Tip na článok
Štyri kilometre zábavy: Pláž Copacabana v brazílskom Riu de Janeiro sa na Silvestra každoročne zaplní miliónmi ľudí.

Nový rok inak: Rumuni sa snažia porozumieť zvieracej reči, Peruánky nosia žlté nohavičky

Plánujete netradičný Silvester? Čo keby ste
 skúsili Nový Zéland, ostrovy v Karibiku
 alebo Rio de Janeiro?

Galéria k článku (9 fotografií )
Ohňové sprievody: Škóti pred Novým rokom usporadúvajú efektné fakľové sprievody.
Náboženská eufória: Afričania Nový rok veľmi neoslavujú. Vianočné sviatky však prežívajú veľmi duchovne.
Tanečnice: Hotely na Cookových ostrovoch pripravujú pre turistov zopár atrakcií. Zatancujú im pekné dievčatá, muži zas urobia ohňovú šou.

Ktorý nový rok myslíte? - položartom rozhodí rukami známy slovenský cestovateľ a majiteľ dobrodružnej cestovky BUBO Ľuboš Fellner, keď nadhodíme tému novoročných osláv v rôznych krajinách sveta. Pozeráme spolu na veľkú farebnú mapu zaberajúcu polovičku steny v jeho návštevnej miestnosti a cestovateľ zabodne prst tesne vedľa Jeruzalema. „Židia napríklad vítajú nový rok v septembri, Peržania v marci, pravoslávni veriaci v polovici januára, Číňania raz v januári, potom vo februári, podľa novu prvého lunárneho mesiaca, Thajčania v apríli... Tak si vyberte.“ Pohľadom prechádzame jednotlivé štáty a Ľuboš Fellner sa rozhovorí o svojich zážitkoch. Má ich toľko, že počas rozprávania ho ledva udržíme medzi jednotlivými hranicami.

Iný kraj, iný dátum

„Veľa krajín podľa mňa víta nový rok logickejšie ako my. Začiatkom jari. Vtedy všetko pučí, rodí sa, začína rásť, vzniká nový život,“ hovorí. „Napríklad v severnej časti Indie hinduisti nazývajú prelom rokov Holi. Festival farieb sa koná v marci a je to pre nich oslava konca zimy. Podobne ako my Morenu oni pália démona
 Holiku. Je to neviazaný sviatok, počas ktorého sa oblievajú vodou, sypú na seba farebný prášok a maľujú si tváre. Tak sa aspoň na jeden deň zakryjú znaky kást a všetci sú si rovní.“

Ako pokračuje, zábava v niektorých častiach tejto krajiny býva divoká. Prispieva k tomu marihuanový nápoj bhang, ktorý vraj vybičuje vášne. „Je to veľmi zaujímavé, ale ak dievčatá nemajú partnera, radšej by sa na týchto radovánkach nemali zúčastňovať.“

Všetci rovní: Počas Nového roka v Indii si ľudia maľujú tváre, čím sa na jeden deň zakryje rozdiel medzi kastami.
Všetci rovní: Počas Nového roka v Indii si ľudia maľujú tváre, čím sa na jeden deň zakryje rozdiel medzi kastami.
profimedia.sk

Rád spomína na aprílové vítanie roka na Srí Lanke. Sviatok prežil v prostej sinhalskej rodine, v domčeku s hlinenou podlahou a dvoma obrazmi na stene. Na jednom boli zobrazení jeho hostitelia po svadobnom obrade, na druhom otec domácej, ktorý odišiel do kláštora. „V hlinenom hrnci uprostred miestnosti varili kokosové mlieko. Je to zvláštny rituál, ktorý dodržiava celá krajina. Ak by ste prepli na ktorýkoľvek televízny kanál, mali by ste pred očami rovnaký hrniec zohrievaný rovnakou intenzitou. Počas toho sa všetci obyvatelia modlia a keď mlieko začne kypieť, odtrhnú zo stromu halúzku, namočia ju do bielej vriacej zmesi a vysvätia svoj domov.“ Vonku vtedy niet ani živej duše. Ľudia sedia v kruhu rodiny alebo na návšteve u priateľov a popíjajú.

V Izraeli je ešte pokojnejšie. Vzhľadom na to, že sa u nich píše už rok 5778, neprikladajú svojmu Roš ha-šanu mimoriadny význam. Je to pre nich skôr deň duchovnej očisty, keď zatrúbia na mufloní roh šófar, zastavia sa pri Múre nárekov a odídu do svojho domova k jabĺčkam s medom a modlitbám. Ulice tradičného Jeruzalema sa v tom čase úplne vyprázdnia. Mládež, ktorej sa žiada spev a tanec, musí zájsť do moderného Tel Avivu. Aj tam by ste vyzdobené ulice či oslavy na námestiach hľadali márne. „Z pochopiteľných dôvodov nesvätia ani Vianoce, napriek tomu sa však v Betleheme zíde celý kresťanský svet. Pútnici celé hodiny čakajú na to, aby uvideli miesto, kde sa narodil Kristus. Mnoho z nich odpadne z únavy a návalu emócií.“

Známe i neznáme nuansy

Ani kresťanské novoročné oslavy naprieč zemeguľou nie sú identické. Líšia sa podľa naturelu, zvykov, tradícií. Škóti napríklad usporadúvajú sprievody, v ktorých krúžia nad hlavami ohnivými guľami, Nemci takmer povinne pozerajú starý britský film Večera pre jedného, Rumuni sa snažia porozumieť zvieracej reči, Íri klopú na dvere alebo steny chlebom, Juhoafričania vyhadzujú z okien starý nábytok, Peruánky nosia žlté nohavičky a ich muži sa bijú na ulici, aby zmazali staré spory. V Čile sa zas tisíce ľudí stretávajú na cintoríne v meste Talca, aby si uctili pamiatku svojich blízkych. Niektorí si tam dokonca dajú večeru a sekt. A Spojené štáty? Veľa ľudí na oslavy na povestnom newyorskom
Times Square nedá dopustiť, náš dobrodruh však nadšením neoplýva.

Rôzne pohľady: Niektorí nedajú na Silvester v New Yorku dopustiť, náš cestovateľ si však myslí, že nie je ťažké nájsť vo svete lákavejšie oslavy.
Rôzne pohľady: Niektorí nedajú na Silvester v New Yorku dopustiť, náš cestovateľ si však myslí, že nie je ťažké nájsť vo svete lákavejšie oslavy.
Ľuboš Fellner, BUBO

„Toto mesto milujem, ale nie počas Silvestra. Je tam zima, cez davy ľudí sa nikam nedostanete a okrem odpočítavania sekúnd a veľkej gule stúpajúcej k oblakom sa tam prakticky nič nedeje. Nič nie je zadarmo a ak si chcete užiť poriadnu zábavu, musíte skončiť v extrémne drahých podnikoch, kde sa treba objednať mesiace aj rok dopredu.“ Preto vlani zamieril radšej na maličký ostrov v Karibiku Jost van Dyke. Pre nás je zatiaľ neznámy, pre bohatých Američanov je to však exkluzívne miesto. Počas Silvestra sa tam konajú stovky večierkov, všade hrajú známe kapely, v okolí kotví množstvo motorových člnov a jácht.

„Je to ostrov, ktorý preferuje zlatá mládež, deti boháčov, ale napríklad aj speváčka Beyoncé či raper Jay Z. My sme tam zapadli do populárneho podniku Soggy Dollars - Vlhké doláre. V blízkosti totiž nie je prístav, a tak väčšina návštevníkov musí niekoľko desiatok metrov preplávať a v bare potom platia mokrými bankovkami. Popíja sa drink painkiller z karibského rumu, ananásovej, kokosovej a pomarančovej šťavy a muškátového orieška. Zábava je tam v plnom prúde už od obeda, ľudia tancujú v podnikoch i na pláži, všetci chodia bosí a v krátkych nohaviciach a tvária sa, že nie sú snobi.“ Je to nádherný kus zeme s úchvatným morom okolo. Záujem o Nový rok na Jost van Dyke je taký veľký, že keď prídete na poslednú chvíľu, nemáte svoje plavidlo kde zakotviť.

Tie najlepšie

Top oslava je už tradične v brazílskom Riu de Janeiro. Milióny ľudí sa nahrnú na pláž Copacabana, kde - všetci nahodení v bielom - nachádzajú bujarú zábavu na vyše štyroch kilometroch. Na každom kroku hrá živá i reprodukovaná muzika, všetci tancujú a nad hlavami žiaria svetlá farebných ohňostrojov. Tradícia velí aspoň na chvíľu vstúpiť do mora a nechať si omyť nohy siedmimi vlnami, pričom každá by mala splniť jedno prianie. Potom by každý mal hodiť do vody kvety ako obetu, ktorá zabezpečí krásu prichádzajúceho roka. „Je to skvelá voľba, len si treba uvedomiť, kde ste, a dávať si pozor na zlodejov. Brazília je nebezpečná,“ upozorňuje Fellner. Jeho silvestrovskou top destináciou je však Nový Zéland. Len ho treba správne skombinovať.

„Hovorí sa, že pri osídľovaní prichádzali do Austrálie trestanci a na Zéland inteligencia. Neviem, či je to pravda, fakt je, že je to nádherná krajina, kde je úchvatná príroda, ktorú nikto neničí, všetko tam skvelo funguje, služby sú na vysokej úrovni, parkovanie je temer všade zadarmo a ľudia sú milí, ústretoví.“ Práve na Silvestra je Nový Zéland najpríťažlivejší. Je vrchol sezóny, všetko žiari živými farbami a hoci sa v mori pre chladnú vodu a silný prúd kúpať nedá, domáci si vedia pomôcť.

„Tisícky obyvateľov sa vtedy vyberú na východnú pláž pol-ostrova Coromandel, kde si pri odlive lopatou vykopú zhruba metrovú jamu. Podzemné termálne pramene ju zaplnia horúcou vodou. Do nej si ľahnú, v príjemnej pohode popíjajú sekt a čakajú na prvé lúče nového roka. V meste Gisborne tvrdia, že ho vítajú prví na svete. I keď to nie je celkom pravda, dosť si na tom zakladajú.“

Či už Silvestra oslávite v niektorom z podnikov, alebo ponorení v termálnej vode na pláži, druhý deň by ste rozhodne mali zamieriť na letisko a odletieť na Cookove ostrovy. Vzhľadom na časový posun tam totiž oslávite Nový rok znova. A nielen to. „Cookove ostrovy, to je pravá Polynézia, pohodová, extrémne pomalá, bezstarostná,“ pripomína Fellner. Nakoniec, čo by sa stresovali, keď nemusia nič robiť. Majú okolo seba azda najkrajšie more na svete, plné rýb a rastie im tam všetko, čo potrebujú - banánovníky, chlebovníky, mango, veľké zemiaky taro, tapioka.

Cookove ostrovy: Domorodci si vraj nežijú zle. Potravu im dáva more aj príroda.
Cookove ostrovy: Domorodci si vraj nežijú zle. Potravu im dáva more aj príroda.
Ľuboš Fellner, BUBO

„Jedna z mála plodín, ktoré pestujú, je noni - ovocie, z ktorého vyrábajú všeliek. Ten človeka vylieči temer zo všetkého. Vonia strašne, ale je vraj účinnejší ako ženšen.“

Takže, ak máte po oslavách na Zélande ťažkú a boľavú hlavu, tu sa môžete dať dohromady. Ďalšou možnosťou je navštíviť ostrov Aitutaki, kde je nádherná lagúna a pre turistov aj tance domácich krásavíc a ohňové šou. Domácich to príliš neberie. Oni oslavujú každý deň.

Od alkoholu k duchovnu

Termálne pramene si hojne užívajú aj Islanďania. Veď ich mladá zem doslova buble. A rovnako alkohol. Je už asi príznačné pre tento ostrovný štát, že do piatka abstinujú a potom „idú totálne dole“. Jedným z najväčších sviatkov sú pre nich marcové slávnosti piva. Oslavujú deň, keď im ho pred skoro štyridsiatimi rokmi povolili. Namaľujú si brady na oranžovo a naplno sa oddávajú chuti zlatistého moku. Podobne je to na Silvestra. „Vtedy sa jediná poriadna ulica Laugavegur v Rejkjavíku zaplní množstvom ľudí a pije sa do mŕtva. Miestami je to až desivé a nie je výnimkou nachádzať v mrazivej noci ľudí ležiacich na dlažbe.“ Aby sme boli spravodliví, príchod nového roka neslávia Islanďania len alkoholom. Na obchodnej ulici je veľa podnikov a v každom druhom hrajú vynikajúce kapely. „Je to také druhé Rio,“ porovnáva cestovateľ. „Ale len do rána. Na druhý deň, ak sa tak dajú tri hodiny šera nazvať, nenájdete v uliciach živú dušu.“

K tomuto sviatku patrí aj pojedanie zakopaného žraloka, zvyk zo starých čias, keď boli tunajší obyvatelia chudobní a zásoby ukladali do studenej zeme, či popíjanie brennivínu, populárneho alkoholu prezývaného čierna smrť. „Jedno chutí horšie ako druhé,“ smeje sa Fellner. „Ale keď už ste na Islande, mali by ste ochutnať.“

Úplne inak to vyzerá na čiernom kontinente. „Tu sa stretajú dva svety - moslimský a kresťanský. Zaujímavé je, že v moslimských dedinách je vždy čistejšie aj ľudia sú lepšie oblečení. Dôvod je, že nepijú alkohol. Zato africkí kresťania si doprajú palmové či banánové víno. Obe chutia ako nie veľmi vydarený burčiak. Majetnejší si doprajú pivo.“ Nový rok tu príliš neslávia, niet za čo, a pravda je, že ich vlastné kmeňové sviatky sú pre nich dôležitejšie. Niekedy trvajú niekoľko mesiacov.

Vianoce však svätia azda duchovnejšie než v Európe. „Darčeky nie sú obvyklé, ale zážitok v kostole je neprekonateľný. Zažil som modlitby v Nigérii, v meste Abeokuta, a s úžasom som sledoval, ako sa ľudia počas nich dostávali do tranzu. Je to niečo oveľa silnejšie, ako keď navštívite černošský svätostánok v Amerike s gospelovou skupinou. Kostoly sú otvorené, pod holým nebom a stretávajú sa v nich kvantá ľudí. Cestou do Abeokuty sme videli jeden, kam sa naraz zmestia dva milióny veriacich!“

Najviac na nášho cestovateľa zapôsobila Etiópia. Hovorí, že je jednou z krajín, vďaka ktorým kresťanstvo prežilo, a druhou na svete, kde sa stalo štátnym náboženstvom. „Vianočné sviatky tam slávia v januári a je to naozajstná bomba. Prichádzajú početné pútnické skupiny, ktoré idú týž-dne celou krajinou. Je zážitok vidieť tamojšie procesie v tradičných odevoch, liturgie, krst bábätiek počas sviatku Timkat. Sú to presne také sviatky, aké majú byť. Bez zbytočnej komercie, ktorá u nás vyhráva a z Vianoc sa stal biznis. V tomto čase treba rozhodne navštíviť aj kostoly v Lalibele vytesané v zemi, severne od Addis Abeby.“

Po dlhej ceste: Pútnici mieriaci na sväté miesta šliapu celé týždne naprieč Etiópiou.
Po dlhej ceste: Pútnici mieriaci na sväté miesta šliapu celé týždne naprieč Etiópiou.
Ľuboš Fellner, BUBO

Nový rok však ani v Afrike nie je neznámy. Spravidla vo väčších a bohatších mestách. „V najväčšom meste kontinentu, v Lagose, to tento rok bude chudobnejšie, ceny ropy klesli, a tak ohňostroj nebude.“

Na svahoch opatrne!

Silvestra, samozrejme, nemusíme tráviť len tradične pri ohňostrojoch, hudbe a organizovanej zábave. Rovnako dobre si ho urobíme sami na chate s priateľmi alebo na dobrej lyžovačke. Ľuboš Fellner si v tejto chvíli spomenie na zážitky zo svahov v Kanade, USA, japonskom Hokkaide či v Alpách. Ale keď sa pýtame, čo by nám odporúčal, chvíľu s odpoveďou váha. „Myslím, že všade je to podobné. Zábava na svahu a večer v bare. Asi najlepšie som si to užil v Rakúsku pri tirolskej obci Ischgl.“

Je to lyžiarsky raj - perfektne vybudované stredisko s nadštandardnými službami a takmer 240 kilometrami zjazdoviek, o ktorom sa hovorí, že nikdy nespí. Schádzajú sa tam tisícky mladých ľudí, sem-tam sa mihne nejaká celebrita. Na konci roka však do Ischgla príde celý svet vrátane Američanov, Číňanov a Indov. Rakúšania sú na nápor návštevníkov výborne pripravení. Zábava štartuje už v čase obeda a všímaví moderátori priebežne vítajú zástupcov z každej krajiny. Len na Slovensko vraj vždy zabudnú. Vystúpenia a moderovaný program sú pod holým nebom i v podnikoch, v drahých hoteloch a reštauráciách zase čaká nekonečný výber všemožných špecialít. Atrakcie a rôzne aktivity trvajú do neskorej noci, samozrejmá je nočná lyžovačka i sánkovačka, nechýbajú profesionálni akrobati ani fakľové sprievody. No a potom všetci zamieria do barov, kde sa bavia do rána.

Kombinácia alkoholu a zimných športov určite nie je práve najšťastnejšia. Treba dávať pozor na zablúdených opilcov, ktorí sa ľahko pripletú do cesty, či popíjajúcich lyžiarov, ktorí neodhadnú svoje možnosti. Perfektne upravené zjazdovky si radšej vychutnajte na druhý deň, keď väčšina návštevníkov dospáva dlhú a náročnú noc.

VIDEO Plus 7 Dní