„Na korelu umírauo volakedi velice moc ludzí.“ V tomto výňatku starej písomnosti zo Záhorskej Vsi miestni obyvatelia spomínali na ničivé účinky cholery. O vyše storočia neskôr sme hnačkovú infekciu v Európe skrotili, v prípade včasnej rehydratačnej terapie je úmrtnosť nižšia ako jedno percento.
Pôvodcom známej nákazy je baktéria Vibrio cholerae. Hoci široká verejnosť pozná výlučne ju, rod Vibrio obsahuje ďalšie mikroorganizmy. Práve na jeden z nich si posvietila čerstvá štúdia zverejnená na portáli Scientific Reports z portfólia renomovaného vedeckého časopisu Nature.
Pod drobnohľad sa dostal Vibrio vulnificus. „Je najpatogénnejší z rodu, úmrtnosť na infekciu rán dosahuje až osemnásť percent a k úmrtiam dochádza už štyridsaťosem hodín po tom, ako ste sa baktérii vystavili,“ opisujú vedci v spomínanej stati.
Venovali sa v nej nákaze, ktorá sa objavuje v infikovanej morskej vode. Stačí, ak do nej vstúpite s rankami či so škrabancami. Zasiahnuté oblasti sa potom môžu rýchlo zmeniť na nekrózu, čo je dôvod, prečo ju niektorí nazývajú mäsožravou baktériou.
Čoraz severnejšie
V posledných rokoch je Vibrio vulnificus stredobodom pozornosti výskumníkov hlavne pre klimatické zmeny. Baktérii sa totiž darí v teplých pobrežných vodách. Množí sa, keď teplota stúpne nad pätnásť stupňov Celzia, a preto sa v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne rozšíri.
Nedávno sa objavila vo vyšších zemepisných šírkach ako doteraz, napríklad v zálive Delaware v USA, no aj v Európe v Baltskom mori. „Výskyt v posledných desaťročiach stúpa a prípady sú hlásené aj v odľahlých oblastiach, kde sa toto ochorenie neobjavovalo a kde sa podmienky prostredia považovali za nepriaznivé,“ píšu vedci v inej štúdii publikovanej v známom časopise The Lancet s názvom Budúce scenáre rizika infekcií Vibrio v podmienkach otepľovania planéty.
A nie div. PLUS 7 DNÍ sa pozrelo na posledný výskum o zmenách v medzinárodných vodách, ktorý v januári vyšiel v publikácii Advances in atmospheric sciences. V roku 2022 sa množstvo tepla obsiahnutého v našich oceánoch a moriach zvýšilo o desať zetajoulov, čo zodpovedá stonásobku svetovej výroby elektrickej energie. V Stredozemnom mori boli napríklad zaznamenané teploty o šesť stupňov vyššie ako dlhodobé priemery.
Náš kontinent je teda v ohrození. Podľa nedávnej práce o výskyte rodu Vibrio v Európe zaznamenali prípady infekcie spôsobenej mäsožravou baktériou v Turecku, Španielsku, ale aj v Dánsku.
Neexistuje však žiadna oficiálna databáza napočítaných prípadov ani u nás, ani v Únii, keďže je prípadov stále relatívne málo. „Vibriózy iné ako cholera nepatria medzi povinne hlásené ochorenia, preto nedisponujeme presnými ani približnými údajmi o výskyte ochorení spôsobených Vibrio vulnificus,“ odkázal nám odbor komunikácie Úradu verejného zdravotníctva.
Pozor na morské plody
Hoci sme sa doteraz venovali infekcii spôsobenej vystavením morskej vode, existujú aj iné riziká. „K nákaze človeka môže dôjsť aj konzumáciou surových morských plodov,“ vysvetlil pre PLUS 7 DNÍ Alois Čížek, profesor v Ústave infekčných chorôb a mikrobiológie z Veterinárnej univerzity v Brne.
Vedci z Univerzity zo Severnej Karolíny v USA konštatujú, že Vibrio vulnificus spôsobuje deväťdesiatpäť percent všetkých potravinových infekcií prenášaných morskými plodmi. Chorvátski výskumníci už pred dvoma dekádami zverejnili štúdiu, v ktorej zo stosedem vzoriek odobratých na trhoviskách a v hoteloch pri pobreží našli mäsožravú baktériu približne v siedmich percentách z nich.
Mikroorganizmus sleduje Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá Európskej únie. PLUS 7 DNÍ sa bližšie pozrelo na dáta. Za posledné dva roky bolo trinásť notifikácií o prítomnosti patogénu, pričom najčastejšie išlo o mrazené krevety z Južnej Ameriky. Je dôležité spomenúť, že riadne tepelné spracovanie eliminuje mikroorganizmus, no ustrice a iné morské plody sa najčastejšie konzumujú surové.
Oslabení jedinci
Vráťme sa detailnejšie k príznakom a prezývke mäsožravej baktérie. Profesor Čížek priblížil, ako sa prejavuje nákaza. Ak ste vošli do morskej vody a prišli do kontaktu s patogénom, dôjde k „infekcii rán s rôznymi formami komplikácií, napríklad v podobe nekrózy, zápalu svalov a stavu podobnému plynovej gangréne, končiacich septikémiou, ľudovo povedané otravou krvi,“ povedal.
Ide o najčastejší typ infekcie, no Čížek pripomenul, že vznikajú len u jedincov, ktorí sú nejakým spôsobom oslabení. „Môže to byť ochorenie pečene, imunosupresia z rôznych príčin či iné chronické choroby,“ doplnil.
Pri konzumácii nakazeného jedla „sa približne po siedmich dňoch inkubácie u pacientov objaví horúčka a zimnica sprevádzaná vracaním, hnačkou a bolesťami brucha,“ vysvetlil Čížek.
Bolo by chybné myslieť si, že baktéria je jednotvárna. „Nie všetci príslušníci druhu Vibrio vulnificus sú rovnako nebezpeční. Existujú biotypy s rôznou patogenitou, a teda s inou prognózou priebehu infekcií,“ uzatvoril Čížek.
