Rastislav Hríbik

Sklamanie ako motivácia? V&nbsp;prípade košického skejtbordistu Richarda Turyho - jedného z&nbsp;mála profesionálov, ktorých v&nbsp;tomto relatívne mladom športe u&nbsp;nás máme - to určite platí. Keď sa skejtbording v&nbsp;Tokiu 2020 premiérovo dostal do programu olympijských hier, Tury sa len smutne prizeral. Medzi dvadsiatkou vyvolených chýbal, vytúžená miestenka mu tesne u­šl­a medzi prstami. V&nbsp;redukovanom poradí skončil tretí pod čiarou. „Chvíľu to bolelo, ale potom som si povedal, že sa z&nbsp;chýb musím poučiť, makať a&nbsp;ďalej sa zlepšovať,“ prezradil nám dnes 29-ročný slovenský skejtbordingový profesionál.

Netušil, že prídu ďalšie ťažké chvíle. Z&nbsp;olympijského top tímu vypadol a&nbsp;v&nbsp;ťažkej chvíli v&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov pripustil, že mu po rozume behali aj myšlienky o&nbsp;konci kariéry. No Tury je tvrdá nátura. Znovu sa zaťal a&nbsp;nedávno na svetovom šampionáte v&nbsp;SAE si vo svojej obľúbenej disciplíne street vyjazdil v&nbsp;konkurencii 170 jazdcov piate miesto. „Asi som musel niekomu dokázať, že na to mám,“ vraví po premiérovej finálovej účasti na MS v&nbsp;meste Šardžá.

Povráva sa, že by sa mal znovu dočkať aj zaradenia do top tímu. „Bral by som to ako bonus, lebo na skejtbording sa stále väčšina ľudí pozerá inak ako na ostatné športy,“ skonštatoval lakonicky Tury, ktorého sme zastihli trénovať v&nbsp;olympijskom skejtparku v&nbsp;Ríme. Má dôvod ísť znovu naplno. V&nbsp;súčasnosti je opäť reálne v&nbsp;hre o&nbsp;nadchádzajúcu olympiádu v&nbsp;Paríži 2024. V&nbsp;aktuálnom svetovom renkingu mu patrí 7. priečka, šancu predviesť sa o&nbsp;rok vo Francúzsku bude mať 22 najlepších. Richard je pre to, aby sa v&nbsp;rebríčku najlepších udržal, ochotný urobiť maximum.

Ku skejtbordingu mal blízko odmala. „Od svojich šiestich rokov,“ priznáva. Inšpiráciou posunúť sa v&nbsp;tomto športe vpred mu bola aj videohra, ktorá skejtbording propagovala. „Rodičia mi tvrdili, že vždy, keď sa ma pýtali, čo budem ako dospelý robiť, hovoril som im, že budem skejter,“ smeje sa Rišo. Prvé preteky absolvoval na košickom sídlisku Ťahanovce ako osemročný. „Už ani neviem, koľký som skončil, ale dodnes si pamätám, akú veľkú trému som mal.“

Dnes sa predvádzaním trikov na doske živí. „Kedy som sa definitívne pre tento štýl života rozhodol? Asi v&nbsp;momente, keď som doma povyhrával rôzne slovenské poháre a&nbsp;potom ma rodičia zobrali do kolísky skejtbordingu v&nbsp;Los Angeles. Keď som sa vrátil, začal som jazdiť prvé európske súťaže a&nbsp;získavať prize money. To bol ten posledný impulz,“ obzerá sa Tury späť.

Živiť sa skejtbordingom je podľa neho čoraz náročnejšie, no aktuálnu výzvu zatiaľ zvláda. „Sú dve cesty, ako to môžete robiť. Buď byť v&nbsp;tomto športe celosvetovo jedným z&nbsp;najlepších a&nbsp;vyhrávať prize money na pretekoch. Alebo sa stať corovým skejťákom, mať sponzorov a&nbsp;natáčať videá na uliciach. Prípadne skĺbiť tieto dve veci dokopy. Ten sponzoring už nie je taký výdatný ako v&nbsp;minulosti, človek si musí hľadať sponzorov aj z&nbsp;iných oblastí, ale to je asi prirodzený vývoj“ konštatuje.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nezmar-tahanoviec-richard-tury-skrutke-lakti-sniva-olympijsky-sen">FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Aby mohol napredovať, presťahoval sa do Prahy. „Oveľa ľahšie sa odtiaľ cestuje do zahraničia. A, mimochodom, v&nbsp;Košiciach je jeden skejtpark, ktorý má už 15 rokov, kým v&nbsp;Prahe ich je zhruba 30. To je dosť zásadný rozdiel a&nbsp;dôvod, prečo som odišiel. Potrebujem rásť a&nbsp;zlepšovať sa,“ tvrdí.

Piate miesto z&nbsp;MS v&nbsp;SAE je pre neho dôkazom, že kráča správnym smerom. „Určite to bol môj životný výsledok. Boli tam všetci najlepší jazdci z&nbsp;celého sveta. Ľudia, ktorých obdivujem a&nbsp;ja - chlapec zo sídliska bez skejtparku - som sa medzi nimi nestratil,“ teší sa Rišo.

Na nadchádzajúce ťažké mesiace olympijskej kvalifikácie to bola určite tá najlepšia motivácia. „Čakajú ma ešte tri súťaže tento rok a&nbsp;tri na ten budúci. Z&nbsp;nich sa potom urobí celkové poradie a&nbsp;na jeho základe sa určí 22 najlepších, ktorí sa predstavia v&nbsp;Paríži. MS mi dali dosť veľký bodový nástrel. Mohlo by to byť reálne, ale ak sa to má stať naozaj, budem musieť zajazdiť dobre aj ďalšie súťaže. A&nbsp;hlavne zostať zdravý.“

Rišo je na doske takmer každé popoludnie. Doobeda s&nbsp;osobným trénerom zvykne absolvovať rôzne tréningy. „Silové, kondičné, balančné, ale veľmi často aj strečing. Vždy je to rôzne. Plánujem si to tak, aby ma to neprestávalo baviť.“

A&nbsp;čo podľa nášho nádejného olympionika musí mať dobrý skejtbordista? „Je to predovšetkým trpezlivosť. Nie je to také jednoduché, ako to vyzerá. Mne trvalo dosť dlho naučiť sa zá­kladné triky. Kto to raz skúsil, zistil, aké ťažké je na skejte sa len udržať. A&nbsp;potom ešte robiť triky. Určite nejde len o&nbsp;to skočiť na doske z&nbsp;pätnástich schodov dole zábradlím. Pre mňa je to hlavne relax a&nbsp;veľká sloboda, ktorú tento šport poskytuje,“ myslí si Tury.

Skejtbording je určite aj šport, ktorý vás dokáže vyčerpať. „Keď som z&nbsp;neho unavený, oddychujem. Najradšej s&nbsp;priateľkou a&nbsp;so psom. Alebo si zabehnem zaplávať či dať pivo s&nbsp;kamarátmi,“ zakončil.

A, mimochodom, je to šport, ktorý bolí. Najmä spočiatku. Ani doobíjané píšťaly, operácie zápästia či skrutky v&nbsp;lakti však Turyho túžbu presadiť sa v&nbsp;ňom nestopli. Aj vďaka nej je dnes tam, kde je.