Máloktorý svetový politik vyvoláva toľko vášní ako ruský prezident. Vlani v referende Rusi odhlasovali navrhnuté úpravy ústavy. Medzi nimi upútala pozornosť zmena, ktorá by potenciálne zaručila Vladimirovi Putinovi doživotné prezidentovanie. Ohraničený počet funkčných období sa totiž bude na Vladimira Putina vzťahovať bez započítania predchádzajúcich prezidentských mandátov. V týchto dňoch prvý muž Ruska podpísal zákon, ktorý mu umožní ešte dvakrát kandidovať na najvyšší post. V praxi to znamená, že aj so zvyšnými rokmi aktuálneho mandátu môže zotrvať na prezidentskej stoličke ešte pätnásť rokov. Spolu by teda krajine vládol 32 rokov! Neuveriteľné? Ani nie. Demokracia tu má svoje vlastné pravidlá.

Demokracia po rusky

Muž, o ktorom súčasný americký prezident Joe Biden hovoril v predvolebnej kampani ako o „banditovi z KGB“, má naozaj veľkú šancu udržať svoju pozíciu až do roku 2036. V Rusku je prezident volený na šesť rokov a posledné voľby sa konali v roku 2018. Vladimir Putin stojí na čele krajiny od roku 2000, len v rokoch 2008 až 2012 ho vystriedal Dmitrij Medvedev.

„Rusko sa ťažko niekedy zaobíde bez autoritatívneho názoru,“ pripomína bezpečnostný analytik Ivo Samson. „Putin urobil niečo, čo sa síce prieči demokraciám, ale pokračuje v šľapajach cárskeho Ruska alebo Sovietskeho zväzu. Koniec koncov, neraz vyhlásil, že Sovietsky zväz je najslávnejšie obdobie v dejinách Ruska. Takže bez tejto súvislosti Putinov krok nemôžeme posudzovať. Nič iné sa nedalo čakať,“ reaguje na snahu prvého muža Ruska zabezpečiť si doživotnú funkciu.

Kritici východnej veľmoci opäť začali poukazovať na jej autokratický systém a nedemokratické praktiky. „Lenže Rusko nikdy nebude mať demokraciu v západnom zmysle. Neznamená to však, že tá jeho bude lepšia alebo horšia, bude to skrátka ruská demokracia,“ opisuje Samson a dodáva, že vnášať do tejto krajiny naše predstavy o správnom štátnom zriadení, špecifické pre západné krajiny alebo tie, ktoré sa snažia implantovať do strednej Európy, je síce krásne, ale na Rusko neplatia.

Rozhodli v referende

Rusko potrebuje stabilitu, desí sa chaosu. Obhajcovia Ruska hovoria, že vlani ľudia dobrovoľne podporili v referende návrhy úprav v ústave. A rovnako si môžu vybrať, či dajú v ďalších a ďalších voľbách hlas súčasnému prezidentovi. Dobrovoľne pod tlakom. Aj tak by sa dalo nazvať hlasovanie v krajine Dostojevského, Tolstého či Puškina. Má pod palcom médiá aj parlament, šikovne si vie nakloniť verejnú mienku. „Rusko už nemá veľa prostriedkov, ktoré by boli proti Putinovi, a tak sa nemusí ničoho obávať.  Porazí demokraciu, ako ju my poznáme, ale zachráni Rusko ako koloniálnu veľmoc,“ vysvetľuje bezpečnostný analytik.

Obyvatelia ešte stále môžu voliť mimo kamier, ale obávajú sa zmeny. „Radšej si vyberú stabilitu pred demokraciou a ľudskými právami, ktoré sú prioritami pre naše krajiny, ale Rusi na ne pozerajú inak,“ pripomenie. Bavíme sa totiž o veľmoci, ktorá podľa mnohých odborníkov potrebuje vládu silnej ruky. A to Putin demonštruje. „Samozrejme, je tu rozpor medzi slovami a činmi. Putin klame, keď hovorí o demokracii, ale je to podvod z nášho hľadiska, nie pre Rusko,“ upozorňuje Ivo Samson.   

Napätie pri hraniciach

Putinova moc kráča ruka v ruke s ambíciami zachovať tvár veľkého Ruska. Najnovšie zhromažďuje tanky a inú bojovú techniku, ktorej presun pozorovatelia videli na rôznych miestach v krajine. Podľa všetkého však smerujú do blízkosti ukrajinských hraníc. Neďaleko juhoruského Krasnodaru vlak prevážal 33 bojových vozidiel pechoty, ďalší transport zaznamenali na Kryme aj iných miestach. Ukrajina sa obáva ďalšieho kola bojov s proruskými separatistami podporovanými Moskvou. Zdá sa, že hlava Ruska opäť posilňuje svoju pozíciu na domácej vnútropolitickej scéne aj na okupovaných územiach.

Viac FOTO Vladimira Putina v GALÉRII

„Ak si má Putin udržať moc, musí expandovať. Rusko je krajina, kde sa udržiava povedomie veľkosti. Prezident by mal predložiť nejaké výsledky a Putin ich aj dáva. Bežný Rus oceňuje, že pre veľké Rusko získal Krym. Demonštruje, že sa nevzdá svojho kultúrneho dedičstva, ku ktorému patrí aj Ukrajina a Bielorusko. Bielorusko má v hrsti, Ukrajinu nie, lebo tá sa usiluje o členstvo v NATO a v Európskej únii,“ hovorí Samson a pripomína, že len čo by získal zase niečo z Ukrajiny, posilnilo by to ruské sebavedomie a vzrástla by aj Putinova podpora. „Poliaci či Česi ho nezaujímajú, to nie sú pre neho slovanské národy. Ale nevzdá sa pravoslávnych národov Ukrajiny a Bieloruska. To napĺňa a získava popularitu obyvateľstva. Takže nebude mať problém presadiť svoju víziu - byť ďalších 15 rokov prezidentom,“ uzatvára analytik.