Tretieho novembra 2015. V tomto pochmúrnom jesennom ráne už vtedy bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarzkozy otvoril Twitter a zverejnil krátku správu. „Prajem si, aby sa spôsob výkonu trestov vyšších ako šesť mesiacov nedal upraviť.“ Inými slovami, žiadny monitorovací náramok a domáce väzenie, ale rovno za mreže. Od tých čias azda zmenil názor. Opak by nás prekvapil a pochopíte prečo.

Parížsky odvolací súd minulú stredu vyniesol rozsudok v kauze Bismuthovo odpočúvanie, v ktorej bol Sarkozy uznaný za vinného z „aktívnej korupcie člena súdneho zboru“ a „aktívneho ovplyvňovania osoby vykonávajúcej verejnú moc“. Odsúdili ho na tri roky odňatia slobody, z toho jeden nepodmienečný, a na odňatie občianskych práv na tri roky.

Bývalý líder pravice by však do väzenia nastúpiť nemal - ročný trest by si mal odpykať doma s elektronickým náramkom. No je otázne, či mu ho vôbec nasadia. Jeho advokátka Jacqueline Laffontová totiž oznámila, že sa odvolajú na kasačný súd. Rozhodnutie je teda zatiaľ pozastavené.

Mierna prokuratúra

V prvý deň súdneho procesu Sarzkozy vyhlásil, že prišiel „brániť svoju pošpinenú česť“, a ubezpečil, že „nikdy nikoho nekorumpoval“. Po vynesení verdiktu však nebol taký výrečný, justičný palác opustil bez jediného slova smerom k novinárom. Prvé vyjadrenia sa objavili až vo štvrtok večer. „Som bojovník, pravda nakoniec zvíťazí,“ povedal pre pravicový denník Le Figaro exprezident.

Asi sa nepomýlime, keď napíšeme, že prokuratúra s ním pravdepodobne nesúhlasí. Na konci debát poukázala na to, že ide o „prípad bezprecedentnej závažnosti počas piatej republiky“. Paradoxne však nežiadala o nepodmienečný trest odňatia slobody pre 68-ročného bývalého nájomníka Elyzejského paláca.

Pre Sarkozyho a jeho dvoch spoluobžalovaných, advokáta Thierryho Herzoga a bývalého prokurátora Gilberta Azibertova, chcel žalobca tri roky odňatia slobody, no všetky s podmienkou.

Korupčný pakt

Táto kauza sa ťahá už celé desaťročie. Siaha do konca roka 2013, keď sa vyšetrovací sudcovia, ktorí sa zaoberali podozreniami z korupcie v Líbyi, rozhodli odpočúvať dva telefóny Nicolasa Sarkozyho a zistili existenciu tretej neoficiálnej linky.

SIM kartu si zaobstaral v januári 2014 istý Paul Bismuth. Išlo o vymyslené meno, ktoré na tento nákup údajne použila bývalá hlava štátu, a z tohto čísla exprezident pravidelne volal so svojím právnikom a dlhoročným priateľom Thierrym Herzogom.

Prokuratúra tvrdí, že odposluchy odhalili korupčný pakt s Gilbertom Azibertom, vtedajším generálnym prokurátorom kasačného súdu. Ten údajne ovplyvňoval proces odvolania, ktoré podal Nicolas Sarkozy v inej kauze, a na revanš mu bola sľúbená pomoc so získaním čestnej funkcie v Monaku.

Doplnok pre politikov

Ak kasačný súd potvrdí v aktuálnej afére rozsudky predošlých orgánov, Sarkozy by nebol jediný politik s monitorovacím náramkom. Rovnaký osud možno stretne aj jeho expremiéra Françoisa Fillona, ktorý takisto čaká na rozhodnutie kasačného súdu, no v inej kauze.

Doplnok už nosil aj Patrick Balkany, bývalý pravicový starosta mesta Levallois-Perret na predmestí Paríža, aj s manželkou Isabelle. Pár tak skončil pre daňové podvody. Spomeňme ešte Jérôma Cahuzaca, bývalého ministra rozpočtu za vlády Françoisa Hollanda, ktorý padol pre rovnaké dôvody ako Balkanyovci.

Zatiaľ čo o elektronickej „ozdobe“ pre francúzskeho exprezidenta tamojšie súdy právoplatne ešte nerozhodli, na Slovensku máme niekoľko prominentov, ktorí si už súdom nariadené monitorovanie vyskúšali na vlastnej koži.

Monika Jankovská

Medzi najznámejšie prípady bezpochyby patrí bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Orgány ju lapili a do väzby posadili ešte v marci roku 2020 v rámci akcie Búrka zameranej na podozrivých nespratníkov v talároch. Náramok na Jankovskej nohu umiestnili o vyše roka neskôr pri prepúšťaní na slobodu. Monitorovať ju dal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v ďalšej kauze, v ktorej je podozrivá. Ide o prípad trenčianskeho baru Fatima.

Zariadenie nosila do vlaňajšieho júna, keď súd rozhodol, že vzhľadom na zdravotný stav sa toto ochranné opatrenie, ako i ďalšie, napríklad v podobe pravidelného hlásenia sa u probačného úradníka, rušia.

Dušan Kováčik

Život s monitorovacím náramkom si na istý čas vyskúšal aj bývalý špeciálny prokurátor. Vyfasoval ho vlani v marci, keď ho súd prepustil z vyšetrovacej väzby, v ktorej už čakal na správoplatnenie verdiktu prvostupňového Špecializovaného trestného súdu. Ten Kováčika v septembri 2021 odsúdil na 14-ročný pobyt za mrežami za to, že v pozícii špeciálneho prokurátora za peniaze zasahoval do rozhodovania o väzobnom stíhaní niekdajšieho bosa takáčovcov Ľubomíra Kudličku. Tiež vraj vynášal informácie.

Náramok však Kováčik nenosil dlho. Niečo vyše dvoch mesiacov, pretože v máji 2022 mu Najvyšší súd potvrdil trest odňatia slobody. Jeho výšku okresal na osem rokov.

Pavol Rusko

Monitorovacie zariadenie zdobilo v minulosti i nohu bývalého generálneho riaditeľa televízie Markíza a exministra hospodárstva Pavla Ruska. Náramok mu nainštalovali v novembri 2017 po prepustení z väzby v prípade, v ktorom čelí aktuálne už obžalobe, že si v roku 1997 u mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka objednal vraždu svojej bývalej televíznej spoločníčky Sylvie Volzovej. Ruska zariadenie v podstate žiadnym spôsobom neobmedzovalo, išlo len o to, aby neušiel do zahraničia. S náramkom sa ho tak napríklad podarilo odfotiť počas jedného z jeho výletov po Slovensku.

Dnes je exminister právoplatne odsúdený v kauze takzvaných televíznych zmeniek a od roku 2021 si odpykáva právoplatný 19-ročný trest odňatia slobody. Spolu s ním i známy bratislavský podnikateľ z mafiánskych zoznamov Marian Kočner.

Ján Slota

V minulosti patril medzi najznámejších a vďaka svojmu nevyberanému slovníku aj medzi najcitovanejších politikov. Aj na bývalého šéfa národniarov a exprimátora Žiliny však napokon došlo. Jánovi Slotovi kladú orgány činné v trestnom konaní od vlaňajšieho marca za vinu, že prijal úplatok. Skutku sa vraj dopustil v spolupáchateľstve.

Konkrétne v roku 2018, keď prevzaté peniaze následne údajne odovzdal istému sudcovi Krajského súdu v Žiline. Hoci prokurátor chcel Slotu posadiť do vyšetrovacej väzby, súd sa s týmto návrhom nestotožnil. Nariadil však pre podozrivého monitoring elektronickým náramkom.

Mikuláš Vareha

Medzi známych nosičov monitorovacieho zariadenia patril i bývalý kráľ Zemplína Mikuláš Vareha. Nainštalovaný ho má bezmála tri roky. Presnejšie od konca roka 2019, keď ho podmienečne prepustili z väzenia, do 7. decembra minulého roka. Tento niekdajší veľkopodnikateľ so všetkým možným, aj s lykožrútmi, si odpykával v sabinovskej väznici 12-ročný trest za veľké daňového podvody. Po prepustení vyrátal, že za mrežami strávil spolu s vyšetrovacou väzbou presne osem rokov, deväť mesiacov a štyri dni.

Napriek tomu sa stále cítil nevinný, povedal krátko po tom, ako mu nainštalovali monitorovacie zariadenie. No a to Varehu veru poriadne potrápilo. Teda nie samotný náramok, s tým vraj problém nemal, ale tá jeho kvalita! Hrôza! Stále sa lámal, a preto mu museli takýchto ozdôb počas nariadeného monitorovania vymeniť dokopy sedem.