Viac ako tri mesiace 37-ročná nezávislá novinárka a bývalá právnička Čang Čan dokumentovala situáciu v prvotnom ohnisku pandémie koronavírusu vo Wu-chane. Od februára na sociálnych sieťach zverejňovala videá z preplnených nemocníc, fotografie prázdnych ulíc, staníc, obchodov. Oslovovala občanov, pýtala sa na ich názory, kriticky komentovala vládne opatrenia. A to všetko v čase, keď stranícki funkcionári manipulovali médiami a tajili, čo sa dalo. To nemohlo dopadnúť dobre.

Umlčali ju

V máji sa Čang náhle odmlčala a chvíľku trvalo, než sa svet dozvedel, že skončila za mrežami. Na nedávny proces v Šanghaji, kam sa zahraniční novinári nedostali, ju museli priviezť na vozíku. Po mesiacoch vo väzení, kde sa pokúšala o hladovku, totiž extrémne zoslabla a jej zdravotný stav sa zhoršil. Napriek tomu ju poslali na štyri roky za mreže. Za údajné vyvolávanie sporov a problémov. To je podľa jej právnika Čanga Kekeho trestný čin, ktorý obvykle pripisujú disidentom a bojovníkom za ľudské práva.

Prokuratúra ju vinila tiež zo zverejňovania nepravdivých informácií a z poskytovania rozhovorov zahraničným médiám s cieľom „zlomyseľne skomplikovať epidemickú situáciu vo Wu-chane“.

Právnik, ktorý novinárku začiatkom mesiaca navštívil, opísal, ako vedenie väznice vyriešilo jej odmietanie ukončiť hladovku. Tvrdil, že mala v nose a ústach zavedené hadičky, aby ju mohli násilím „kŕmiť“, a ruky mala zviazané, aby ich nemohla odstrániť. Zároveň sa sťažovala na neustále bolesti hlavy, brucha a hrdla.

Jedna z mnohých

Čang je jednou z mnohých nezávislých novinárov, ktorých od začiatku pandémie policajti zatkli alebo nechali zmiznúť. Ako informovalo britské veľvyslanectvo v Pekingu, v súčasnosti je za mrežami zhruba päťdesiatka, pričom vo viacerých prípadoch ani nie je známe, kde sú umiestnení. Podobné poznatky má aj organizácia Reportéri bez hraníc, podľa ktorej Číňania väznia najväčší počet žurnalistov na svete.

„Úrady pod rúškom boja proti novému koronavírusu čoraz výraznejšie potláčali šírenie informácií na internete, blokovali nezávislé spravodajstvo, kritické komentáre,“ uviedli v správe čínski ochrancovia ľudských práv v Hongkongu.

Popri tom štátna moc prešla do protiútoku. Server CNN uvádza, že vládne médiá začali presadzovať príbeh o alternatívnom zdroji pandémie. Stále tvrdia, že koronavírus existoval v iných krajinách dávno pred Wu-chanom.

Mohli to zastaviť

Ani britský publicista Ian Birrell vo svojom príspevku pre Daily Mail čínsku vládu nešetrí: „Tajili vypuknutie vírusu, zatkli novinárov a teraz ešte chcú profitovať z pandémie, ktorú svetu sami dali. V diktatúre postavenej na klamstvách, propagande a represiách zaplatila odvážna žena cenu za čestnosť.“

Ako pokračuje, úradníci už v počiatkoch umlčali hlasy lekárov, ktorí chceli varovať verejnosť, zahraničným expertom zakázali vstup do krajiny, dokonca zadržiavali vedecké poznatky o šírení nákazy. Pripomína štúdiu Southampton University, podľa ktorej mohla Čína znížiť počet prípadov až o 95 percent, keby okamžite účinne zasiahla a spolupracovala so zahraničnými zdravotníkmi. Namiesto toho pokračovali v novoročných slávnostiach, na ktorých sa len vo Wu-chane zúčastnilo zhruba 40-tisíc ľudí.

Pripúšťa, že čínska vláda zďaleka nie je jediná, ktorá v súvislosti s koronavírusom urobila chyby, ale vyznieva absurdne, keď sa sami seba snažia vykresľovať ako hrdinov temnej doby. „Zatiaľ čo sa zvyšok sveta pokúša chorobu zvládnuť, ich čoraz agresívnejší diplomati a propagandisti presadzujú myšlienku, že (ich) pevná autokracia v tomto boji víťazí nad nepokojnými demokraciami,“ uzatvára Ian Birell.