Jana Čavojská

Zámok v&nbsp;Marcheggu je obľúbeným cieľom Slovákov. Spoza rieky Moravy radi prichádzajú na bicykloch. Vďaka cyklomostom môžu urobiť pekný okruh, ktorý zvládnu aj menej zdatní cyklisti či rodiny s&nbsp;deťmi. Už stodesať rokov je zámok, ale hlavne prírodná rezervácia Marchfeld obľúbeným miestom aj pre bociany. Hniezdi ich tam obrovské množstvo. A&nbsp;to nielen na stromoch, ale aj na komínoch zámku. Ak ich chcete pozorovať, máte na to ešte pár dní. V polovici augusta totiž odlietajú do Afriky.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nosia-stastie-bociany-predvadzaju-rakuskom-zamku-unikatne-divadlo">V GALÉRII si pozrite zámok v Marcheggu&gt;&gt;</a>

Petra Vozárová je jedna z&nbsp;dvoch Sloveniek, ktoré v&nbsp;zámku pracujú a&nbsp;robia aj exkurzie v&nbsp;slovenčine pre skupiny návštevníkov zo Slovenska. Hovorí, že ako u&nbsp;nás, tak aj v&nbsp;Rakúsku bociany nosia deti, no hlavne šťastie. „Myslím, že sú to spoločenské vtáky. Že sú rady v&nbsp;spoločnosti ľudí. Čoraz častejšie si stavajú hniezda na komínoch zámku, ale aj na domoch priamo v&nbsp;dedine,“ vysvetľuje a&nbsp;dodáva, že veľa starých dubov v&nbsp;prírodnej rezervácii, ktoré sú prirodzeným domovom bocianov, je už príliš poškodených. Mohutné stromy padajú a&nbsp;vtáky si hľadajú nové možnosti na založenie hniezda. V&nbsp;rezervácii žije aj ich zrejme jediný predátor orliak morský. Dospelým vtákom neublíži, no môže útočiť na mláďatá. Bociany zvyčajne prilietali do Marcheggu v&nbsp;apríli. No posledné dva roky prvé samce prileteli už šiesteho marca. Do Afriky a&nbsp;z&nbsp;Afriky neletia bocianie páry spolu, ale každý sám. Naspäť prilietajú najprv samce. Obsadia hniezda – občas sa pri tom pobijú – a&nbsp;čakajú na samice, ktoré priletia približne o&nbsp;dva týž­dne neskôr. Bocianie páry si hniezda poopravujú a&nbsp;dobudujú. Každý rok k&nbsp;nim niečo pribudne, preto sú staré hniezda také mohutné. Potom sa pária a&nbsp;samica znesie dve až päť vajíčok. Nie však naraz, upozorňuje Petra Vozárová. „Kladú ich deň po dni a&nbsp;tak sa potom liahnu aj mláďatá. Rekord bol šesť vajíčok, no nevyliahli sa všetky. Sedia na nich striedavo obaja rodičia a&nbsp;obaja neskôr lietajú za potravou a&nbsp;mláďatá kŕmia. Vlani sa jednému páru podarilo vychovať až päť mladých. Jeden bocian pritom potrebuje až kilogram potravy denne.“ Je zaujímavé, že hoci bociany „bývajú“ v&nbsp;Rakúsku, po potravu chodia k&nbsp;nám na Slovensko za rieku Moravu. Toto divadlo môžete pozorovať priamo z&nbsp;nádvoria zámku alebo z&nbsp;hrádze rovno za ním. Po párminútovej prechádzke sa dostanete na rozhľadňu a&nbsp;ako na dlani máte niekoľko hniezd na mohutných stromoch.

Ďalšie zaujímavé divadlo nastáva v&nbsp;priebehu júla, keď sa mladé bociany po dvoch mesiacoch strávených v&nbsp;hniezde učia lietať. Petra Vozárová vysvetľuje, že každý bocian sa učí v&nbsp;podstate sám. Rodičia im toho ukážu máličko. „Občas sa stane, že mladý nedokáže pristáť doma a&nbsp;ocitne sa v&nbsp;cudzom hniezde. Jeho obyvatelia to komentujú hlasným klepotom zobákmi. Bociany nemajú vyvinuté hlasivky a&nbsp;dorozumievajú sa iba klepotom. Aj sa tak zdravia, aj tak odstrašujú nepriateľa.“ Pred pätnástym augustom vzlietnu bociany z&nbsp;marcheggských hniezd naposledy a&nbsp;vydajú sa na dvoj-trojmesačnú cestu do Afriky. Nie je jednoduchá. Sú to plachtiace vtáky a&nbsp;hlavne prelet ponad more je pre ne náročný. Musia správne odhadnúť svoje sily a&nbsp;prúdenie vetra. „Cestu neprežije podľa odhadov až deväťdesiat percent mladých bocianov,“ potvrdzuje Petra Vozárová. Aby počty odsledovali presnejšie, tento rok zakrúžkovali tridsať mláďat. Vedia, že do Marcheggu sa vrátia až ako pohlavne dospelé, to znamená o&nbsp;tri roky, aby sa tam spárili, nakládli vajíčka a&nbsp;vychovali mláďatá. V&nbsp;Afrike na hniezdenie nemajú podmienky. „Bociany z&nbsp;Európy letia do Afriky dvomi cestami. Naše marcheggské, ale aj slovenské sú tak­zvaní východní migranti, letia ponad Turecko a&nbsp;Bospor. Kedysi ich cesta viedla až do Južnej Afriky, dnes zrejme zostávajú severnejšie. Bociany z&nbsp;Nemecka a&nbsp;zo Švajčiarska migrujú západnou trasou a&nbsp;vieme, že v&nbsp;poslednom období až na africký kontinent nepreletia. Prežívajú zimy v&nbsp;Španielsku a&nbsp;Gibraltári. Ubytujú sa na smetiskách, kde majú dostatok potravy.“

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nosia-stastie-bociany-predvadzaju-rakuskom-zamku-unikatne-divadlo">Hravé bociany si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Tento rok zahniezdilo v&nbsp;Marcheggu štyridsaťosem párov. Vyliahlo sa stoosem mláďat. No počas silných dažďov dvadsaťpäť z&nbsp;nich zahynulo. Do Afriky teda odletí osemdesiattri mladých bocianov. Ktovie, ktoré z&nbsp;nich uvidíme v&nbsp;Marcheggu zas o&nbsp;tri roky.

Nosia šťastie: Bociany predvádzajú na rakúskom zámku unikátne divadlo

Jana Čavojská

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Nosia šťastie: Bociany predvádzajú na rakúskom zámku unikátne divadlo

Jana Čavojská

Súvisiace články

Svet z predzáhradky: Slovák si vytvoril skvosty svetovej architektúry. Pre vlastné potešenie

Úchvatné krupinské podzemie: Vyzeralo to tam ako v garáži, dnes je z neho turistické lákadlo

Krivou ihlou: Originálnym detvianskym výšivkám hrozil zánik, Veronika Golianová to nedopustila

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás