Stále nevedia, čo presne budú musieť robiť, aby v Anglicku mohli ostať. Slováci, ktorí za Lamanšským prielivom pracujú, stále čakajú, ako dopadne brexit. Od toho, či sa Briti s Európskou úniou dohodnú, alebo nie, závisí budúcnosť obchodovania, a teda vývozu našich výrobkov tam. Bez dohody však hrozí celkové spomalenie ekonomiky, čo by mohlo mať neblahý vplyv na každého z nás.

Čakajú

Slováci v Spojenom kráľovstve, s ktorými sme sa rozprávali, sa pripravujú na to, čo všetko budú musieť urobiť, aby mohli ostať. Zahŕňa to napríklad opätovnú registráciu o pobyte, nie je však dosiaľ jasné, ako presne bude vyzerať. Ak by Briti postupovali podľa ešte neschválenej dohody s Úniou, ako občania Únie by tam mohli byť počas prechodného obdobia podľa pôvodných pravidiel. „Väčšinu informácií máme z internetu alebo cez známych právnikov. Zatiaľ nie je nič jasné. Premiérku Theresu Mayovú tlačia do brexitu bez dohody. Dalo by sa povedať, že ticho vládne panika,“ hovorí Slovenka Tony, ktorá pracuje v Spojenom kráľovstve. Ako hovorí, v napätí sú najmä ľudia, ktorí sú v Spojenom kráľovstve kratšie ako päť rokov, živnostníci či tí, ktorí pracujú podľa Britov v nepotrebných odvetviach. „Cítiť odliv najmä mladých nováčikov. Tí idú do USA a do kráľovstva začínajú prichádzať Ukrajinci.“

Pôjdu do Kanady?

Hoci podľa webových stránok britských úradov by nemala byť registrácia papierovo náročná, píšu o dokladovaní napríklad prázdneho registra trestov či zaplatených daní, nemusí to byť také jednoduché. „Mám známeho, ktorý má kamaráta právnika a ten videl jeden z návrhov dotazníka. Má vraj 80 strán a veľmi detailné otázky. Ako budú niečo také vypĺňať cudzinci s jednoduchou angličtinou?“ pýta sa Tony. Dodáva, že je zaujímavé, že napríklad spomedzi Rumunov chce ostať v Spojenom kráľovstve staršia generácia, no mladší až tak nie. „Počuli sme, že Kanada uvoľnila vstup do krajiny na prácu, niektorí ľudia o tom už uvažujú,“ vraví Tony. „Konkrétne informácie o výstupe Spojeného kráľovstva z Únie k dispozícii nie sú. Článok 50 o výstupe z Únie bude uplatnený prvýkrát. Samozrejme, nám tu médiá ponúkajú hororové príbehy o tom, ako to bude vyzerať bez dohody. Prevláda neistota, no pravdepodobne sa budem musieť ako Európanka zaregistrovať. Ohľadom toho však zatiaľ nie sú známe detaily,“ hovorí ďalšia Slovenka Erika.

Nahnevaní aj nadšení

Domáci sú po­dľa Slovákov vo vnímaní brexitu rozdelení. Niektorí z tých, ktorí brexit chceli, zrazu zisťujú, že je to inak. „Stretla som sa s Britmi veľmi prek­vapenými a nahnevanými na to, že referendum sa vôbec uskutočnilo. Bývalý premiér David Cameron si postavil kariéru na tom, že dal občanom možnosť rozhodnúť. Ale problém bol v tom, že ľudia nemali prístup k pravdivým informáciám,“ hovorí Erika. Kampane boli podľa nej plné klamstiev a sľubov a referendum spustilo nárast útokov voči ľuďom z Únie, no potom to utíchlo. „Postupne sa ľudia dozvedajú o pozitívach ekonomickej migrácie a rizikách odlivu pracovnej sily,“ dodáva.

Až stotisíc

Podľa nášho ministerstva zahraničných vecí žije v Spojenom kráľovstve 90- až 100-tisíc občanov Slovenska. „Problém s presnou štatistikou je v tom, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nemá systém povinnej registrácie založenej na vydávaní pobytových alebo občianskych preukazov. Ministerstvo bude priebežne vydávať usmernenia pre občanov SR vo vzťahu k získaniu trvalého alebo prechodného pobytu na základe nových postupov pripravovaných príslušnými orgánmi v Spojenom kráľovstve,“ vraví hovorca ministerstva Boris Gandel. „Nedávno sme spustili informačnú platformu so všetkými potrebnými informáciami a praktickými odporúčaniami, a to nielen pre podnikateľov, ale aj občanov, ktorých sa brexit priamo týka. Webovú stránku priebežne aktualizujeme. Zároveň priebežne robíme interné prípravy vo viacerých oblastiach, s cieľom ochrany záujmov Slovenska, v prípade, že Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ k 29. marcu bez dohody,“ dopĺňa Gandel.

Slovenka Erika: Postupne sa ľudia dozvedajú o pozitívach
ekonomickej migrácie a rizikách odlivu pracovnej sily.
Slovenka Erika: Postupne sa ľudia dozvedajú o pozitívach ekonomickej migrácie a rizikách odlivu pracovnej sily.
Zdroj: Archív E.S.

Problémy bez dohody

Briti referendom rozhodli o vystúpení z Únie v roku 2016. To sa má uskutočniť už 29. marca. Európska únia viedla s Britmi dlhé vyjednávania o tom, ako bude vystúpenie vyzerať. Výsledkom je návrh dohody, ktorú teraz musí schváliť britský parlament. „Návrh dohody je férový a vyvážený, pričom jeho najväčším prínosom je zachovanie existujúcich práv občanov na oboch stranách a dvojročné prechodné obdobie umožňujúce občanom a firmám plynule a postupne sa pripraviť na následky odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ,“ vysvetľuje Gandel. „Samozrejme, všetci pozorne vnímame politickú situáciu v Spojenom kráľovstve, pretože momentálne závisí od konečného postoja britského parlamentu, či sa uskutoční právne riadený odchod z EÚ a pristúpi sa k rokovaniam o budúcich vzťahoch a dohodách, alebo sa odchod uskutoční bez právneho zá­kladu, a teda Spojené kráľovstvo bude automaticky v čase od 30. marca tohto roku mimo EÚ a jej právneho rámca. To by znamenalo výrazné narušenie obchodných, finančných, ekonomických a politických väzieb medzi členskými štátmi EÚ a Spojeným kráľovstvom,“ dopĺňa Gandel.

Zasiahne ekonomiku

„Brexit pociťuje slovenská ekonomika už od hlasovania v referende v roku 2016. Už v roku 2017 sme pozorovali pokles vyvezených automobilov a v prvej polovici 2018 aj pokles celkového exportu do Spojeného kráľovstva. V súčasnosti tvorí export do Británie a Írska približne 5 percent celkového slovenského exportu,“ hovorí Branislav Žúdel z Inštitútu finančnej politiky. Ako vysvetľuje, spôsob odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ je kľúčový faktor vplyvu na ekonomiku Spojeného kráľovstva aj EÚ. „Ak by sa zaviedli clá, vzájomná obchodná výmena sa určite pribrzdí. Okrem priameho negatívneho vplyvu na export do Spojeného kráľovstva by sme mohli na Slovensku očakávať aj nepriamy vplyv cez spomalenie ekonomiky Nemecka,“ dopĺňa Žúdel. Nepredpokladá však, že by sa v prípade tvrdého brexitu masovo vrátili Slováci z Británie. „Skôr bude možné pozorovať pokles emigrujúcich Slovákov do Spojeného kráľovstva,“ dodáva Žúdel. Brexit bez dohody považuje za riziko aj ekonomický analytik Vladimír Vaňo. „Bez vzájomne schválenej dohody o ďalšej koexistencii by sa v tomto najhoršom scenári ďalšie hospodárske a obchodné vzťahy riadili pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. To by - rozmenené na drobné - znamenalo výrazný skokovitý nárast colných a administratívnych bariér pri vzájomnom obchodovaní,“ vysvetľuje Vaňo.

Dôležitá aj pre nás

Práve prostredníctvom nášho dominantného exportného trhu, ktorým je Európska únia a najmä eurozóna, sa podľa Vaňa hospodárske riziká spojené s brexitom dotknú aj Slovenska. „Význam Spojeného kráľovstva pre Slovensko za
ostatné dve desaťročia výrazne vzrástol a po eurozóne a našich bezprostredných susedoch sa zaradilo medzi najdôležitejších obchodných partnerov na strane dovozu aj vývozu. Ešte dôležitejšie než priame dôsledky brexitu budú pre slovenskú ekonomiku tie nepriame, prostredníctvom vývoja na našom dominantnom exportnom trhu v eurozóne,“dopĺňa Vaňo. Hoci niektorí Slováci sa chystajú z Británie a Írska na Slovensko, kde je v súčasnosti deficit pracovnej sily, zamestnávatelia by nemali mať prehnané očakávania. „Pracovníci z ostatných členských krajín Únie aj iných krajín žijú a pracujú v Spojenom kráľovstve najmä preto, že domáca ekonomika v minulosti vytvorila pracovné miesta, ktoré nedokázala obsadiť z domácich kapacít. Nebritskí pracovníci tvoria výrazný podiel pracovnej sily v mnohých dôležitých odvetviach vrátane zdravotníckych služieb či poľnohospodárstva. Britská premiérka Theresa Mayová sa však jednoznačne explicitne vyjadrila, že brexit by sa nijako citeľne nemal dotknúť pracovníkov, ktorí
už v Spojenom kráľovstve pôsobia,“ hovorí Vaňo.