Mutti Merkel, ako spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú (67) zvyknú prezývať, stála na čele jednej z najsilnejších krajín dlhých šestnásť rokov, patrila teda medzi najdlhšie vládnucich kancelárov. Mnohí si Nemecko bez jej vedenia nevedia ani predstaviť. Ale, ako sa vraví, ni­kto nie je nenahraditeľný a Nemecko bude fungovať aj bez Angely Merkelovej. Ako a či tak dobre, či bude mať naďalej silné slovo v Európe, ukáže čas.

Veľká trojka

Merkelová odchádza dobrovoľne a na rozdiel od niektorých svojich kolegov či kolegýň odchádza na vrchole svojej popularity. Je dôveryhodná aj pre tých, ktorí ju nevolili, čo je fenomén. Je stabilná, je to pokojná sila, vyrovnaná žena, ktorá vie hasiť problémy a riešiť krízy. Pragmatická a bez škandálov, ni­kdy sa nenechala uchvátiť emóciami a vždy sledovala fakty. Do politiky vniesla trochu iný štýl, než mali jej mužskí kolegovia. Dlhodobo sa mohla tešiť dôvere medzi 40-45 percentami populácie. A hoci jej zo začiatku príliš neverili, Mutti Merkel dnes patrí k trom symbolom politickej stability Nemecka. Tými prvými dvomi sú jej predchodcovia, kancelári z radov Kresťanskodemokratickej únie (CDU), Konrad Adenauer a Helmut Kohl. Adenauer, zakladateľ a prvý predseda CDU, zosobňuje povojnové väzby na Spojené štáty, návrat krajiny s nacistickou minulosťou medzi demokratické štáty, sociálny kapitalistický model i hospodársky zázrak a vzkriesenie vojnou zničenej krajiny. Helmut Kohl je zasa symbolom zjednotenia Nemecka i európskej integrácie, ktorá vyústila nakoniec do spoločnej meny eura.

Záchrankyňa

Vláda Angely Merkelovej je zasa charakteristická tým, že v relatívne turbulentných časoch viedla krajinu bez väčšej ujmy. V jej prvom volebnom období (2005 - 2009) otriasala svetom najväčšia hospodárska kríza od čias čierneho piatka v roku 1929. Všade prudko rástla nezamestnanosť a stredná vrstva obyvateľstva sa začala prepadať do chudobnej. V Nemecku panoval pokoj. Merkelová spolu s vtedajším ministrom financií Peerom Steinbrückom sa zaručili za úspory občanov. Prvý raz bol v masovom meradle zavedený systém takzvaného kurz­arbeitu, čo znamená „krátka práca“ a je to nástroj na udržanie zamestnanosti. Vláda umožnila podnikom zredukovať pracovný čas a chýbajúce hodiny zamestnancom preplácal štát, čím sa zabránilo hromadnému prepúšťaniu.

V ostatnom svete zostala po kríze vo voličoch pachuť, pocit krivdy a nedôvera voči vládnym elitám, čo dokázalo rozvrátiť dovtedy stabilné politické systémy. A kým Nemci si užívali stabilitu, Američania si zvolili Donalda Trumpa, ktorý vo svetovej i domácej politike narobil viac škody než osohu, Briti sa rozhodli pre odchod z Európskej únie, Francúzsko zažívalo krízu tradičných politických strán, v Taliansku sa dostali k moci euroskeptici a nacionalisti. Vzostup nacionalizmu a euroskepticizmu sa prejavil aj vo východoeurópskych krajinách.

Trpezlivosť a pochopenie

Angela Merkelová síce ako každý vodca štátu dávala záujmy svojej krajiny na prvé miesto, vždy však dbala aj na to, aby medzi nemeckými a európskymi záujmami bolo znamienko rovnosti, aj za cenu krátkych ústupkov a strát. V prvom rade sa však usilovala o to, aby Nemecko nezažilo nepriateľov a aby bolo obklopené spojencami, hoci by boli „slabší“ či menej významní. Poľsko, Slovensko, Česká republika, Maďarsko i pobaltské krajiny jej môžu byť za veľa zaviazané. Vzhľadom na to, že v podstate vyrastala vo východnom bloku, v Nemeckej demokratickej republike, mala pochopenie i trpezlivosť napríklad pri rokovaniach o pláne obnovy a rozpočte s „neposlušnými vzbúrencami“, ako je Poľsko či Maďarsko. Jej ženský štýl politiky, náchylnejší na kompromisy, si vedel poradiť aj s tvrdými odporcami, ako je maďarský premiér Viktor Orbán, a dokázala prekonať rozpory aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Analytici upozorňujú, že bez Angely môžu mať zahraniční lídri väčší vplyv a menšiu sebakontrolu.

V neposlednom rade nemožno Merkelovej uprieť ani trpezlivosť s Ruskom. Uvedomujúc si, že je to jeden z najvýraznejších a najmocnejších aktérov na svetovej scéne, uplatňovala napriek rozporom stratégiu zachovania dialógu. Vedela, že bez Moskvy nemožno odstrániť globálne problémy, preto komunikovala s Putinom a prejavila rovnakú trpezlivosť a ústretovosť ako inokedy.

Negatívne hodnotenia

Kancelárka využila svoju moc aj na boj proti ISIS, keď poslala zbrane kurdským bojovníkom, a porušila tak postnacistické tabu o vojenskom zasahovaní Nemecka do záležitostí iných krajín. To analytici hodnotia sporne. A nepripisujú jej len pozitíva. Vyčítajú jej, že nezvládla niektoré záležitosti, napríklad utečeneckú krízu či pandémiu koronavírusu. V pamäti odporcov pomoci migrantom z Afriky a Ázie zostáva jej pozvanie spred niekoľkých rokov, ktorým utečencov ubezpečila, že sú v krajine vítaní a že sa Nemecko o nich postará. Obrovský prílev ľudí, ktorí na Západe chceli hľadať šťastie aj únik pred vojnovými konfliktmi i hladom, následne vyústil do konfliktu o kvóty, podľa ktorých sa migranti mali rozdeľovať medzi jednotlivými krajinami EÚ. Nastal tvrdý boj, čo malo v niektorých krajinách za následok vzostup xenofóbnych nálad a posilnenie nacionalistov. Otvorenie hraníc pre státisíce utečencov nevedia odporcovia imigrácie dodnes Merkelovej odpustiť a v tomto smere je Európska únia stále rozdelená.

Ďalšou výčitkou voči kancelárke je to, že nezvládla pandémiu. Že váhala a nestihla pripraviť kompetentnú stratégiu pre druhú vlnu, hoci pred jej príchodom odborníci dôrazne varovali.

RETRO FOTO Angely Merkelovej v GALÉRII

V každom prípade jej pripisujú viac pozitív než negatív. A nepochybne už navždy zostane pečať Angely Merkelovej naeurópskej i svetovej politickej scéne.