Tip na článok
Playa de Palma: Squatteri už obsadzujú aj vily v obľúbenom letovisku na Malorke.

Španielska nočná mora Vila Rozborila: Státisíce ľudí okupuje cudzie vily. Príde moderátor o tú svoju?

V Španielsku údajne až 270-tisíc ľudí býva v prázdnych cudzích domoch. Alebo v luxusných vilách na pobreží.

Galéria k článku (10 fotografií )
Svojpomoc: Španielske občianske iniciatívy podporujú ľudí
bez domova rôznymi spôsobmi. Napríklad opravujú budovy.
Dramatické scény: Zúfalí ľudia sa zatvorili do klietky, pokúsili sa tak zabrániť policajtom, aby ich vysťahovali z bytu, v ktorom bývali nelegálne.
Barcelona: Vysťahovanie squatterov.

Na prvý pohľad to vyzerá, že Frank Zingelmann si môže užívať leto naozaj naplno. Daňový poradca z Hamburgu kúpil dom pri pobreží na Malorke so všetkým, čo k tomu patrí - slnko, slečny v bikinách, koktaily na pláži, relax, pokoj, pohoda. Teda, až na jednu maličkosť. Do vysnívanej vily v Playa de Palma sa mu nasťahovala skupina Rómov a nevie ich odtiaľ dostať. Stal sa ďalšou z početných obetí trochu divných španielskych zákonov a pomalých súdov.

Bezradný

Španielska legislatíva je voči ľuďom, ktorí nezákonne obsadia prázdnu nehnuteľnosť, pomerne zhovievavá. Ako píše týždenník Newsweek, ak si majiteľ nevšimne votrelcov do 48 hodín, nemôže na nich podať trestné oznámenie a svojich práv sa musí dožadovať vo vlečúcom sa občianskom spore - kolotoč odvolaní a súdnych obštrukcií môže trvať celé mesiace, dokonca roky. No a keď už konečne príde na lámanie chleba, neželaní nájomníci môžu maximálne vyfasovať tri až šesť mesiacov za mrežami. Samozrejme, súd im môže prikázať aj to, aby majiteľovi zaplatili škody napáchané na jeho majetku, ale keďže spravidla ide o ľudí zo sociálne slabších skupín, vlastník nehnuteľnosti obyčajne žiadne peniaze nedostane.

Frank Zingelmann sa v týchto dňoch musí cítiť ako v zlom sne či absurdnej komédii. Nielenže sa nemôže dostať do svojho domu, ale z diaľky sleduje, ako neznámi ľudia ničia jeho majetok a polícia proti nim nemôže zasiahnuť. Aby situácia bola ešte tragikomickejšia, rómsky klan si z jeho vily urobil základňu, odkiaľ vyráža na vlámačky. Z predtým pokojnej štvrte teraz hlásia jednu krádež za druhou.

Okupovaná vila: Frank Zingelmann sa do nej nemôže dostať.
Okupovaná vila: Frank Zingelmann sa do nej nemôže dostať.
Internet

Miestnemu obyvateľovi koncom marca niekto za bieleho dňa vykradol dielňu s pracovnými nástrojmi. Okamžite to oznámil na polícii a za podozrivých označil votrelcov zo susedstva. Muži zákona zasiahli, vtrhli do Zingelmannovej vily, objavili lup a zatkli dvadsaťročného zlodeja. A tu sa dostávame k vrcholu absurdity - na nič iné sa nezmohli. Zákon im zväzuje ruky, takže ilegálnych obyvateľov domu nevypratali. Rovnaký scenár sa zopakoval o niekoľko dní, keď v Zingelmannovom letnom sídle polícia zatkla dvoch mužov za prechovávanie narkotík.

Frank Zingelmann neveriacky krúti hlavou. „Najhoršie je, že ak by aj hneď teraz zmizli, netuším, kedy sa budem môcť znovu nasťahovať,“ posťažoval sa nemeckému Die Welt. „Všetko zničili.“

Ovocie krízy

Nelegálne okupovanie cudzích nehnuteľností je v Španielsku širší spoločenský problém. Neuchyľujú sa k nemu len pochybné, kriminálne živly z okraja spoločnosti - pred niekoľkými dňami polícia vyhnala z historickej budovy v bohatej madridskej štvrti Serrano krajne pravicovú protiimigrantskú skupinu Hogar Social. Čo je však oveľa smutnejšie, do opustených domov sa čoraz častejšie sťahujú bežní občania, ktorí sa v dôsledku straty zamestnania ocitli v hmotnej núdzi. Podľa jednej štúdie v cudzích nehnuteľnostiach žije dnes 270-tisíc ľudí - či už Španielov, alebo prisťahovalcov. Realitné kancelárie vraj už na domy radšej nedávajú nápis Na predaj, len by zbytočne upozornili, že sú prázdne.

Okrem nelogických zákonov prispela k neúnosnému stavu najmä ekonomická kríza spred desiatich rokov. V období rokov 2008 až 2012 banky podľa miestnej tlače zhabali asi 250-tisíc nehnuteľností od ľudí, ktorí z rôznych príčin nedokázali splácať svoje hypotéky, ďalší sa ocitli na ulici, lebo nemali na nájomné. Vznikla paradoxná situácia - hoci obrovský počet domov a bytov zíva prázdnotou, desaťtisíce ľudí nemajú kde bývať. Nehnuteľnosti sa dostali do rúk súkromných bánk, ktoré vláda zachraňovala pred krachom finančnými injekciami. Na druhej strane, ľuďom, ktorých kríza obrala o strechu nad hlavou, štát nedokázal účinne pomôcť. Nespravodlivosť bijúca do očí podnietila dokonca vznik občianskych iniciatív otvorene povzbudzujúcich ľudí bez domova, aby sa sťahovali do prázdnych nehnuteľností.

Nechala sa presvedčiť

„Nebol tam žiadny priestor, do izby nevošla ani detská postieľka,“ posťažovala sa Veronica týždenníku News­week na byt v robotníckej štvrti Barcelony, v ktorom niekoľko rokov žila s troma malými deťmi. „Ničilo ma to.“ Okrem nedostatku priestoru bojovala proti švábom a iným nepríjemnostiam. Až si jedného dňa povedala - Dosť, stačilo. Rozhodla sa porušiť zákon a - podobne ako mnohí ďalší Španieli - vyskúšať takzvaný squatting, neoprávnené usadenie. Nasťahovala sa do väčšieho prázdneho bytu v lepšej časti mesta a teraz je o poznanie spokojnejšia. „Nemala som na výber, veď mám deti,“ vysvetlila žena, ktorá odmieta uviesť svoje priezvisko.

Ako si našla vhodný byt? Pomohli jej miestni aktivisti. V Barcelone dokonca vzniklo centrum na pomoc ľuďom bez bývania. Nájdete ho - ako inak - v jednom z prázdnych bytov patriacich banke. „Nedokážete platiť nájomné?“ píše sa v letáku distribuovanom aktivistami. „Už ste počuli o squattingu?“

Protesty: Občianski aktivisti v roku 2011 obsadili budovu v Madride. Týmto spôsobom žiadali úrady, aby našli slušné ubytovanie asi pre sto rodín.
Protesty: Občianski aktivisti v roku 2011 obsadili budovu v Madride. Týmto spôsobom žiadali úrady, aby našli slušné ubytovanie asi pre sto rodín.
profimedia.sk

V centre vám poskytnú podporu aj dobrú radu. Vyzerá to tak, že Veronica opäť bude potrebovať ich služby, lebo sa dopočula, že banka sa chystá jej bytovku predať a nový majiteľ chce zmeniť byty na luxusné apartmány. Hoci nemá výčitky svedomia z nelegálneho bývania, túži po trvalejšom riešení. „Som vďačná aktivistom, že mi pomohli, ale teraz už musím zabojovať o pridelenie štátneho bytu,“ tvrdí. Ako slobodnej matke s troma deťmi by jej to vraj mohlo vyjsť.

Odvrátená strana

Nie všetci však majú dobré, úprimné úmysly, zo squattingu pomaly vzniká celé priemyselné odvetvie - čoraz viac ľudí sa snaží na nelegálnom bývaní zarobiť. Ako huby po daždi vznikajú súkromné firmy ponúkajúce vyhnanie votrelcov z obsadenej nehnuteľnosti. Ďalšia obsadí dom a potom ho ďalej prenajíma.

Pedrovi pred dvoma rokmi do Madridu zavolal sused, s ktorým nebol v kontakte celú večnosť - približujú ďalší typický príbeh noviny El País. „Tvoji nájomcovia sú trochu - akoby som to povedal - čudní,“ upozornil ho dobroprajne. Najčudnejšie na celej veci však bolo to, že Pedro svoj byt nikomu neprenajal. O niekoľko dní s hrôzou zistil, že v jeho byte neďaleko barcelonskej katedrály Sagrada Familia sa usadili traja úplne cudzí ľudia. Poriadne drzí mladíci - na dverách vymenili zámok a vyhotovili falzifikát nájomnej zmluvy. „Ak by mi niekto povedal, že potrebuje bývanie, možno by som mu ho aj poskytol. Ale toto ma poriadne nahnevalo,“ zdôraznil.

Rýchlo však pochopil, že jeho situácia je ešte horšia, než sa pôvodne domnieval. Policajti mu vysvetlili, že zákon ich neoprávňuje konať, podľa právnika by zasa ťahanice na súde trvali najmenej osem mesiacov. Potom sa dozvedel o alternatívnej možnosti a vyhľadal mladého svalnatého chlapíka z Bosny a Hercegoviny. Vypýtal si 350 eur plus prípadné výdavky a ubezpečil ho, že nemusí mať starosti. „Do 24 hodín bol byt prázdny a na dverách nové zámky,“ vysvetľuje Pedro. Ibaže bol až príliš prázdny, samozvaní nájomcovia ho kompletne vyrabovali. „Nechali tam len vrecia s hnojivom, zrejme ich chceli použiť na pestovanie marihuany.“

Pedro mal v podstate šťastie, že ho sused načas informoval o podvodníkoch. Ceny služieb, aké poskytuje šikovný Bosniak, medzičasom poriadne vystrelili. Špecializované firmy si za „vyčistenie“ bytu účtujú dve- až tritisíc eur. Ich taktika je pritom na hranici zákonnosti, hraničí s vydieraním. Najprv zájdu za squattermi a ponúknu im peniaze, aby opustili nehnuteľnosť. Ak to nezaberie, na rad prichádzajú nabúchaní chlapci, najlepšie s ruským alebo balkánskym prízvukom. Jednoducho sa postavia pred dom a čakajú, kým ho nelegálni obyvatelia neopustia. No a potom ich už nepustia späť.

Ešte pofidérnejší biznis je kšeftovanie s obsadenou nehnuteľnosťou. Organizované skupiny obsadia byty a domy a potom do nich hľadajú nájomníkov. „Kúpte si nelegálne bývanie za sto eur,“ znie jedna z ich ponúk, ako vysvetľuje El País. Ak potenciálny zákazník nemá pri sebe takú veľkú hotovosť, vždy sa dá dohodnúť. Z dlhodobého hľadiska je to síce nevýhodnejšie, ale mesačne môže platiť 200 až 400 eur. Nezobrali by ste to?

Rozborilovci sa votrelcov neboja

Prvýkrát o niečom takom počujeme, - povedala nám prekvapená Alexandra Rozborilová, keď sme sa jej opýtali, či nemá obavy o osud vily v španielskej Marbele.

Rozborilovci sa votrelcov neboja.
Rozborilovci sa votrelcov neboja.
facebook

Jej manžel, populárny moderátor Vilo Rozboril, kúpil nehnuteľnosť v luxusnom letovisku pred niekoľkými rokmi. „Je to rodinný dom, prízemná vilka asi desať minút chôdze od mora. Majitelia ju stavali pre seba, nie na prenajímanie, takže je vo veľmi dobrom stave,“ prezradil médiám. V Marbele majú letné sídlo viaceré svetové hviezdy vrátane speváka Antonia Banderasa či speváka Julia Iglesiasa.

Podľa celebritnej lekárky sa celá záležitosť s neoprávneným obsadzovaním domov poriadne nafukuje. „Je to bežné. Aj v prípade iných vecí som mala pocit, že ich viac riešime na Slovensku než v Španielsku.“

VIDEO Plus 7 Dní