;po nich nejde telo ani na cintorín, ale do anatomického ústavu. Podmienka je, aby sa aj k&nbsp;takýmto ľudským pozostatkom pristupovalo s&nbsp;úctou,“ zdôraznil.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/morbidne-ale-ekologicke-pozostatkov-ludi-robia-kompost-co-to-cirkev" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII</a>

Cintoríny sú preplnené, ale ľudia neradi menia svoje návyky. Nie každému je spomínaná ekologická forma pochovávania po chuti, hoci viaceré mestá zápasia s&nbsp;nedostatkom miest pre nebožtíkov.

Funebra považuje slovenské pohrebníctvo za konzervatívne a&nbsp;do veľkej miery ovplyvnené poverčivosťou, náboženstvom a&nbsp;konvenciami. „Zjednodušene povedané, ľudia sa boja robiť iné pohreby, než je bežné. Je to aj dôsledok toho, že o&nbsp;smrti sa nerozprávame a&nbsp;nepripravujeme sa na ňu. Keď sa potom naši blízki, čerstvo zasiahnutí našou stratou, dostanú do pohrebnej služby, skôr si vyberú z&nbsp;klasickej ponuky. Na kreatívnu tvorbu osobnejšej rozlúčky v&nbsp;takej situácii chýba pozostalým energia a&nbsp;podpora zo strany pohrebných služieb, hoci vieme aj o&nbsp;výnimkách,“ upozorňuje Suchánska. „Aj na cintorínoch skôr vnímame posun k&nbsp;uniformite, začína prevládať jeden typ hrobu - čierny leštený náhrobok aj prekrytie, bez výsadby. S&nbsp;takými hrobmi sa z&nbsp;cintorínov stávajú tepelné ostrovy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú mikroklímu mesta.“

Možno pomaly prichádza čas, aby sme sa zamysleli nad tým, že úctu nám môžu blízki preukazovať aj tým, že sa budú s&nbsp;láskou starať o&nbsp;strom, ktorému naše pozostatky dodali živiny.

„Vnímame, že tu máme pred sebou ešte veľa práce, než dôjde na také technické inovácie, ako je kompostovanie tiel. Z&nbsp;nášho pohľadu je dôležitejšie, aby pohreby neboli pre ľudí traumatizujúce, ale liečivé skúsenosti a&nbsp;aby cintoríny boli pre mestá skôr prínosom než záťažou,“ dodáva ekofunebráčka.