Pôvodne zamýšľaná blesková operácia na Ukrajine trvá už deviaty mesiac a nezdá sa, že by sa mala v dohľadnom čase skončiť. Určite nie tak, ako si to Rusi naplánovali. Narazili na príliš silný odpor, na priveľké odhodlanie a taktiku, ktoré im vôbec nevoňajú. Podľa expertov by im pri ukrajinskom „spôsobe vojny“ príliš nepomohli ani taktické jadrové zbrane, ktorými strašia svet. Agresori postupne prichádzajú o tisícky kilometrov dobytého územia, miestami v panike utekajú domov, Putin pod tlakom ostrej kritiky posiela neskúsených brancov na smrť a mení najvyšších armádnych veliteľov. Víťazstvo však neslávil ohňom ošľahaný mäsiar z Aleppa Alexander Dvornikov, hoci sa nezdráhal metať rakety na civilné ciele a s konvenčnými bojovými prostriedkami zrejme nepochodí ani novovymenovaný generál Sergej Surovikin. Ako je možné, že si druhá najsilnejšia mocnosť sveta nedokáže poradiť so slabším a menším susedom? Stojí za ukrajinskými úspechmi na bojovom poli podpora Západu a moderná technika „z dovozu“ alebo sa pod ne podpísal predovšetkým skúsený stratég generál Valerij Zalužnyj? Kto sú vlastne muži, ktorí riadia vojenské operácie na oboch stranách a čo od nich môžeme čakať?
Ukrajinský Kutuzov
Podľa európskeho spravodajského serveru Voxeurop sa na starom kontinente ťažko nájde vojvodca s takými schopnosťami vedenia reálnej vojny ako 49-ročný Valerij Zalužnyj.
Stal sa kľúčovou postavou novej generácie ukrajinských ozbrojených síl a je prvým hlavným veliteľom, ktorý neslúžil v sovietskej armáde. Skúsenosti zbieral na cvičiskách NATO i na východnom fronte, za pochodu modernizoval armádu, ktorá dnes vo veľkej miere funguje podľa západných štandardov a už v počiatočných fázach konfliktu zvolil dôvtipnú taktiku, ktorá, spočiatku mnohými nepochopená, priniesla prekvapujúci efekt. Ukrajinci totiž namiesto obrany hraníc do posledného muža rozptýlili jednotky a techniku po krajine a nechali nepriateľa bez väčšej námahy preniknúť na svoje územie. Aby mal pocit, že mu všetko vychádza. "Potrebovali sme, aby si protivník myslel, že sme všetci nasadení na našich obvyklých základniach, fajčíme trávu, pozeráme televíziu a uverejňujeme príspevky na Facebooku,“ vysvetlil Zalužnyj pre magazín Time, ktorý mu nedávno venoval titulnú stranu. Potom jednotky agresora zovreli zo strán, prerušili ich dodávateľské reťazce a aj s využitím informácií zahraničných spravodajských služieb postupne likvidovali alebo rozprášili. Podobne, ako to počas napoleonskej invázie urobil ruský poľný maršal Kutuzov v roku 1812.
Zopakuje sa história?
Blesková protiofenzíva na severovýchode krajiny začiatkom septembra zaskočila Rusko nepripravené a zdecimovala jeho jednotky. V chaose utekali a vzdali sa obrovských pásov okupovaného územia. Ukrajinské sily oznámili, že v kombinácii s druhou operáciou na juhu za necelé dva týždne získali späť viac ako šesťtisíc štvorcových kilometrov, oslobodili desiatky miest a spôsobili nepriateľom ťažké straty.
„Zalužnyj ukázal vojenskú myseľ, ktorú jeho krajina potrebovala,“ zhodnotil situáciu americký generál Mark Milley pre Time. No aj keď sa obrat javí ako zlomový, nie je podľa vojnového veterána a poradcu Zalužného Dana Ricea rozhodujúci. „Pripomína mi to bitku o Midway,“ odkazuje na kľúčový konflikt USA a Japonska v roku 1942, ktorý predchádzal ďalším trom rokom vojny. S jeho názorom súhlasí viacero ukrajinských i amerických expertov, ktorí sa obávajú, že vojna bude dlhšia a krvavejšia, než svet očakáva. Putin už ukázal, že ho čiastkové prehry neodradia, je ochotný obetovať životy vlastných ľudí a použiť akékoľvek prostriedky, aby dosiahol svoj cieľ.
Cesta na vrchol
Keď sa budú písať dejiny vojny na Ukrajine, Valerij Zalužnyj v nich určite zaujme významné miesto. Bol súčasťou skupiny, ktorá strávila roky transformáciou armády z neohrabaného sovietskeho modelu na modernú bojovú silu a vďaka účinnej stratégii, ktorá ťažko naštrbila ruské plány, sa stal národným hrdinom. Nazývajú ho železný generál a jeho meno sa skloňuje nielen vo vojnovom spravodajstve, ale aj na ukrajinských sociálnych sieťach. „Keď vojde do tmavej miestnosti, nerozsvieti svetlo, ale vypne tmu,“ vtipkujú o ňom autori videa, bohato sa šíriaceho na internete.
Zalužnyj pochádza z vojenskej rodiny, a tak, hoci ako dieťa sníval o hereckej kariére, podľa vzoru svojich predkov zamieril na vojenskú akadémiu v Odese. Patril ku generácii vychovanej v socializme, ale dychtivej po zmenách. Aj v obrane. V diplomovej práci analyzoval vojenskú štruktúru USA, ktorú sa neskôr snažil implementovať v ukrajinskej armáde. Oceňuje však aj niektorých ruských lídrov. Napríklad generála Valerija Gerasimova. Tvrdí, že od neho čítal všetko, čo kedy napísal. „Stále si myslím, že celá veda o vojne sa nachádza v Rusku,“ cituje jeho slová americká tlač.
Po anexii Krymu v roku 2014 velil brigáde, ktorá bola nasadená v najkrvavejších bojoch. Ukrajina vtedy utrpela veľké straty, no Zalužného hviezda stúpala. Až k pozícii najvyššieho veliteľa ukrajinských ozbrojených síl. Jeho vymenovanie síce značnú časť generality nenadchlo, ukázal sa však ako dobrá voľba.
Čas na vydýchnutie
Na rozdiel od prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol skeptický k správam o blížiacej sa ruskej invázii, považoval útoky za otázku času. Preto sa na ne od nástupu do funkcie pripravoval.
Keď 24. februára k invázii skutočne došlo, mal dva strategické ciele. Udržať Kyjev a na ostatných vektoroch umožniť agresorom postúpiť hlbšie na ukrajinské územie, následne zničiť ich kolóny vpredu a zásobovacie línie v tyle. Sám bol prekvapený ruskými prešľapmi. Ani pri tvrdom odpore a strate dodávok nezmenili taktiku. „Naopak, nahnali svojich vojakov na porážku,“ zhodnotil Zalužnyj. „Vybrali scenár, ktorý mi najviac vyhovoval.“
Našim východným susedom vyšla aj šikovná spravodajská kamufláž, po ktorej prišla silná protiofenzíva, no ukrajinskí lídri vedia, že nedávne úspechy im len získali čas. „Rusko stavilo na túto vojnu všetko,“ hovorí Olexij Danilov, šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany. „Putin nemôže prehrať. Stávky sú príliš vysoké.“
Generál Zalužnyj teda očakáva dlhú a krvavú drinu. „Podľa toho, čo viem o Rusoch z prvej ruky, naše víťazstvo nebude konečné,“ uviedol pre Time. „Bude skôr príležitosťou nadýchnuť sa a pripraviť sa na ďalšie boje.“
Náhrada za mäsiara
Zatiaľ čo velenie ukrajinských síl zostáva stabilné, Rusi prikročili už k niekoľkým zmenám (nielen) na najvyššom armádnom poste. Naposledy minulý mesiac, po výbuchu Kerčského mosta. Neslávne známeho generála Alexandra Dvornikova vystriedal veliteľ ruských vzdušných a vesmírnych síl 56-ročný Sergej Surovikin. Rodák z Novosibirska má bojové skúsenosti z konfliktov v 90. rokoch v Tadžikistane, Čečensku i v Sýrii, kde Moskva intervenovala na strane vlády Bašára Asada. Niečo o ňom pre CNN odhalil bývalý poručík ruského letectva Gleb Irisov. Podľa neho mal blízko k Putinovmu režimu, nikdy neriešil politické ambície a vždy konal presne tak, ako si to želala vláda.
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorý po nedávnych neúspechoch vyzval Rusko, aby prijalo drastickejšie opatrenia vrátane použitia jadrových zbraní s nízkou účinnosťou, vymenovanie nového veliteľa privítal. „Sergeja poznám osobne už takmer pätnásť rokov. Určite môžem povedať, že je to skutočný generál a bojovník. Skúsený, svojhlavý a predvídavý, pre ktorého je vlastenectvo, česť a rešpekt nadovšetko,“ napísal Kadyrov na sociálnej sieti a dodal: „Zjednotená armádna skupina je teraz v bezpečných rukách.“
Bezohľadný surovec
Surovikinova vojenská kariéra, ktorá sa začala v roku 1983, je viac než pestrá. Keď členovia starej gardy komunistickej strany v auguste 1991 uskutočnili prevrat, ktorým nakrátko zosadili Michaila Gorbačova a poslali do Moskvy jednotky, aby vyhlásili výnimočný stav, jednému z mechanizovaných peších práporov velil práve Surovikin. Jeho vojaci čeliac protestom demonštrantov zabili troch ľudí. Po potlačení puču strávil vo väzení niekoľko mesiacov, čakajúc na ukončenie vyšetrovania. Napokon ho oslobodili, dokonca povýšili na majora, keďže si vraj len plnil povinnosti.
Ďalší zlomový moment nastal v roku 1995, keď ho odsúdili za nezákonné držanie a obchodovanie so strelnými zbraňami. Mal si odsedieť rok vo väzení, ale za mreže nakoniec nešiel. O pár rokov neskôr sa podplukovník Viktor Čibizov sťažoval, že ho Surovikin zbil za účasť na parlamentných voľbách, ďalší podriadený si po jeho ostrej kritike vzal život. Aj z týchto incidentov vyšiel bez trestu.
Kontroverzný hrdina
Namiesto toho slúžil na vysokých pozíciách po celom Rusku a pribúdali mu hviezdičky na výložkách. Opakovane viedol ruské sily v Sýrii a podľa Human Rights Watch nesie zodpovednosť za desiatky leteckých a pozemných útokov na civilné objekty i infraštruktúru v rozpore s vojnovými pravidlami. Útoky zabili najmenej 1 600 civilistov a vynútili si vysídlenie odhadom 1,4 milióna ľudí. Zrejme preto ho aj „doma“ prezývajú generál Armagedon. Vladimir Putin to videl inak a za sýrske vyčíňanie mu udelil vyznamenanie Hrdina Ruskej federácie.
Svojej povesti nezostal Surovikin nič dlžný ani teraz. Len dva dni po vymenovaní za najvyššieho veliteľa spustilo Rusko najsilnejšie bombardovanie Ukrajiny od začiatku vojny. Do útokov boli nasadené aj rakety s plochou dráhou letu.
O týždeň neskôr sa obyvatelia Kyjeva zdesene pozerali na oblohu, kde im nad hlavami lietali bezpilotné drony s výbušninami. Kremeľskí zástancovia tvrdej línie, ktorí tlačili na Putina, aby proti Ukrajine postupoval tvrdšie, boli nadšení a označili Surovikina za najlepšieho veliteľa v ruskej armáde.
Oheň, síra, teror
Aby bolo celkom jasno, niektorí vojnoví blogeri zverejnili na svojich stránkach generálovo vyhlásenie, ktoré signalizuje, že v žiadnom prípade nemieni poľaviť. „Nechcem obetovať životy ruských vojakov v partizánskej vojne proti hordám fanatikov vyzbrojených NATO,“ citujú údajné slová Surovikina. „Máme dostatok technických prostriedkov na to, aby sme prinútili Ukrajinu vzdať sa.“
FOTO V GALÉRII
ABC News naznačuje, že vymenovaním muža, ktorý neustúpi bez toho, aby za sebou zanechal katastrofu, sa Kremeľ posunul k stratégii ohňa a síry. Ako dopadne, nie je jasné. Ukrajinskí vojaci sa približujú k Chersonu a ruská armáda sústredila na pravom brehu Dnepra asi tridsaťtisíc vojakov. Aj keď podľa odborníkov hrozí Moskve ďalší debakel, o celkovom výsledku nerozhodne. Stratég a bývalý generálmajor austrálskej armády Mick Ryan sa domnieva, že hlavnou úlohou Surovikina je tyranizovať obyvateľstvo, v čom má bohaté skúsenosti, likvidovať infraštruktúru a preťahovať vojnu čo najdlhšie. Kým Západ v dôsledku energetickej krízy, možno i hrozieb jadrovými zbraňami nezníži intenzitu podpory pre Ukrajinu. Takáto taktika by mohla v nadchádzajúcom zimnom období riadne zamiešať kartami.
