Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Je rodiskom hercov ako Vlastimil Brodský či Miroslav Etzler. Líder skupiny Kryštof Richard Krajčo tu nielen prišiel na svet, ale študoval aj na Vysokej škole banskej - Technickej univerzite Ostrava. Málokto však v meste poznačenom ťažbou čierneho uhlia, výrobou koksu a hutníckym priemyslom zapustil korene. „Černá, Ostravo černá, děvucha věrná...“ spieva ďalší z tunajších rodákov Jaromír Nohavica.

Kedysi sa s&nbsp;touto oblasťou spájala vysoká kriminalita a&nbsp;množstvo smogu, s&nbsp;ktorým zápasí dodnes. Na jednej strane rozvoj priemyslu spôsobil príliv obyvateľov, na druhej strane si mnohé z&nbsp;jej detí radšej zbalili kufre.

Dnes je všetko inak a&nbsp;z&nbsp;mesta neďaleko poľských hraníc sa stala atraktívna turistická oblasť, ktorá sa k&nbsp;svojej priemyselnej tradícii hrdo hlási. Jednotlivci aj organizácie robia všetko pre to, aby návštevníkom predstavili Ostravu v&nbsp;krajších farbách. Vysoké komíny a&nbsp;industriálny ráz mesta si podali ruku s&nbsp;umením a&nbsp;tvorivým duchom jeho obyvateľov. Jedno z&nbsp;najkrajších vyznaní mu pred mnohými rokmi venovala vo svojich veršoch aj nebohá poetka Jiřina Hauková: „Říkají ji černá; a&nbsp;zatím pod tebou spí nesmírné spousty slunce v&nbsp;pravěkých kapradinách.“

Vychýrená Stodolní ulica už nie je to, čo bývala, ale aj tak je každý návštevník zvedavý na túto necelého pol kilometra dlhú prehliadku rôznych krčiem, vinární, kaviarní či striptízového baru. Nočný život je tu o&nbsp;niečo pokojnejší a&nbsp;presunul sa aj do iných lokalít. A&nbsp;po ceste možno niekto ponúkne svoj šál či iný doplnok kontroverznej soche Věry Špinarovej. Vlani dokonca na plastiku slávnej speváčky niekto položil obrovskú rúru. Dielo Davida Moješčíka totiž polarizuje ostravské obyvateľstvo. „Polovica má toto dielo rada, polovica ho nenávidí za to, že dehonestuje slávnu speváčku. Ani mne sa veľmi nepáči. Nevyzerá dobre, je tam v&nbsp;takej zvláštnej pozícii,“ prizná náš sprievodca Jakub Strouhal. Špinarovej syn Adam Pavlík už niekoľko rokov bojuje za to, aby nepodarená socha jeho mamy z&nbsp;Husovho sadu zmizla. Zatiaľ márne.

Tak trochu bizarné momenty tiež dokresľujú atmosféru tretieho najväčšieho mesta v&nbsp;Česku. Mnohí si k&nbsp;nemu za posledné roky našli cestu aj vďaka multižánrovému medzinárodnému hudobnému festivalu Colours of Ostrava. Lákadiel má však oveľa viac. Radničná veža je s&nbsp;výškou takmer 86 metrov najvyššou v&nbsp;krajine. Z&nbsp;vyhliadky o&nbsp;pár metrov nižšie máte „čiernu perlu Česka“ ako na dlani.

Kocháme sa pohľadom na sakrálnu dominantu moravskosliezskej metropoly - Katedrálu Božského spasiteľa. V&nbsp;pozadí za novorenesančnou bazilikou vytŕčajú vysoké pece Dolných Vítkovic. Priamo pod nami leží Prokešovo námestie so sochou Ikara. Hrdina gréckych bájí pred českou radnicou? „Symbolizuje vzostupy a&nbsp;pády Ostravy,“ reaguje sprievodca. Spomenie aj kontroverzné administratívne centrum Nová Karolina, ktorému domáci hovoria Fukušima. Podľa kritikov totiž budova nápadne pripomína japonskú jadrovú elektráreň s&nbsp;rovnakým názvom, v&nbsp;ktorej v&nbsp;roku 2011 došlo k&nbsp;havárii.

Stačí sa pozrieť iným smerom a&nbsp;vidíme oblasť plnú zelene. „Rieka Ostravica delí mesto na moravskú a&nbsp;sliezsku časť. Je vlastne geografickou hranicou,“ ukazuje Strouhal na vinúci sa vodný tok pod nami. Na ľavej, moravskej strane rieky Ostravica sa tiahne rozľahlý park Komenského sady, na sliezskej je zase zrekonštruovaný štadión Bazaly, kde do konca sezóny 2014/2015 hral populárny FC Baník Ostrava. Potom sa presťahoval na Mestský štadión v&nbsp;Ostrave-Vítkoviciach. „Keby Bazaly zrovnali so zemou, tak mnoho ostravských patriotov asi zapáli polovicu mesta. Baník je hlboko v&nbsp;srdci tunajších ľudí,“ dodá Strouhal. Na zábradlí vyhliadkovej veže je smerom k&nbsp;bývalému štadiónu milovaného ostravského klubu pripnutý pokrik fanúšikov: „Tomáš Garrigue Masaryk chodil s nami na Baník.“

Od konca osemnásteho storočia, keď v&nbsp;sliezskej časti objavili bohaté ložiská čierneho uhlia, bola Ostrava centrom ťažby tejto suroviny a&nbsp;ťažkého priemyslu. V&nbsp;roku 1828 tu vznikli Rudolfove huty, ktoré založil majiteľ panstva a&nbsp;olomoucký arcibiskup Rudolf Jan. O&nbsp;osem rokov sa rozhorela prvá vysoká pec na koks a&nbsp;v&nbsp;roku 1852 blízko huty vznikla baňa Hlubina. Keď sa lukratívna oblasť dostala do rúk Rothschildovcov, zmenili názov na Vítkovice. Rozvinutý banícky a&nbsp;hutnícky priemysel dal Ostrave vznešenú prezývku - oceľové srdce republiky.

Prestali ťažiť v&nbsp;roku 1991, pece vyhasli o&nbsp;sedem rokov neskôr. Rozľahlý areál, rozložený pozdĺž rieky Ostravice, sa stal národnou kultúrnou pamiatkou a&nbsp;postupne sa začalo s&nbsp;jeho úpravami. Na miesta, kde odhodlaní, ale zrobení baníci chodili fárať a&nbsp;z&nbsp;kvalitného uhlia vznikal pri vysokých teplotách koks, sa vrátil život v&nbsp;celkom inej podobe.

Na najstaršej ostravskej šachte bane Anselm vzniklo najväčšie múzeum svojho druhu v&nbsp;Česku - Banícke múzeum Landek park. Hoci patrí pod správu organizácie Dolná oblasť Vítkovice, leží v&nbsp;prírodnej lokalite v&nbsp;Ostrave Petřkoviciach, kde v&nbsp;roku 1953 archeológ Bohuslav Klíma objavil kamennú sošku venuše z&nbsp;obdobia paleolitu.

Hrdzavé potrubia, veže, tehlové budovy. Pri pohľade na areál Dolnej oblasti Vítkovice zaplesá srdce nejedného fanúšika industriálnej architektúry. V&nbsp;roku 2008 bol zapísaný na Zoznam európskeho kultúrneho dedičstva UNESCO a&nbsp;o&nbsp;pár rokov mnohé zo stavieb našli nové využitie. Do priemyselných objektov sa vrátil život, umenie, kultúra a&nbsp;vzdelávanie.

V&nbsp;priestore šiestej energetickej ústredne U6 je malý svet techniky, ktorý je rajom najmä pre menších návštevníkov. Nachádza sa tu osem tematických svetov podľa Jula Verna.

K&nbsp;najstarším a&nbsp;najzaujímavejším budovám patria staré kúpele z&nbsp;roku 1899, ktoré využívali baníci pri fáraní. Dnes sa v&nbsp;dvojfarebnom tehlovom dome zabývala zábava a&nbsp;umenie. Neďaleko sa nachádza klub Heligonka Jaromíra Nohavicu, ktorý má však iného prevádzkovateľa.

Z&nbsp;niekdajšieho plynojemu známy architekt Josef Pleskot vytvoril multižánrový priestor Gong s&nbsp;galériou, ktorá prezentuje originálne diela svetového aj českého výtvarného umenia. „Zároveň je táto perla industriálnej architektúry zázemím pre vzdelávanie,“ píše sa na jednej z&nbsp;betónových stien. Okrem veľkej sály či kaviarne sú tu hlavne diela slovenského výtvarníka Milana Dobeša, ale priestor sa otvára aj iným umeleckým dielam a&nbsp;zážitkom.

„V&nbsp;máji sme oslávili desať rokov od otvorenia,“ hovorí na adresu Gongu výkonný riaditeľ industriálnej oblasti Dolní Vítkovice Tomáš Šiřina. Bývalý plynojem, ktorý uchovával vo vysokých peciach plyn na výrobu surového železa, je unikátom českej architektúry a&nbsp;od roku 2012 získala zrekonštruovaná stavba mnoho ocenení.

Medzi vyhľadávané atrakcie, na ktoré si však treba vopred rezervovať vstupenku, patrí vysoká pec číslo 1, v&nbsp;ktorej sa denne vyrobilo až 1&nbsp;200 ton surového železa. Dnes sa po jeho stopách vydávajú návštevníci. Pec má totiž viac ako dvadsaťmetrovú nadstavbu, v&nbsp;ktorej je sklenená kaviareň Bolt. Okolo konštrukcie vedie vonkajšia lávka, ktorá spája jednotlivé úrovne. Ak nemáte problém s&nbsp;výškami, naskytne sa vám dokonalý výhľad na rozľahlý priemyselný areál, obytnú časť Ostravy aj okolité lesy. Názov veže Bolt pochádza zo slova skrutka a&nbsp;v&nbsp;máji 2015 ju pokrstil jamajský šprintér Usain Bolt. Podľa miestnych klebiet sa v&nbsp;osemdesiatmetrovej výške necítil najkomfortnejšie.

V&nbsp;Ostrave je päť stálych divadiel a&nbsp;viacero pozoruhodných galérií. V&nbsp;miestnom dome umenia okrem iného púta pozornosť obraz slávneho viedenského secesného maliara Gustava Klimta s&nbsp;názvom Judita. Do tunajších zbierok sa dostal po roku 1945. „Pravdepodobne bol obraz v&nbsp;pozostalosti po Nemcoch,“ reaguje hovorkyňa Jana Malášek Šrubařová. Známy rakúsky maliar a&nbsp;grafik ju zhotovil zrejme v&nbsp;rokoch 1904 - 1905. Nie je však na sto percent potvrdené, že ho maľoval slávny Rakúšan. „Dielo už bolo skúmané, potvrdilo sa, že pochádza z&nbsp;toho obdobia a&nbsp;je vytvorené farbami, ktorými tvoril Klimt, sedí aj tematicky, len sa rieši, či to je alebo nie je jeho ruka,“ dodá.

Pozoruhodným počinom je mestská galéria súčasného umenia Plato. Pôsobí na dvoch miestach - v&nbsp;bývalom hobby markete Bauhaus a&nbsp;v&nbsp;historickej budove mestského bitúnku na Porážkovej ulici. Tam, kde sa desaťročia vo veľkom prelievala krv ošípaných, sú dnes pútavé umelecké diela.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nie-je-taka-cierna-ostravske-pece-vyhasli-ale-srdcia-nie-ohuri-temnou-krasou-industrialu" target="_blank" rel="noopener">FOTO atrakcií Ostravy V GALÉRII</a>

Vznik ostravských jatiek v&nbsp;osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia súvisel s&nbsp;intenzívnym priemyselným rozvojom aj s&nbsp;hygienickými dôvodmi. Už vyše päťdesiat rokov sa komplex na tieto účely nevyžíva, v&nbsp;roku 1965 sa bitúnok presťahoval do mäsokombinátu Martinov. V&nbsp;roku 2020 sa začala rekonštrukcia bitúnku podľa návrhov poľského architekta Roberta Konieczneho. Moderné priestory s&nbsp;knižnicou aj hydroponickou farmou, v&nbsp;ktorej si návštevníci môžu kúpiť čerstvý šalát, otvorili v&nbsp;septembri tohto roku. „Chceme prevrátiť význam smrti a&nbsp;zabíjania zvierat. Snažíme sa, aby budova žila a&nbsp;transformovala sa,“ povedala nám Michaela Ondroušková z&nbsp;oddelenia komunikácie. „Máme tu výstavu Optimalizované bájky o&nbsp;dobrom živote, kde svoje diela prezentuje štrnásť umelcov,“ dodala. V&nbsp;hale, kde kedysi porážali ošípané, sú dnes umelecké diela a&nbsp;inštalácie. A&nbsp;nielen tam. Naliehavosť a&nbsp;emotívnosť mnohých z&nbsp;nich si návštevník odnáša so sebou v&nbsp;podobe otázok, nových myšlienok a&nbsp;pocitov. Túžba viesť dobrý život sprevádza každého z&nbsp;nás. V&nbsp;Ostrave sa s&nbsp;tým pasujú po svojom.

Už nie je taká čierna! Ostravské pece vyhasli, srdcia horia. Ohúri temnou krásou industrialu

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Už nie je taká čierna! Ostravské pece vyhasli, srdcia horia. Ohúri temnou krásou industrialu

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Hrozienko v koláči: Po 68 rokoch života v neistote si obyvatelia Slatinky môžu vydýchnuť

FOTO Podmanivý Dahab: Potápačská lokalita s najväčším počtom úmrtí vás ohúri krásou

Slováci na Hore vetrov: V džungli sa každá chyba násobí, spomína cestovateľ Fellner na Amazóniu

Hory nečakaných príbehov: Sú divoké, krásne, rozľahlé a bezpečné. Skutočný raj pre turistov

Na ostrove hvezdárov: Dovolenkový raj Tenerife má aj svoju odvrátenú tvár

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás