Zdá sa, že záhady sa viažu nielen k ľudskému pokoleniu, ale aj k živočíšnej ríši. Od konca 50. rokov minulého storočia láka most Overtoun v škótskej dedinke Milton psích miláčikov k nevysvetliteľnému počínaniu: k samovražednému skoku do rokliny.

Niet divu, že si vyslúžil prezývku Most psích samovrahov či Most smrti. Za posledných 50 rokov skokom z neho zomrelo až 50 psov, ďalších 600 skok do rokliny prežilo a niekoľko z nich pokus zopakovali.

Most postavili v roku 1859, ale až posledných desať rokov sa začali odborníci zaoberať vysvetlením záhadných psích skokov. Naozaj toto tajomné miesto v Škótsku láka nešťastných chlpáčov k dobrovoľnému ukončeniu pozemskej púte?

Duch smutnej vdovy?

Tí, ktorí záhadné skoky štvornohých miláčikov skúmali, si všimli viaceré spoločné znaky. Psy si na tento čin vybrali vždy to isté miesto na moste a slnečný deň. Zväčša išlo o lovecké psy s veľmi dobre vyvinutým čuchom.

Svoju skúsenosť so svojím štvornohým miláčikom opísala aj Lottie Mackinnonová. „Keď sme sa s Bonnie priblížili k mostu, úplne sa zmenila. Najprv stuhla, ale potom ako posadnutá podivnou energiou bežala a skočila rovno z múru.“

Prečo v psoch most vyvoláva také nečakané stavy? Môžu tieto zvieratá trpieť depresiami so samovražednými sklonmi?

Psí psychológ David Sands tvrdí, že psy nemajú v sebe predispozíciu k samovražde. Na chlpáčov teda musí pôsobiť niečo zvonka.

„Nebo a zem sú od seba vzdialené len tri metre,“ hovorí keltské príslovie. „V niektorých miestach je táto vzdialenosť ešte kratšia.“ Lovci záhad sa zamýšľajú nad tým, že možno je práve tento most tou tenkou hranicou medzi životom a smrťou, ako verili starí Kelti.

Autor Paul Owen zase ponúka inú ťažko overiteľnú verziu: po moste sa vraj prechádza duch Lady Overtounovej. Smutná vdova sa na tomto mieste zdržuje od smrti manžela v roku 1908 a vraj láka svojich psov k ich tvorcovi. Nuž, táto teória sa síce vymyká racionálnemu mysleniu, ale rozhodne vzbudí pozornosť a podnieti fantáziu.

Vražedné pachy

Vedci sa na príčiny záhadných skokov pozerali pragmatickejšie. Zamerali sa napríklad na zvuky, ktoré by mohli rušivo pôsobiť na psí sluch. Otestovali celé rozpätie mosta, ale dospeli k záveru, že v tejto oblasti nebolo nič akusticky nezvyčajné. Rovnako vylúčili aj nezvyčajné zrakové podnety. V hre teda zostával ešte čuch.

FOTO Psí miláčikovia

Práve s ním súvisí zatiaľ najpravdepodobnejšie vysvetlenie smutných a nečakaných činov štvornohých miláčikov. Miesto pod mostom sa stalo domovom pre veveričky, myši a norky. Posledné z nich vylučujú špeciálny pach, ktorý je pre psov neodolateľný. Najviac sa šíri v okolí miesta práve počas suchého slnečného dňa. Stimuluje ich, aby vyliezli na múr a skočili - tým by sa k vôni čo najviac priblížili. Mnohí z nich však toto voňavé vábenie noriek neprežili.