Tip na článok
Zo života Indiánov: Za komunizmu museli expozíciu zmeniť na múzeum indiánskeho sveta. Karl May bol nežiaduci. Vo
svojej knižnici ho totiž mal aj Adolf Hitler

Nemecký divoký západ: Na Vinetua nedajú dopustiť a fičia na ňom dodnes

Nemci dodnes čítajú mayovky a sledujú dobrodružstvá fiktívneho náčelníka Apačov Vinnetoua a jeho bieleho brata Old Shatterhanda

Galéria k článku (6 fotografií )
Obchodník: Podľa tvorcov expozície v Bad Segebergu to takto mohlo vyzerať aj na divokom západe.
Medveďobijka: Slávna puška Olda Shatterhanda v obchode so suvenírmi. „Len“ 68 eur.
Za štyri milióny: Predstavenie je naozaj výpravné, s množstvom koní a s pyrotechnickými efektmi.

Keď na tmavom koni pricvála Vinnetou a jeho strela vyrazí zlosynovi z ruky nôž, srdcia všetkých divákov od radosti poskočia. Ich hlasy sa spoja do nadšeného výkriku. O pár minút sa to opakuje. Do údolia cvála Old Shatterhand. Pokrvní bratia z románov Karla Maya chránia utláčaných a bojujú proti zlým v prírodnom divadle pod holým nebom v mestečku Bad Segeberg neďaleko Hamburgu už šesťdesiatu piatu sezónu. Niekoľko rokov tu úlohu náčelníka Apačov stvárňoval Pierre Brice.

Dym, oheň a výbuchy

Predstavenie je poňaté veľkolepo. Indiáni a kovboji sa po amfiteátri preháňajú na koňoch. Nemeckých osadníkov dovezú vozy s plachtami. Príbeh je každú sezónu iný. Tento rok postavili v údolí hrad, mexické mestečko a haciendu. Z pušiek sa pri výstreloch zablysne. Na scéne zopárkrát horí a otriasajú ňou impozantné výbuchy. Ukáže sa aj parný vlak. V hľadisku je osemtisíc diváckych miest. Obecenstvo ani nedýcha, keď Vinnetou bojuje s nepriateľom na život a na smrť. Keď krásna Judith zradí muža, ktorý ju miluje, a ukáže sa, že celý čas spolupracovala so zlosynom Meltonom, diváci ju zahrnú hlasnými výčitkami.

Divadlo Kalkenberg v Bad Segebergu existuje na mieste bývalého lomu na sadrovec od čias nacistického Nemecka. Po 2. svetovej vojne tu britskí vojaci organizovali boxerské zápasy. A potom niekto prišiel s nápadom nacvičiť a predviesť Karla Maya. Karl May Festspiele, ako takéto podujatia v Nemecku nazývajú, už vtedy hrávali na niekoľkých miestach v krajine a boli veľmi populárne. Prvé predstavenie odohrali na Kalkenbergu miestni nadšenci vo vlastnoručne ušitých kostýmoch pred dvesto divákmi v roku 1952.

Odvtedy sa celá produkcia veľmi sprofesionalizovala. Niekoľko sezón tu ako Vinnetou odohral nezabudnuteľný Francúz Pierre Brice, ktorého tvár sa vďaka nemeckým filmom zo 60. rokov vpísala do miliónov sŕdc ako pravý obraz apačského náčelníka. Aj Gojko Mitič, Vinnetou východného Nemecka, tu roky pôsobil. Každý rok nacvičia iný príbeh a postavia novú scénu. Počas dvoch letných mesiacov potom odohrajú sedem predstavení týždenne. Stojí to okolo štyroch miliónov eur.

Kúpte si striebornú pušku

„Aj moji príbuzní z iných častí Nemecka sem cestujú kvôli Vinnetouovi,“ usmiala sa moja domáca v Hamburgu, keď sa dozvedela, že sa chystám do Bad Segebergu. „Dokonca moja neter v tínedžerskom veku. Deti tu stále čítajú mayovky.“

O ich obrovskej popularite sa neskôr na Kalkenbergu presviedčam na vlastné oči. Usporiadatelia v reflexných vestách musia odkláňať autá na vzdialenejšie parkoviská. Tie pri amfiteátri sú preplnené. Z áut vystupujú nadšenci príbehov o Vinnetouovi všetkých vekových kategórií. Mnohí majú na sebe kovbojský klobúk a čiž­my. Návšteva predstavenia je stretnutím fanúšikov indiánskej subkultúry a vhodnou príležitosťou na zaobstaranie rekvizít. Veď kde inde dostanete kúpiť Vinnetouovu striebornú pušku? Za 39 eur 90 centov môže byť vaša.

Súčasťou areálu je takzvaná indiánska dedina. Platí sa do nej vstupné 2,50 eura. V niekoľkých bočných budovách je expozícia venovaná pôvodným Američanom.

Do tejto dediny však zaplatí vstupné iba zopár dnešných návštevníkov. Ostatní zostanú pri stánkoch s občerstvením. Keď si diváci pred predstavením posadajú na svoje miesta, ozvú sa známe westernové melódie a všetci spolu spievajú.

Weisse Gesichte

Počuť rozprávať Jana Sosnioka, predstaviteľa apačského náčelníka, o weisse Gesichte, teda bledých tvárach, neznie ani trochu ako z divokého západu. Nemčina tam jednoducho nesedí. Ako to, že sa Nemci tak zamilovali do kultúry, ktorá im je cudzia? Mnohí sa organizujú v kluboch a na akcie s tematikou amerického kontinentu 19. storočia vyťahujú párkrát do roka kožené obleky a čelenky z vtáčích pier. Volajú ich tu Indianistik Hobbyiste. Zaujímavé, že táto vášeň pre spravodlivého náčelníka Apačov a pre boj za slobodu utláčaných národov pôvodných Američanov prekračovala v čase studenej vojny aj Berlínsky múr. Nadšenci mayoviek sa stretávali aj v západnom, aj vo východnom Nemecku.

Karl May: Z chudobného chlapca sa stal úspešný a známy spisovateľ.
Karl May: Z chudobného chlapca sa stal úspešný a známy spisovateľ.
Archív

Prečo práve Nemci prepadli čaru divokého západu? Odpoveď sa skrýva v mestečku Radebeul pri Drážďanoch. A my ju tiež veľmi dobre poznáme. Nemec Karl May vytvoril nesmrteľné literárne postavy. Narodil sa a žil v Radebeule, tam je aj pochovaný. A hoci viac návštevníkov sem dnes chodí za kvalitnými vínami, kroky mnohých stále smerujú do Vily Shatterhand. V nej žil pred viac ako sto rokmi známy spisovateľ. V nej zhromažďoval artefakty spojené s americkým kontinentom a Blízkym východom a návštevníkov presviedčal, že je skutočne Old Shatterhand.

Vo Vile Shatterhand

Múzeum Karla Maya v Radebeule je na Ulici Karla Maya. Tvorí ho Vila Shatterhand so záhradou, v ktorej stojí ešte drevený dom, Vila Bärenfett, Medvedie sadlo. Tí, ktorí čítali mayovky, si možno spomenú, že Hobble Frank postavil dom kdesi pri Drážďanoch hneď vedľa domu Old Shatterhanda, keď sa na divokom západe dostal pri jednom z dobrodružstiev k zlatu.

Anna Barnitzkeová z marketingu múzea mi hovorí o tom, že divoký západ a život pôvodných Američanov sú pre Nemcov stále zaujímavé. „Môže za to práve Karl May, ktorý svojimi knihami priniesol tému o Indiánoch do krajín hovoriacich po nemecky. Ešte viac ju spopularizovali známe filmy zo 60. rokov. Hoci dnešné deti a mladí majú iných hrdinov, napríklad Harryho Pottera alebo Luka Skywalkera, fascinácia svetom Indiánov ešte stále funguje.“ Po uvedení nového Vinnetoua v roku 2015 múzeum zaznamenalo zvýšený príliv návštevníkov, ale popularita tejto trilógie ani len vzdialene nepripomína obrovský úspech kultových filmov s Pierrom Briceom a Lexom Barkerom.

Karl May nemal deti. Po jeho smrti v roku 1912 všetko zdedila jeho druhá manželka Klára. Ona spolu s Mayovým dlhoročným priateľom Ernstom Tobisom ako Patty Frankom - meno si dal, keď účinkoval vo westernovej šou Bufalla Billa, vtedy známej - otvorili prvé expozície venované spisovateľovi a artefaktom z prostredia Severnej Ameriky a Blízkeho východu. Nazhromaždili ich Mayovci počas svojich niekoľkých ciest do Orientu a Ameriky a Patty Frank, ktorý do tých miest cestoval tiež. Prednedávnom sa múzeum dostalo do kurióznej situácie. Vlastní totiž osemnásť skalpov. Múzeu ich venoval Patty Frank. Prvý z nich kúpil v roku 1904 počas nočného výletu do indiánskej rezervácie od pohlavára Dakotov Swifta Hawka za dve fľaše whisky, fľašu marhuľovice a 1 100 dolárov. Hawk ho vraj vyhral v boji s mužom z kmeňa Ojibwa. Podľa múzea však táto historka môže byť vymyslená. Fakt je žiadosť zástupcov pôvodných Američanov, aby skalp prestalo vystavovať. V USA je vystavovanie skalpov zakázané od roku 1990.

Hoci sa spisovateľ rád chválil, že dobrodružstvá, ktoré opisuje v knihách, sú skutočné, na dobových fotografiách vidno, ako naozaj cestoval. V turistickom vyhliadkovom autobuse alebo na ťavách pod egyptskými pyramídami. Presne ako cestujú ľudia dnes. Hoci začiatkom 20. storočia bola návšteva Egypta predsa len väčšie dobrodružstvo.

Rodák z Viedne Patty Frank je pochovaný na cintoríne v Radebeule. Na hrobe má nápis: Priateľ Indiánov. Múzeum oslavuje tento rok 90. narodeniny, funguje od roku 1928. Na čiernobielych fotografiách z tých čias Klára Mayová a Patty Frank sú odfotení aj s niekoľkými návštevníkmi spomedzi severoamerických Indiánov.

Počas komunizmu bol Karl May najprv nežiaduci autor. Jeho knihy mal totiž v knižnici Adolf Hitler. Preto expozíciu vo Vile Medvedie sadlo zmenili na výstavu prezentujúcu život, dejiny a kultúru pôvodných obyvateľov amerického kontinentu.

V Amerike neznámy

Tak ako celé generácie pred nami, aj my sme sa s kamarátmi vonku hrávali na Indiánov. Každý chcel byť Vinnetou. O bledé tváre, kovbojov, až taký záujem nebol. Boli to predsa záporné postavy. Až na zopár výnimiek, samozrejme. Verím, že dnešné deti - slovenské i nemecké - sa ešte aspoň občas naháňajú s indiánskym pokrikom a dostanú sa ku knihám Karla Maya, vyzdvihujúcim priateľstvo medzi národmi. Spomínam si na nedávny zážitok - s novinárom z Rumunska a amerického Texasu sme preberali rôzne témy a prišla reč aj na Vinnetoua. Kým ja a Rumun sme o ňom nadšene začali diskutovať, Texasan len nechápavo krútil hlavou. Hoci je priamo z miesta, na ktorom sa fiktívny dej odohráva.

Pravda je taká, že v Amerike Vinnetoua nepoznajú. Je viac dedičstvom krajín hovoriacich po nemecky. Historici sa zhodujú v tom, že Nemci po tom, ako rozpútali a prehrali dve svetové vojny, potrebovali kladných hrdinov. Aj kvôli sebe, aj kvôli svetu. Aby mu ukázali, že nie sú iba zlí. A tak sa idolom stal Old Shatterhand, Nemec, Sas od Drážďan, ktorý pomáhal utláčaným, bojoval proti zlu a držal sa prísnych morálnych zásad.

Mayovky si získali popularitu ešte za života ich autora. Samotný Karl May to pritom nerozbehol od začiatku pozitívne. Chlapec z chudobnej rodiny, ktorého obvinili z krádeže sviečok aj vreckových hodiniek, pre túto drobnú kriminalitu dokonca prišiel o učiteľské miesto a potom svoj morálny kredit poškvrnil vzťahom s vydatou ženou - ten vzťah je dnes prinajmenšom otázny. Niekoľko rokov strávil za krádeže vo väzení. O tomto fakte múzeum v Radebeule taktne mlčí. Práve tam začal tvoriť. Nemohol slobodne kráčať, no jeho fantázia dostala krídla. Vymyslel príbeh o priateľstve a spravodlivosti, ktorý nás dodnes fascinuje.

„Vyrástla som na filmoch o Vinnetouovi a ovplyvnili môj život vo veľmi pozitívnom zmysle,“ priznáva aj Anna Barnitzkeová. „Ale ešte viac ako literárne postavy Karla Maya ma zaujíma spisovateľ. Jeho pozoruhodný životný príbeh, ktorý ukazuje prekvapujúci vývoj jeho osobnosti. Z chudobného človeka a kriminálnika sa stal úspešný spisovateľ a pacifista. Hodnoty, o ktorých písal - vzájomný rešpekt, priateľstvo, lojalita a porozumenie medzi národmi -, sú stále aktuálne a dôležité pre každú ďalšiu generáciu.“

VIDEO Plus 7 Dní