Minulosť talianskej štvrte EUR je priam mrazivá. Oblasť na juhozápade večného mesta vybral Benito Mussolini v roku 1935 pre svetovú výstavu EXPO, ktorá sa mala konať v roku 1942. Diktátorove plány boli naozaj veľkolepé. Chcel postaviť nový Rím s vlastnými palácmi, obeliskom aj koloseom a takto veľkolepo osláviť dvadsať rokov fašizmu. Povolal vychýrených architektov, ale druhá svetová vojna jeho plány prekazila. Mnoho projektov zostalo nedokončených a nanovo budovaná časť Ríma sa musela vyrovnať s fašistickou víziou nebezpečného diktátora. Podarilo sa. Dnes je EUR modernou obytnou a obchodnou štvrťou so svojráznou atmosférou. Strohé bledé moderné budovy a pokoj, ktorý v tejto štvrti vládne, ostro kontrastujú s rušným historickým centrom.

Symbol fašistického režimu

Názov EUR je skratkou dlhšieho mena Esposizione Universale Roma. Príprava na veľkolepé oslavy sa začala 26. apríla 1937, keď v strede štvrte 53-ročný Mussolini vysadil borovicu. Vodca talianskeho fašizmu si vybral najlepších architektov, ktorí mali naplniť jeho víziu. Výstava EXPO sa však pre vojnu nekonala a úrady museli riešiť, aký bude ďalší osud rozostavanej oblasti. Napokon v päťdesiatych rokoch pristúpili k dokončeniu stavieb a vznikala moderná obchodná štvrť, akú v tom čase ešte nemal ani Londýn či Paríž, kde začali s budovaním La Défense až v šesťdesiatych rokoch.

Keď sa v roku 1960 konali v Ríme letné olympijské hry, EUR už bolo takmer celé dokončené. Široké, osovo plánované ulice lemujú strohé majestátne budovy inšpirované starorímskou architektúrou, ale v modernom šate. Postavené sú zo železobetónu, z vápenca a mramoru.

Diktátorova srdcovka

Najikonickejšou je bezpochyby budova Paláca talianskej civilizácie - Palazzo della Civiltà Italiana. Dostali sme sa k nemu zo zastávky metra EUR - Magliana, ale keď sme chceli prejsť bránou do ohradeného areálu, strážnik nás zastavil so slovami: „Nemôžete ísť dnu, je to súkromný pozemok.“ Vieme, že v Colosseo Qua­drato - vo Štvorcovom koloseu, ako sa mu hovorí v bežnej reči - od roku 2015 sídli známa módna značka Fendi. Dúfali sme však, že si najreprezentatívnejšiu budovu v štvrti EUR môžeme pozrieť zblízka. Dovolí nám urobiť aspoň zopár záberov z oploteného areálu a potom už veľkolepé dielo architektov Giovanniho Guerriniho, Ernesta La Padula a Maria Romana obdivujeme len z diaľky.

Vo svojej prísnej strohosti a súmernosti pôsobí ako z nadpozemských sfér. Má v sebe spájať minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Rady oblúkov odkazujú na koloseum aj na talianskeho diktátora: vertikálne je ich šesť a horizontálne deväť - ako počet písmen v mene Benito Mussolini.

Na vrchnej časti každej strany je rovnaký nápis prevzatý z prejavu, ktorý Mussolini predniesol 2. októbra 1935: „Un popolo di poeti, di artisti, di eroi, di santi, di pensatori, di scienziati, di navigatori, di trasmigratori“ -„Národ básnikov, umelcov, hrdinov, svätcov, mysliteľov, vedcov, moreplavcov, migrantov.“ Pred budovou sú súmerne na štyroch rohoch umiestnené štyri jazdecké súsošia od Publia Morbiducciho a Alberta de Felciho, ktoré predstavujú Dioskúrov, dvoch mýtických gréckych hrdinov, synov Dia a kráľovnej Lédy.

Stavba sa začala v roku 1938, slávnostne bol Palác talianskej civilizácie otvorený 30. novembra 1940, hoci ešte nebol dokončený. Jeho výstavba sa skončila v roku 1943. Okolo hlavnej budovy ešte pribudlo 28 vyše trojmetrových sôch, ktoré predstavujú rôzne umenia a remeslá talianskeho ľudu.

Priťahuje umelcov

Veľkolepý projekt po páde fašistického režimu však začal upadať. Viac ako desaťročie po skončení druhej svetovej vojny zostalo Palazzo opustené. Povojnoví Taliani sa rozhodli štvrť EUR znovu využiť na predmestské bývanie. Budova niekdajšieho Mussoliniho kolosea otvorila svoje brány verejnosti prvýkrát v roku 1953 - konala sa v nej medzinárodná poľnohospodárska výstava.

O pár rokov začala kontroverzná stavba lákať aj filmárov. V roku 1962 sa Palazzo objavil v komédii Boccaccio ’70, presnejšie v epizóde Le tentazioni del dottor Antonio, z dielne štyroch režisérov, medzi ktorými bol aj Federico Fellini. O dva roky neskôr si Colosseo Qua­drato zahralo v postapokalyptickom sci-fi horore Posledný muž na Zemi. Štvrť EUR bola v talianskej kinematografii často zobrazovaná negatívne, ako symbol fašistických pozostatkov a konzervativizmu.

Stavba ako z iného sveta sa ocitla aj v ďalších snímkach, napríklad v roku 2002 v dystopickom sci-fi Equilibrium v hlavnej úlohe s Christianom Baleom a Emily Watsonovou.

V rokoch 2003 až 2008 palác uzavreli a rekonštruovali. O sedem rokov získal nového a veľmi luxusného obyvateľa - módnu značku Fendi. Zmluvu spoločnosť podpísala na pätnásť rokov a údajne platí za veľkorysé priestory ročný nájom 2,8 milióna eur. „Sme hrdí, že môžeme vrátiť do nášho mesta, do Ríma a do celého sveta Palazzo della Civiltà Italiana, symbol našich rímskych koreňov a neustáleho dialógu medzi tradíciou a modernosťou, hodnotami, ktoré boli Fendi vždy blízke,“ uvidel pri otvorení nového sídla značky jej výkonný riaditeľ Pietro Beccari.

FOTO v GALÉRII

Dedičstvo monumentálnych budov

Celá štvrť je fascinujúca vo svojej rozľahlosti, symetrickosti a pokoji, ktorý tu vládne. Aj premávka je tichšia a menej chaotická ako v centre Ríma. Dve štvorprúdové vozovky v jednej časti oddeľuje oválny trávnik, uprostred ktorého sa týči 45-metrový obelisk. Umelecké dielo zo železobetónu, obložené carrarským mramorom, z dielne sochára Artura Dazziho dostalo meno po talianskom vynálezcovi a fyzikovi Guglielmovi Marconim.

Pusto je aj v okolí Múzea rímskej civilizácie, ktoré je už od roku 2014 pre rekonštrukciu zatvorené, či pri Palazzo dei Congressi - Kongresovom paláci. Jeho stavba sa začala v roku 1938, ale dokončili ho až v roku 1954.

Na Námestí Organizácie Spojených národov - Piazzale delle Nazioni Unite, nás upútali dve polkruhové budovy. Akoby sa odrážali v zrkadle. Identické stavby ležia oproti sebe, každá na jednej strane námestia. Sú vyrobené zo železobetónu a pokryté mramorom.

Na najvyššom mieste tejto štvrte tróni Bazilika svätého Petra a Pavla a vznešene dohliada na ulicu Viale Europa. Má štvrtú najväčšiu kupolu v Ríme.

Stavba dokonale ladí s ostatnými neoklasicistickými skvostmi v tejto rímskej štvrti. Vedú k nej dlhé schody a z diaľky nás vítajú sochy dvoch apoštolov. Napriek minimalistickej výzdobe pôsobí svätostánok v tvare gréckeho kríža veľkolepo. Práce na ňom sa začali v apríli 1939, ale o štyri roky ich zastavilo bombardovanie. Obnovili sa až v roku 1953 a o dva roky budovu sprístupnili na bohoslužby. V roku 1967 bola povýšená na baziliku minor.