Od východu až po západ. Na poliach, v stodolách, ba aj v obývačkách a kuchyniach či v posteliach. Austrálsky vidiek znovu zamorili myši. A tentoraz vo veľkom. K tomuto javu dochádzalo aj v minulosti, keď po obdobiach sucha prišli silné dažde a úrodný rok. Tentoraz však krajina trpí viac než inokedy. Aj preto, že farmári zmenili systém práce. Zatiaľ čo v minulosti, predtým, ako znovu zasiali, svoje polia vypaľovali, v posledných rokoch staré rastliny z dôvodu ochrany životného prostredia na svojich pozemkoch nechávajú. A to nahráva premnoženiu hlodavcov. Rovnako ako skutočnosť, že vlani v Austrálii spadlo toľko zrážok ako predtým za dva roky dokopy.

Dobrý rok a ďalšia pohroma

„Rok 2020 bol po rokoch sucha z hľadiska úrody nádherný. Aj tento zatiaľ vyzerá dobre. Ale vždy sa k tomu pridruží nejaká pohroma. Tentoraz sú to myši,“ povzdychol si pre CNN farmár z dvojtisícového mestečka Canowindra asi 300 km od Sydney. Canowindra je súčasťou spolkového štátu Nový Južný Wales, ktorý myši sužujú azda najviac. „Keďže bol dobrý rok, dopestovali sme veľa obilia. V stodolách sme mohli uskladniť kopu sena, čím sme vlastne vytvorili ideálne myšacie hotely,“ dodal Payten.

Austrálčania sú zhrození. Počet myší na jeden hektár presiahol 800 kusov, čo sa v krajine už aj oficiálne označuje za premnoženie. „Najlepšia myš je mŕtva myš,“ okomentoval súčasný stav austrálsky vicepremiér.

Pasce na taký vysoký počet hlodavcov nestačili. Navyše v supermarketoch sa veľmi rýchlo rozchytali. Aj preto sa vláda v Novom Južnom Walese rozhodla zbaviť sa ich jedom. Tým najsilnejším, aký zatiaľ na zabíjanie myší bol vyvinutý. Farmári však majú strach, že sa tým zničí všetok život na miestach, kam sa jed dostane, a bude to mať zlý vplyv aj na ďalšiu úrodu. Úrady sú rozhodnuté konať čo najskôr, keďže párik myší dokáže za sezónu splodiť aj 500 potomkov, pričom samice zvládnu nový vrh každé tri týždne. Nebolo na čo čakať.

Škody boli už začiatkom júna značné. Pšenica, jačmeň, repka či krmivo pre zvieratá mizli po nájazdoch hladných hlodavcov farmárom spred očí každý deň. Straty v poľnohospodárstve sa vraj v prípade odkladania rýchleho zásahu môžu vyšplhať až na stovky miliónov dolárov. „Je to za štyridsať rokov najhoršie myšie zamorenie,“ konštatuje nešťastný Payten. „Spálil som už veľa slamy, aby som sa ich zbavil. Je to možno kruté, ale toto je fakt nočná mora,“ dodal.

Ohrozené dravé vtáky

Ministerstvo poľnohospodárstva Nového Južného Walesu už nakúpilo jed na myši a čaká len na povolenie APVMA (Austrálsky úrad pre pesticídy a veterinárstvo), aby sa mohlo pustiť do otvoreného boja s premoženým nepriateľom.

„Je to príliš riskantné, bromadiolón je nebezpečný. Ak sa táto látka dostane do pôdy, môžu si farmári otráviť všetku úrodu, ktorú sa tento rok snažia dopestovať,“ tvrdí ekologička Maggie Watsonová z Univerzity Charlesa Sturta vo Victorii.

Doplatiť vraj na to môžu aj dravé vtáky či sovy, ktoré sa v okolí hojne vyskytujú. „Riskujeme výrazné zníženie populácie dravých vtákov. Potrvá 15 až 20 rokov, kým by sa ich počty vrátili k normálu. A navyše, odstránite hlodavcom ďalšieho nepriateľa zo vzduchu, ak by prišla ďalšia vlna premnoženia,“ varuje Watsonová.

Bromadiolón je vysokotoxická látka, ktorá dokáže zabiť aj zvieracie predátory, oponenti však tvrdia, že dravce už aj tak na odstraňovanie myší nestačia.

Myši vyhnali väzňov

Nečakanej zmeny prostredia sa pre záľahu myší dočkali aj väzni v nápravnom ústave vo Wel­lingtone. Hlodavce tam na mnohých miestach prehrýzli a vážne poškodili elektrické vedenie i panely stien, čo kompetentných donútilo presťahovať vyše 400 väzňov na dva týždne do náhradných priestorov. Aby mali dostatok času dať všetko do poriadku.

„Škody boli také rozsiahle, že nám nič iné ako presťahovanie nezostávalo,“ konštatoval Peter Severin z väzenskej správy Nového Južného Walesu. „Musíme zároveň vymyslieť systém, aby sa niečo podobné do budúcna neopakovalo,“ cituje denník Sydney Morning Herald ďalšieho zo zamestnacov väzenskej správy Kevina Corcorana.

Nožnice aj stereo

V mestečku Tottenham v Novom Južnom Walese donútili myši majiteľa obchodu Roberta Brodina vstávať o pár hodín skôr, aby stihol dať priestor do poriadku, než prídu zákazníci. „Každé ráno som ich nachytal alebo našiel tak tridsať - štyridsať,“ vraví. „Hovorili mi, že keď sa začnú navzájom požierať, ich počet klesne. Deje sa tak však už od decembra a mám ich tu stále,“ cituje Brodina New York Times.

Viac foto v GALÉRII ►►►

Rodina Randallovcov sa snažila myši zo svojho územia vypáliť či vyhnať palicami. Majiteľka pozemku Jo Randallová si vo svojom starom dome počas často nekonečného súboja aj poplakala. Myši jej prehrýzli telefónny kábel, zničili stereosystém, ba ohlodali aj nožnice. „Postupne vám dochádza, že sa nad nimi nedá vyhrať. Že sa ich len tak ľahko nezbavíte. Nezostáva nám nič iné, len čakať, kým tomu všetkému bude koniec,“ vraví Jo.

Do boja sa pustila aj charitatívna organizácia Rural Aid, ktorá už stihla farmárom poslať na vojnu s hlodavcami milión dolárov. „Myši im neničia len úrodu, ale oberajú farmárov aj o mentálne a psychické zdravie. Musíme im pomôcť,“ vyhlásil predstaviteľ spoločnosti John Warlters.