Peter Hupka

Príčina je jednoduchá: každé etnikum má vlastnú kultúru a&nbsp;legendy. Aby sme boli spravodliví, k&nbsp;uvedenej trojici ešte možno pridať aragónčinu, románsky jazyk veľmi blízky španielčine a&nbsp;používaný v&nbsp;údolí rieky Aragón. A&nbsp;to stále hovoríme len o&nbsp;západnej časti pohoria, ktorého východ rozpráva ešte aj po aranésky, okcitánsky a&nbsp;katalánsky. Časy sa menia a&nbsp;pôvodné či minoritné jazyky, nezriedka v&nbsp;minulosti zámerne vylučované zo života, prežívajú renesanciu. A&nbsp;tak je to v&nbsp;kultúrnych krajinách správne. Tými najpodstatnejšími sú však aj tam ľudia. Stretnúť starých známych či nových priateľov nie je v&nbsp;tých končinách našťastie ničím zložitým. Všetci majú k&nbsp;sebe blízko, a&nbsp;ak máte navyše rovnaké záujmy, dvere sú vždy otvorené. Jednoduché bolo stretnúť sympatického Noela Bravu, prezidenta Aeroclubu de Luchon, ktorý sídli na malom športovom letisku v&nbsp;rovnomennom francúzskom mestečku. Ukáže nám, kde si môžeme postaviť stan, porozpráva o&nbsp;miestnom plachtárskom živote a&nbsp;povie, kedy si môžeme prísť zalietať. Pravda, ak práve nebude pršať, čo na severnom svahu vysokých hôr nie je výnimočné.

Jeden zo slnečných dní využívame na túru od vysokohorskej priehrady Lac de Cap-de-Long do vrcholových častí 3&nbsp;173-metrového štítu Campbieil. Skaly a&nbsp;balvany sa zdajú nekonečné, výšvihy strmé, no pohľady na okolitú krajinu stoja za to. Najmä vtedy, keď sa terén stane plytším, stúpanie pozvoľnejším a&nbsp;kraj najvyšších vrcholov ponúkne svoju divokú tvár, pohľad na ňu je vždy odmenou za námahu. V&nbsp;diaľke sa postupne odkrýva jedna z&nbsp;najzastavanejších pyrenejských hôr Pic du Midi de Bi­gorre. Vo výške 2 877 metrov tam leží astronomické observatórium vybavené štvoricou veľkých teleskopov, koronografmi a&nbsp;koronometrami. Prvé zariadenie tohto druhu tam začala stavať Société Ramond už v&nbsp;roku 1878. Detailné fotografie povrchu Mesiaca, ktoré sa z&nbsp;hory Pic du Midi snímali najmä v&nbsp;60.&nbsp;rokoch minulého storočia, sa použili pri vesmírnych misiách Apollo. Observatórium sa môže pochváliť i&nbsp;objavom deviatich malých planét. Ide o&nbsp;miesto minimálne ovplyvnené svetelným smogom a&nbsp;bolo prvým v&nbsp;Európe a&nbsp;dodnes jediným vo Francúzsku, ktoré dostalo známku International Dark Sky Reserve, udeľovanú Medzinárodnou asociáciou tmavej oblohy – IDA.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nezname-pyreneje-uzili-sme-kusok-spanielskeho-bezstarostneho-spoluzitia-prirodou" target="_blank">V GALÉRII si pozrite úchvatný vrchol hory Orhi</a>

Kým astronómovia majú z&nbsp;tmy radosť, nás dnes až tak veľmi neteší. Ak si za rok raz zabudnete na túru pribaliť čelovú lampu, vždy je to v&nbsp;deň, keď bude chýbať najviac. Nevadí, na parkovisku pri jazere Cap‑de-Long sme tesne pred zotmením, a&nbsp;to v&nbsp;čase, keď sú jeho strmé brehy posiate stanujúcimi horolezcami a&nbsp;turistami. Opäť si uvedomujeme, že Pyreneje sú veľmi priaznivo naklonené milovníkom hôr. Zákazov je tam minimum a&nbsp;príroda je napriek tomu v&nbsp;lepšom stave než v&nbsp;našich národných parkoch, kde sa snúbia striktné návštevné poriadky pre jednotlivcov s&nbsp;ústretovým prístupom k&nbsp;developerom.

Ďalší skvelý príklad, no tentoraz španielskej bezstarostnej koexistencie s&nbsp;prírodou, možno vidieť v&nbsp;doline horskej riečky Río Bellós tesne nad miestom, kde ústi do mohutnejšieho toku Cinca. Vždy, keď to počasie dovolí, teda od neskorej jari až do jesene, sú jej brehy miestom nefalšovanej radosti, a&nbsp;to najmä počas víkendov a&nbsp;prázdnin. Chodia sa tam kúpať domáci zo širokého okolia spolu s&nbsp;deťmi i&nbsp;so štvornohými miláčikmi a&nbsp;každý tam nájde svoju súkromnú tôňu a&nbsp;zátišie, či už dáva prednosť plavkám, alebo ide „na Adama“. Nebuďme však nespravodliví, pri pohľade na modravú hladinu Río Bellós možno konštatovať, že oveľa častejšie je to „na Evu“. O&nbsp;niekoľko kilometrov vyššie na miestach, kde sa riečka prediera cez úzke skalnaté kaňony, možno stretnúť odvážlivcov skáčucich do vody priamo z&nbsp;útesov. Len hore sa už po ceste HU-631 autom nedostanete. Smer na Nerín a&nbsp;Fanlo je uzatvorený pre padajúce skaly a&nbsp;zlý stav vozovky typicky miestnym spôsobom. Namiesto opravy pribudlo lacnejšie riešenie – mohutná železná rampa a&nbsp;visací zámok. Magický kaňon Añisclo tak možno navštíviť len tým najstarším a&nbsp;najprirodzenejším spôsobom – pešo.

Miestom, kam smeruje množstvo milovníkov hôr, je aj záver doliny Ansó v&nbsp;španielskom Aragónsku. Je súčasťou Národného parku Valles Occidentales, ktorého najvyšším štítom je Bisaurín vysoký 2&nbsp;670 metrov. Ten však leží o&nbsp;dolinu ďalej, približne dvadsať kilometrov vzdušnou čiarou juhovýchodným smerom. Linza je východiskom na túry k&nbsp;množstvu pekných dvojtisícových vrcholov, ktoré majú vzhľadom na lokalitu väčšinou hneď tri názvy – baskický, španielsky a&nbsp;francúzsky. Prechádzky po rozprávkových lúkach a&nbsp;príjemne tvarovaných kopcoch striedame s&nbsp;milou socializáciou. Chatárom je tam Argentínčan Martin z&nbsp;Buenos Aires, s&nbsp;ktorým sa dlho do večera rozprávame o&nbsp;atmosfére Južnej Ameriky a&nbsp;Patagónie. Kopcov je tam v&nbsp;každom prípade viac než voľných dní a&nbsp;dolinu Ansó napokon opúšťame, aby sme sa vybrali na horu Orhi, ktorá je čímsi magickejšia než ostatné. Cestou do Izaby a&nbsp;ďalej k&nbsp;sedlu Larraineko mendatea stretávame usmiatu Bruselčanku Isabel, kráčajúcu po diaľkovej trase GR11 od Atlantiku k&nbsp;Stredozemnému moru, a&nbsp;pri sušení stanu v&nbsp;sedle medzi kopcami Punta Abizondo a&nbsp;Argibiela zažijeme zaujímavý moment. Mladý policajt s&nbsp;kolegyňou, ktorí sú tam zjavne na obhliadke, sa „zašijú“ na lesnej ceste v&nbsp;terénnom aute a&nbsp;asi po polhodine sa vracajú s&nbsp;podozrivo širokými úsmevmi. Aj pomáhať a&nbsp;chrániť je oveľa jednoduchšie, keď panuje dobrá nálada.

Cesta kľukatiaca sa od Uztárroz cez sedlo Laza až k&nbsp;sedlu Larrau je takmer opustená. Len na jednej zo zákrut sa bezradní vojaci pokúšajú dostať na kolesá prevrhnuté terénne vozidlo. Slnečné lúče strieda hmla usadená na kopcoch a&nbsp;jediní cestujúci široko-ďaleko –&nbsp;britský pár v&nbsp;štýlovom kabriolete, sa nás pýtajú, či môžu pokračovať do Francúzska. Netradičnou vetou povýšení na colníkov im to zhovievavo povolíme a&nbsp;oni sa po vysunutí plátennej strechy vydajú do neznámych hlbín. 

Nás viac lákajú výšiny miestneho úseku vysokohorskej trasy Haute Route Pyrenées, po ktorej stúpame na vrchol Orhi vysoký 2&nbsp;017 metrov. V&nbsp;baskickej mytológii sú do tej oblasti situované príbehy o&nbsp;tajomnom lesnom mužovi a&nbsp;od prijatia kresťanstva sa považuje za jedno z&nbsp;mariánskych miest. V&nbsp;mystike, ktorú ponúka výstup k&nbsp;vrcholu, si každý človek s&nbsp;fantáziou nájde vlastný príbeh. Najmä, ak je tam sám ako my a&nbsp;celý hrebeň na najzápadnejšiu dvojtisícovku Pyrenejí má pre seba. Surová mokrá hmla nás prepustí zo svojho objatia a&nbsp;nad ňou je zóna odmeny pre všetkých tých, ktorí sa nedali odradiť: inverzia a&nbsp;nádherný svet nad oblačným morom. Aj vrchol, ozdobený baskickými symbolmi, je miestom nadpozemských scenérií. A&nbsp;keď sa z&nbsp;hmly na druhej strane vynára postavička jediného turistu, ktorého dnes stretneme, „diaľkoplaza“ smerujúceho od Atlantiku k&nbsp;Stredozemnému moru, vyzerá to ako scéna zo surrealistického filmu.

Na vrchole Orhi stojí kovová skrinka s&nbsp;baskickým symbolom lauburu zobrazujúcim slnko a&nbsp;s&nbsp;výzvou nabádajúcou zapísať sa do pamätnej knihy. Ten je však v&nbsp;baskičtine a&nbsp;jeho význam si preložíme až doma. Pri jazyku Baskov však ešte zostaneme. Vedci zaoberajúci sa indoeurópskou lingvistikou si dlho mysleli, že Baskovia boli v&nbsp;staroveku negramotní a&nbsp;nemali svoje písmo. Pred dvoma rokmi však archeológovia našli pri výskume v&nbsp;oblasti pevnosti Irulegi, a&nbsp;to západne od mesta Pamplona, bronzový ochranný amulet v&nbsp;tvare ruky, ktorý mal zabezpečovať ochranu dobového obydlia. Obsahuje štyri riadky slov napísaných nepochybne v&nbsp;baskičtine, no dovtedy neznámym písmom, z&nbsp;ktorého sa doteraz podarilo rozlúštiť jediné slovo: šťastie. To sa po baskicky povie „sorioneku“. Vítací text, ktorý praje šťastie obyvateľom domu i&nbsp;tým, čo doň vchádzajú ako hostia, s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí prepisovanie učebníc histórie. O&nbsp;Baskoch sa totiž predpokladalo, že písmo získali až od Rimanov a&nbsp;latinka bola prvým spôsobom, akým zaznamenávali slová. I&nbsp;tento nález dokazuje, že nie je dobré nikoho podceňovať len preto, že jeho kultúru sme skúmali menej než tú, ktorú priniesli väčšie a&nbsp;slávnejšie národy. História rada prekvapí často i&nbsp;náhodným nečakaným detailom. Ruka z&nbsp;Irulegi navyše nápadne pripomína blízkovýchodný symbol šťastia nazývaný chamsa, v&nbsp;preklade „päť“, podľa počtu prstov, alebo Fatiminu ruku. Pôvod symbolu sa najčastejšie datuje už do starej Mezopotámie, kde sa spája s&nbsp;bohyňou Ištar. Predpokladá sa, že na Pyrenejský polostrov sa dostal spolu s&nbsp;Feničanmi, ktorí mali v&nbsp;oblasti viaceré kolónie.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nezname-pyreneje-uzili-sme-kusok-spanielskeho-bezstarostneho-spoluzitia-prirodou" target="_blank">V GALÉRII si pozrite Pyreneje, ako ich nepoznáte</a>

Hmly, pasienky a&nbsp;rozprávkové lesy severnej strany Orhi sú opäť iným miestom. Čarovným a&nbsp;zádumčivým, podobne ako noc v&nbsp;stane v&nbsp;sedle Burdinkurutxetako lepoa –&nbsp;Col de Burdincurucheta, vysokom 1&nbsp;135 metrov. Ráno sa zastavíme na káve v&nbsp;podhorskej dedinke Mendive u&nbsp;dvoch kamarátok Christine a&nbsp;Danielle. Kým prvá zo žoviálnych dám s&nbsp;francúzskymi spôsobmi nikdy poriadne neopustila svoju dedinu, Danielle farbisto opisuje výlety po všetkých kútoch planéty a&nbsp;spomenie i&nbsp;to, že jej sestra je francúzskou veľvyslankyňou v&nbsp;irackom Kurdistane. Cestičkami medzi Mendive a&nbsp;Hostou sa túlame so zatajeným dychom, no je čas prejsť opäť na južnú stranu hôr. Po chladných lejakoch je večer v&nbsp;bare Gorrindo v&nbsp;Izabe príjemným pookriatím pre telo i&nbsp;dušu. Aj tunajší rozšafní hostia, ktorí sa vrátili z&nbsp;túry, sa radi pozhovárajú s&nbsp;inými svetobežníkmi a&nbsp;zapijú to fľaškou červeného vína. Juan a&nbsp;dvaja Pedrovia z&nbsp;Bilbaa ukazujú svoje čerstvé fotografie z&nbsp;Mesy de los Tres Reyes, neďalekej hory ležiacej 2&nbsp;438 metrov nad morom. Po baskicky sa nazýva Hiru Erre­geen Mahaia, čo má v&nbsp;preklade ten istý význam a&nbsp;znamená „stôl troch kráľov“. Názov je odvodený od skutočnosti, že jej vrchol leží na pomedzí trojice historických území – Aragónska, Navarrského kráľovstva a&nbsp;Béarn­ského kniežatstva. Tie sú dnes regiónmi Španielska a&nbsp;Francúzska. Hrdí baskickí turisti nás ešte trochu zasvätia do tajov svojho starého a&nbsp;izolovaného jazyka, pri ktorom niektorí vedci poukazujú na možnú väzbu na kaukazské jazyky, čo by mohlo byť podložené rovnakým termínom pre slovo „miesto“, ako má gruzínčina, a&nbsp;to v&nbsp;podobe prípony „-adze“. Takisto číselný systém založený na čísle dvadsať vykazuje isté známky podobnosti s&nbsp;čečenským jazykom. Baskičtina je dnes prvým úradným jazykom španielskeho autonómneho spoločenstva Baskicko i&nbsp;časti regiónu Navarra, naopak, vo Francúzsku nie je ako úradný jazyk uznávaná. Jeden z&nbsp;francúzskych filológov napriek tomu výrazne dopomohol ku klasifikácii dialektov baskičtiny i&nbsp;k&nbsp;jej obrodeniu. Jeho meno je Louis Lucien Bonaparte a&nbsp;takéto priezvisko nie je vôbec náhoda. Louis Lucien bol Napoleonov synovec, ktorý si našťastie vybral oveľa lepšie bojové pole.

Ak niekto príliš nepremýšľa, kam sa vlastne vydal a&nbsp;čo je v&nbsp;okolí, môže byť neraz príjemne prekvapený. Aj skalné veže Mallos de Riglos „objavujeme“ celkom nečakane pri pyrenejskom lietaní na vetroňoch z&nbsp;letiska Santa Cilia de Jaca. Do mesta Huesca sa preto nevydáme rýchlou štvorprúdovkou, bravúrne prekonávajúcou strmé predhorie Pyrenejí, ale sympatickou lokálnou cestou z&nbsp;Puente la Reina de Jaca cez Riglos a&nbsp;Ayerbe. Cestou z&nbsp;Izaby máme pocit, že za každou roklinou nasleduje ďalšia roklina. Tie, ktorými prechádzame, vytvorili rieky Ezca a&nbsp;Gállego. Zlepencové veže Mallos de Riglos sú dielom erózie, ktorú spôsobila práve rieka Gállego. Skalné veže, strmo sa dvíhajúce nad rovnomennou dedinkou Riglos, sú vysoké až 300 metrov a&nbsp;vrcholy najvyšších z&nbsp;nich presahujú tisícmetrovú nadmorskú výšku. Sú obľúbeným cieľom skalolezcov a&nbsp;tí, ktorí sa radi prechádzajú, sa môžu do vrcholových partií masívu dostať po niektorom zo značených turistických chodníkov.

S&nbsp;horami sa lúčime a&nbsp;čaká nás takmer 2 500-kilometrová cesta domov. Jej začiatok vedie cez Lleidu, Manresu a&nbsp;Vic, a&nbsp;to po rýchlostnej komunikácii typu „autovía“, na ktorej sa neplatí mýto. Vyše 300 kilometrov kvalitnej štvorprúdovej cesty bez poplatkov poteší každého vodiča a&nbsp;aspoň načas okúsime aj kúzlo rýchlosti. Pred tým, ako sa opäť vydáme cez obľúbené háje v&nbsp;Krke, v&nbsp;ktorých sa síce nedá ponáhľať, ale možno sa tam dokonale kochať a&nbsp;najmä objavovať.

Neznáme Pyreneje: Užili sme si kúsok španielskeho bezstarostného spolužitia s prírodou

Peter Hupka

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Neznáme Pyreneje: Užili sme si kúsok španielskeho bezstarostného spolužitia s prírodou

Peter Hupka

Súvisiace články

Pôvabný francúzsky juhozápad: Užili sme si povestný Canal du Midi spolu s domácimi

FOTO Santorín, ostrov mnohých tvárí: Krása v tieni obrovského nebezpečenstva

Chronos a kairos: Navštívili sme grécky ostrov, ktorého obyvatelia žijú podľa dvoch časov

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás