Tip na článok
Ľahká korisť: Novodobí otrokári najčastejšie lovia svoje obete medzi ľuďmi z najnižších sociálnych vrstiev.

Novodobí otroci: Tri a pol roka drel na slovenských vykorisťovateľov v anglických fabrikách

Obchodovanie s ľuďmi má nový trend. Čoraz častejšie sú vykorisťovaní muži

Marián - meno sme na jeho žiadosť zmenili - bol na dne. Pre alkohol prišiel o rodinu, syna, prácu, dom, rozbil auto a skončil na ulici. Jednu zimu spával vonku, v parku, pod snehom. Po hádke ho iný bezdomovec pichol do nohy. Skončil v nemocnici a potom znovu na ulici. Tam si ho vyhliadli dvaja Rómovia. Vraj či nechce ísť robiť do Anglicka. Že mu budú platiť štyridsať libier týždenne a nohu mu tam doktori dajú do poriadku. „Nič som tu nemal. Povedal som si - či skapem tu, alebo tam, to je jedno,“ hovorí Marián. Nemal ani tušenia o tom, koľko sa v Anglicku vlastne zarába. Ale vždy to znelo lepšie, ako byť na Slovensku na ulici.

  • Naše platy rástli najviac za šesť rokov. Ktoré profesie si prilepšili najviac? Budete prekvapení
  • O tieto platy sa lekári boja: Zárobky v slovenských nemocniciach vám vyrazia dych!

Barly oprel o kríky a išiel. V Bratislave ho posadili na lietadlo do Stanstedu. Tam si ho vyzdvihli iní Rómovia. Rodina tých zo Slovenska. Netušil, že presne tak vyzerajú prípady novodobého otroctva. Že páchatelia si vyberajú takých, ktorí nemajú čo stratiť - ľudí na ulici, mladých, ktorí práve vyšli z detských domovov, Rómov z osád -, a potom v zahraničí žijú z ich práce. Marián ešte nevedel, že tri a pol roka bude na vykorisťovateľov pôvodom zo Slovenska drieť v anglických fabrikách.

Lepšie ako ulica

Slovenská katolícka charita (SKCH), ktorá rieši prednávratovú intervenciu, návraty a integráciu obetí obchodovania s ľuďmi, mala od začiatku roka osemnásť prípadov. Osem predaných sa vrátilo na Slovensko. Oproti minulosti je viac obetí mužov než žien. Predajú alebo vylákajú ich do zahraničia pracovať. Ich metódy nemusia byť len násilné. SKCH rieši napríklad prípad muža, ktorý takto otročil v Británii osem rokov. Dostali ho hneď, ako vyšiel z detského domova, plný očakávaní a túžby po dobrej budúcnosti. Paradoxne, svojich vykorisťovateľov vnímal ako rodinu, ktorú dovtedy nemal. Ako jediných blízkych ľudí na celom svete.

Marián sa dostal k rodine, ktorá mala sedem ľudí na prácu. Najprv robil načierno - štipľavé nátierky u nejakého Inda. Potom mu vybavili papiere, poistku a spolu s ostatnými pracoval cez agentúru. Väčšinou vo výrobni šalátov alebo pri čistení zeleniny, neskôr upratoval haly.

Deň vykorisťovaných sa začínal o druhej ráno. Hodinu im trvala cesta do agentúry. Pešo, samozrejme, veď kto by platil dopravu? Tam sa vyberalo, kto v ten deň pôjde pracovať. O štvrtej odchádzali autobusy do fabrík, zmena trvala od piatej do sedemnástej. Po nej ich autobus odviezol naspäť do agentúry, odkiaľ šli hodinu pešo domov. O siedmej boli v ubytovni, niečo zjedli a šli spať, aby o druhej vstali.

A stále pili. Najlacnejšie čučo. Marián nechápe, ako popritom vládali robiť. V tom čase bol však už silný alkoholik. Práve návyk na alkohol, neznalosť angličtiny a to, že všetko bolo lepšie ako život na ulici, ho držali u vykorisťovateľov. „Bolo mi všetko jedno. Nemal som ani rodinu, ani byt. Ale aspoň som mal čo jesť.“

Východisko z núdze?: Mnohí novodobí otroci sa nechajú nalákať na prácu v zahraničí aj preto, že na Slovensku nemajú žiadne zázemie. Nezriedka ide o bezdomovcov.
Východisko z núdze?: Mnohí novodobí otroci sa nechajú nalákať na prácu v zahraničí aj preto, že na Slovensku nemajú žiadne zázemie. Nezriedka ide o bezdomovcov.
ANTON FRIČ

Každý niekomu patril

Na výplatný deň chodil Marián po peniaze. Za týždeň zarobil 250 až 350 libier. Vonku ho už čakal jeho „zamestnávateľ“ a peniaze mu hneď zobral. Dohodnutá odmena bola predsa štyridsať libier týždenne. „No aj tie sme videli málokedy. Väčšinou mi dal desať alebo päť libier alebo aj nič. Dohodnúť sa s nimi nedalo.“ Rodine museli odovzdať aj doklady. Na tie si brali pôžičky a úvery.

„Každý z nás niekomu patril. Spočiatku, kým nás bolo menej, sme bývali v tom istom dome ako rómska rodina. Oni na prízemí a my na poschodí. Jesť nám dávali to, čo po nich zostalo. Ženy varili každý deň, ale druhý deň to už nejedli. Keď nás už mali viac, prenajali pre nás dom vedľa. Boli aj obdobia, že sa im nedarilo,“ hovorí Marián.

  • Fico tvrdí, že ľudia nebudú robiť ani za 1 300 eur. Čo mu na to odkázala Verešová?

Konštatuje, že sa nemali najhoršie. V okolitých domoch žili iní vykorisťovatelia pôvodom zo Slovenska, ktorí takto držali ľudí na prácu. „Niektorí svojich chlapov aj mlátili a nedávali im jesť. Ja som s našimi vychádzal. Peňazí mali zo mňa dosť. Oni mali peniaze, ja víno. To mi stačilo.“

Medzi Mariánom a jeho rodinou sa vyvinul svojský vzťah. Mali ho celkom radi, lebo dobre robil. Keď im opitý vynadal do smradľavých Cigánov, vynadali mu naspäť do smradľavých gadžov. Dokonca mu dovolili poslať pár libier synovi alebo mu mohol občas zavolať. Syn bol v Česku u jeho mamy. Mariánovi a jeho žene ho odobrala sociálka, lebo veľmi pili.

Silné reči

Po čase sa o slovo prihlásila rana na nohe. Noha puchla a vnútri akoby sa mu prelievala nejaká tekutina. Tabletky proti bolesti hltal po desiatkach. Len aby vydržal kráčať do práce a potom dvanásť hodín stáť za pásom. Keď už neobul ani najväčšie gumáky vo fabrike, prosil rodinu, aby ho zobrali do nemocnice. Nakoniec súhlasili. Z platu sa mu predsa odvádzalo zdravotné poistenie.

Po testoch sa ho lekári spýtali, či je narkoman. Že mu v krvi niečo našli - zrejme išlo o kvantá liekov proti bolesti. Lekár, ktorý ho mal operovať, povedal, nech za žiadnych okolností, ani keď ho noha bude veľmi bolieť, nevezme aspoň dva týždne ani jednu tabletku. Marián to vydržal. Noha sa sama dala do poriadku.

„Opití sme mali občas silné reči, ako odídeme. Triezvi sme už neboli hrdinovia,“ konštatuje teraz Marián. Nevedel si predstaviť, kam by šiel v Anglicku, keď sa nenaučil reč. Nechcel skončiť ako bezdomovec. Bez rómskej rodiny, ktorá ho vykorisťovala, si nedokázal poradiť.

Mladá žena ušla z lietadla.
Mladá žena ušla z lietadla.
Plus 7 dní
Mladá žena ušla z lietadla.
Mladá žena ušla z lietadla.
Plus 7 dní

Otrocký život trval tri a pol roka. Potom do domu vtrhli kukláči. „Už som bol oblečený do roboty, keď sa rozleteli dvere. Spravili veľký záťah vo viacerých mestách. Rodinu zobrali do jednej izby, nás do druhej. Obišli takto všetky domy v našej ulici. Potom nás nahádzali do dodávok a zobrali na výsluch. Každý dostal prekladateľa. Boli sme tam tri dni. Najprv som nič nepovedal. Bál som sa kvôli synovi, Rómovia vedeli, kde je, keďže som mu volával. Po troch dňoch nás previezli do Doveru. Sľúbili nám, že keď budeme vypovedať, zabezpečia nám v Anglicku prácu. Dva mesiace sme čakali ubytovaní v nejakom hoteli. Nakoniec nám oznámili, že buď zostaneme v Anglicku na ulici, alebo sa vrátime domov.“ To mu ešte Rómovia vyvolávali, aby nič nepovedal. Nakoniec začal spolupracovať s políciou. Na Slovensko sa vrátiť nechcel.

Tritisíc eur na daniach

Na letisku si za posledné libry kúpil fľašu whisky. V Bratislave pristál totálne naliaty. Čakali ho „mladé dievčence“, ako im hovorí, zo Slovenskej katolíckej charity, ktoré zabezpečovali ich návrat na Slovensko. Dostal sa do reintegračného programu. A to mu pomohlo. Ponúkli mu protialkoholické liečenie. Myslel si, že tam nevydrží ani deň. Nakoniec zostal štrnásť mesiacov a po desiatich rokoch divokého pitia je čistý. Má päťdesiat a začal odznova. Býva zatiaľ v bezpečnom ubytovaní, ktoré mu poskytuje SKCH. Našiel si prácu vo svojom technickom odbore. Na Vianoce sa chystá za synom. Nedávno ho videl po siedmich rokoch.

Pozícia večnej obete.
Pozícia večnej obete.
Plus 7 dní

Marián je dnes príjemný, veselý, usmiaty človek. Aj pred hroznou epizódou, ktorá sa začala pitím a skončila otročením v Anglicku, mal normálny život. Zamestnanie, rodinu, dom, byt - o ten ho pripravili podvodmi, keď bol závislý od alkoholu. Dnes sa snaží zabudnúť na minulosť a pozerať dopredu. Aj keď triapolročný pobyt v Anglicku ešte má svoj epilóg.

Ľudí, ktorí ho držali v Británii, stále vyšetrujú. Sú na slobode, no musia byť kedykoľvek k dispozícii anglickej polícii. Policajti mu povedali aj o tom, že Rómovia brali na jeho syna rodinné prídavky.

Keď sa Marián vrátil, s hrôzou zistil, aký vysoký dlh má na zdravotnom poistení. Ten sa, našťastie, podarilo vyrovnať, no vzápätí mu z Anglicka prišiel papier, že krajine dlhuje tritisíc eur na daniach. Z peňazí, ktoré síce zarobil, ale nikdy nevidel.

VIDEO Plus 7 Dní