Tip na článok
Fotka do pamätníčka: Zlodej a údajný vrah si získal priaznivcov aj medzi mladými.

Nový seriál o Kajínkovi sa teší mimoriadnej diváckej priazni. Prečo ľudia obdivujú zločincov?

Bola to asi len otázka času, kedy sa o omilosteného českého recidivistu, a podľa súdu aj vraha, Jiřího Kajínka začnú zaujímať televízni tvorcovia a ponúknu divákom „fascinujúci“ svet zločinu z prvej ruky.

Galéria k článku (4 fotografie )
Všetko pre zisk: „Oslavovaním alebo zviditeľňovaním zločincov potláčame fakt, že urobili niečo zlé, ubližovali, ničili životy, rodiny,“ upozorňuje psychologička Janka Šípošová.
„Hviezda“ Černák: Glorifikovanie „bosa bosov“ dospelo tak ďaleko, že istá časť verejnosti by ho najradšej videla na Hrade. V presvedčení, že on by na Slovensku urobil poriadok...
Bestseller: Už v roku 2010 sa známy český trestanec objavil na plátnach kín vo filme Kajínek, o štyri roky vydal knihu Môj život bez mreží. Náklad sa bleskovo vypredal. Na filme a knihe vraj Jiří Kajínek zarobil dva milióny českých korún.

Príbeh 56-ročného kriminálnika, ktorý sa vydal na dráhu zločinu už v trinástich, strávil štvrťstoročie v rôznych väzniciach za vraždy, ktoré údajne nespáchal, a podarilo sa mu opakovane utiecť aj z najstráženejších zariadení, veštil trhák. Tvorcovia si verili a rozbehli výrobu rovno päťdielneho, čiastočne hraného dokumentu, kde svoj viac či menej upravený osud rozpráva samotný Kajínek. Už prvý diel prekonal očakávania. K obrazovkám prilákal 1,3 milióna divákov. Pre väčšinu bol však sklamaním. V Československej filmovej databáze nezískal ani štyridsať percent, pričom kritici neskrývane vyjadrili odpor a znechutenie. Podobne reagovalo viacero českých médií a komentátori otvorili polemiku, či niečo takéto vôbec patrí na obrazovky. Nie div. Takmer hodina plná alibizmu, bagatelizovania trestnej činnosti, návodov, ako kradnúť a žiť mimo zákona, dala 
súdnemu človeku riadne zabrať.

Čo sme sa dozvedeli?

Niekdajší advokáti najznámejšieho českého väzňa museli pri hľadaní poľahčujúcich okolností pred súdnymi pojednávaniami trpko zaplakať. Kajínek nepochádzal z rozvrátenej rodiny, nikto ho netýral, nezneužíval, nežil na ulici, neniesol si do dospelosti žiadne fyzické ani psychické traumy. Naopak, sám v dokumente priznáva, že mal úplne normálne detstvo, milujúcich rodičov, nepil, nefajčil, nefetoval, dievčatá si už na škole mohol vyberať 
a, až na dvojku zo správania, mal veľmi slušný prospech. Dokonca plánoval vysokú. V jeho príbehu nenájdeme nič, čo by vysvetľovalo, prečo už od detstva kradol a prečo s puncom nenapraviteľného recidivistu dostal doživotie za dvojnásobnú vraždu. Nič, čo by zaujalo, vysvetľovalo, oslovilo. Len grázel, zľahčujúci svoje skutky, manipulujúci s citmi okolia, ktorý si stihol nakradnúť toľko, že si aj po desiatkach rokov v base mohol kúpiť nový Mercedes a o živobytie nemá núdzu.

Bestseller: Už v roku 2010 sa známy český trestanec objavil na plátnach kín vo filme Kajínek, o štyri roky vydal knihu Môj život bez mreží. Náklad sa bleskovo vypredal. Na filme a knihe vraj Jiří Kajínek zarobil dva milióny českých korún.
Bestseller: Už v roku 2010 sa známy český trestanec objavil na plátnach kín vo filme Kajínek, o štyri roky vydal knihu Môj život bez mreží. Náklad sa bleskovo vypredal. Na filme a knihe vraj Jiří Kajínek zarobil dva milióny českých korún.
profimedia.sk

Tvorcovia sa zrejme vyčerpali technickými detailmi, ktoré zvládli veľmi dobre, a na zvyšok im už potenciál nestačil. Nenachádzame analýzy, výpovede polície, obetí ani náznak konfrontácie či investigatívy. Namiesto toho dostávame subjektívne spomienky zločinca, ktoré, podľa samotnej produkcie, ani nemusia byť pravdivé. K tomu pár citlivých scén vykresľujúcich Kajínka ako obeť systému.

Strata súdnosti?

Omilostený trestanec sám o sebe vyhlasuje, že je vlastne dobrý človek a všetky krádeže, podvody, útoky či arzenál zbraní za vyše pol milióna vtedajších korún, ktorý vlastnil, boli len hlúposti. Bez veľkej ľútosti opisuje, ako vykrádal byty obyčajných ľudí, chaty, obchody, ako mieril na strážcov zákona pištoľou. Priznáva vinu, ale takmer nikdy v tom, zo svojho pohľadu, nebol sám. Tvrdí, že na cestu zločinu sa vydal vlastne z nutnosti.

Všetko pre zisk: „Oslavovaním alebo zviditeľňovaním zločincov potláčame fakt, že urobili niečo zlé, ubližovali, ničili životy, rodiny,“ upozorňuje psychologička Janka Šípošová.
Všetko pre zisk: „Oslavovaním alebo zviditeľňovaním zločincov potláčame fakt, že urobili niečo zlé, ubližovali, ničili životy, rodiny,“ upozorňuje psychologička Janka Šípošová.
Archív

Keď si raz v noci nemal kde kúpiť niečo na pitie, vlámal sa do potravín. No a keď už tam bol, s občerstvením si zobral 30-tisícovú hotovosť z trezoru. Tak sa kolotoč rozbehol. Za to, že porušoval zákon, mohli málo prísni rodičia, za prvé zatknutie jeho „kolega“, ktorý sa nevedel vzdať nakradnutých vecí a polícia ich zaistila. Z basy utekal preto, lebo sa cítil nevinný, a stratu časti priaznivcov vraj zavinil novinár Josef Klíma, ktorý dlhé roky stál na jeho strane a zmenil postoj.

Tí, ktorí čakali odpovede, či je skutočne vrahom, psychologickú analýzu notorického kriminálnika, strhujúci zážitok, život plný prekvapení, len neveriacky hľadeli na postaršieho trestanca, z ktorého chce niekto urobiť hviezdu.

Netrpí nedostatkom

Jiří Kajínek dnes nežije zle. Našiel si novú priateľku, vozí sa v drahom aute, ktoré už stihol nabúrať, nakrúca seriál, odpovedá na zvedavé otázky novinárov, robí diskusné večery pre svojich priaznivcov, dokonca dostal priestor na univerzite, získal si priazeň veľkej časti národa. Jeho krádeže, bitky, ožobračovanie ľudí sú zatlačené do pozadia. Podstatné pre nich je, že možno sedel neprávom a „bojoval“ proti nespravodlivosti. V českej tlači hovoria o zrodení nového Robina Hooda.

„Hviezda“ Černák: Glorifikovanie „bosa bosov“ dospelo tak ďaleko, že istá časť verejnosti by ho najradšej videla na Hrade. V presvedčení, že on by na Slovensku urobil poriadok...
„Hviezda“ Černák: Glorifikovanie „bosa bosov“ dospelo tak ďaleko, že istá časť verejnosti by ho najradšej videla na Hrade. V presvedčení, že on by na Slovensku urobil poriadok...
Emil Vaško

Bývalému trestancovi to vyhovuje. Jeho činy sú premlčané, a tak sa netají ani plánovaným útekom do Karibiku v prípade, že by nedostal milosť, či nakradnutým zlatom, ktoré pred zatknutím roztavil v Nemecku. Neodpustí si pohŕdavé vyjadrenia na adresu polície, ktorá vraj zďaleka neodhalila všetky jeho činy. „Je to len vrchol ľadovca,“ tvrdí v dokumente. Či práve ulúpená korisť prispieva k jeho blahobytu, môžeme polemizovať. O tom, kde a koľko z nej si schoval, významne mlčí.

Napriek všetkému si svoje odsedel, dokonca sa vraj mnohým svojim obetiam ospravedlnil. Je to však dôvod, aby sa stal hrdinom národa? Zdá sa, že áno. Svedčí o tom mimoriadny divácky záujem o minisériu i rozdelenie českej spoločnosti na dva tábory. Na tých, ktorí ho považujú za vraha a hnevá ich, že sa dostal na slobodu, a tých, ktorí spochybňujú hrdelné zločiny a Kajínek sa pre nich stal symbolom boja proti systému.

Zlo je všade

„Jiří Kajínek je ukážkový príklad toho, ako sa dá s pomocou médií urobiť zo zločinca celebrita s aureolou nevinne väzneného človeka,“ hovorí psychologička Geraldina Palovčíková. Nielen masívna medializácia však vynáša kriminálnikov na výslnie. Obdiv k sile je zakorenený v mnohých z nás. „Sila totiž signalizuje moc a práve moc a sex uvoľňujú v mozgu ten istý hormón šťastia - endorfín. Nie je to nič nové. Priazeň davov si získal napríklad Džingischán, ktorý vraždil, plienil a znásilňoval, ale aj Napoleon, Stalin, Hitler, ktorí za sebou zanechávali hromady mŕtvych. Obyčajní cynickí zločinci, banditi a zbojníci, ako bol aj Jánošík, sa stali ľudovými hrdinami, pomstitelia bezprávia a ochrancovia chudobných. A tu sme možno pri koreni veci. S násilníkmi sa často identifikujú ľudia, ktorým chýba zdravé sebavedomie. Túžia po uznaní, ale nie sú schopní presadiť svoje potreby a názory. Cítia sa ukrivdení a odstrčení. Zločin fascinuje aj tých, ktorí by radi prekročili hranice prípustných noriem, len na to nemajú odvahu. Aby sami pred sebou zdôvodnili svoju tendenciu správať sa násilne, nasadzujú kriminálnikom slávožiaru hrdinov.“

Ako psychologička pokračuje, obha-joba zla, násilia a zločinov sa dnes stala akýmsi športom. Sú jej plné sociálne siete, tlač aj ústa politikov. Je v počítačových hrách i vo filmoch a teší sa veľkej popularite. Myslí si, že publicita či glorifikácia kriminálnikov a bulvarizácia detailov ich činov môžu viesť k zníženiu citlivosti na zločin, ktorý sa čoraz viac vníma ako niečo normálne. „Násilie nás fascinuje a vzrušuje. Sme síce spútaní výchovou a sociálnymi normami, no kriminálnici 
v reálnom živote konajú aj za nás.“

Zamilované dámy

V tejto súvislosti Palovčíková pripomína zaujímavý fenomén - patologickú náklonnosť niektorých žien ku kriminálnikom. Aj najodpornejší beštiálni vrahovia, proti ktorým je Kajínek nevinný baránok, vždy priťahovali zástupy obdivovateliek. Na celom svete sú dámy, ktoré sú do nich zaľúbené, píšu im zamilované listy, pre svoju lásku sa vzdajú rodiny. Jedny sú presvedčené o ich nevine, iné láka zlo, ktoré ich idoly spáchali. A čím je zločinec mediálne známejší, tým je počet obdivovateliek väčší. „Tu by sa už dalo hovoriť o poruche voľby sexuálneho objektu, ktorá sa u žien vyskytuje častejšie než u mužov, takzvanej hybristofílii. Je to túžba po človeku, ktorý spáchal nejaký krutý a krvavý zločin. Ženy, pre ktoré sú príťažliví, si nebývajú vedomé, že trpia pasívnou formou tejto málo známej poruchy. Veria, že by im ich idol nikdy neublížil a na spáchanie zločinov ho prinútili nepriaznivé okolnosti. A práve ony ho dokážu zmeniť.“

Horšia je agresívna forma hybristofílie. Tí, ktorí ňou trpia, sa priamo podieľajú na trestných činoch, neraz i vraždách páchaných násilníkom. Niektorí psychológovia túto nenormálnu náklonnosť vysvetľujú ošiaľom, ktorý vyvoláva medializácia zločinu, iní tým, že pre isté ženy môže byť vražda prejavom neobyčajnej mužnosti, sily a dominancie. Vrahovia ich priťahujú preto, lebo na základe starých evolučných mechanizmov podvedome predpokladajú, že sila a moc muža sú pre ženu zárukou ochrany a zaistenia rodiny.

Povrchnosť a akcia

O fascinácii silou hovorí aj ďalšia psychologička, expertka na obete trestných činov Janka Šípošová. „Ľudia obdivujú niekoho, kto sa ,presadil‘ proti všetkým, a neraz sa s ním stotožňujú práve preto, lebo sa sami cítia frustrovaní, bezvýznamní, neznámi. Albert Einstein kedysi definoval zlo ako nedostatok dobra, neprítomnosť lásky. Za lásku sa skoro hanbíme, akoby to bol prejav slabosti. Kto je dobrý, láskavý a prajný voči iným, je podozrivý. Hľadáme za tým skryté motivácie, zisk, výhody. Naopak, keď sa niekto ukáže ako silný, stáva sa hrdinom.“

Médiami a sociálnymi sieťami sa bleskurýchle šíria nielen informácie, ale tiež postoje, hodnoty. Aj tie pokrivené. Zlo akoby sa legitimizovalo. „Normy sa posunuli, naše svedomie tvrdne, skôr napodobňujeme, než by sme rozmýšľali o zmysle a dôsledkoch činov. V minulosti sa autori diel o zločine a zločincoch zapodievali ich motiváciou, prežívaním a dôsledkami ich konania nielen na obete, ale aj na ich samých. Z toho teraz zostáva iba ,akcia‘. Prvoplánové presadenie sily a pokiaľ možno čo najdetailnejší opis skutku. Už to nie je boj dobra so zlom, ale princíp kto z koho. Obete sú v dnešných ,dielach‘ často bezvý-znamné, slúžia iba ako krvavá kulisa pre vyššiu atraktívnosť.“

Oslavovaním alebo zviditeľňovaním zločincov potláčame fakt, že urobili niečo zlé, ubližovali, ničili životy, rodiny. Psychologička si myslí, že to nie je fér nielen k poškodeným, ale celej spoločnosti. Fascinácia zlom tu vždy bola, dnes však nadobúda obludné rozmery. „Tvorcom takýchto diel, ale aj médiám zazlievam, že sa snažia rýchlo vytvárať niečo, čo pritiahne pozornosť, a na oltár zisku kladú náš pokojný spánok. Médiá sa však nemôžu zbaviť zodpovednosti za to, že verejnosť nielen informujú, ale aj formujú.“

Prevrátené hodnoty

Kajínkove činy hodnotiť nechce. Rozhodnúť o tom, či vraždil, alebo nie, mali súdy. Poukazuje však na jeho súčasné prejavy. „Zaráža ma sebavedomé správanie, suverenita, urazenosť, ak sa niečo prezentuje inak, než si to predstavuje... To nie je človek, ktorý má vyvolávať sympatie. Tvorcovia však robia všetko, aby ich vyvolali."

Nevyčíta Kajínkovi, že svoje príbehy prikrášľuje a činy bagatelizuje. „Samozrejme, že sa chopil príležitosti. Problém je, že mu to niekto umožnil. To je veľké zlo, ktoré páchajú autori dokumentu. Že možno nevraždil? V každom prípade zasahoval do života iných ľudí, vstupoval do ich súkromia, bezpečia, ničil nielen majetok, ale aj spomienky. Aké zadosťučinenie majú mať obete pri pohľade na takýto jednostranne ladený film?“

Podobná, ba možno horšia je situácia na Slovensku. „Známa herečka, ktorá stála pri podozrivom vrahovi, je zrazu obeťou, ktorej treba pomáhať. A Černák? Vrah, ktorý sa chce prezentovať a vylievať si ublíženosť za to, že on sedí a iní nie? Médiá mu to žerú, noviny sa predávajú.“ Glorifikovanie „bosa bosov“ dospelo až tak ďaleko, že istá časť čitateľov by ho najradšej videla na Hrade. Lebo on by tu vraj konečne dokázal urobiť poriadok. „Ako? Že by všetkých vystrieľal?“ reaguje znechutene Janka Šípošová. „Čo také hodné obdivu vlastne dokázal okrem vraždenia? Spoločnosť akoby hlúpla. Nedokáže oceniť ľudí, ktorí sú skutočne prínosom, a všetko relativizuje. Akoby sme už neverili nikomu a prestali rozlišovať medzi dobrom a zlom.“

Kajínek v skratke

Jiří Kajínek vyrastal v obci Prachovice neďaleko mesta Chrudim. Podľa vlastných slov mal harmonickú funkčnú rodinu a netrpel nedostatkom. S trestnou činnosťou začal už v trinástich, prvýkrát putoval za mreže po dvadsiatke. Za vykrádanie chát. O ďalšie tri roky za vykrádanie bytov, ozbrojovanie, útok na verejného činiteľa. Nezabudnuteľný kúsok sa mu podaril krátko po prepustení, keď odzbrojil dvojicu policajtov a spolu s komplicom im ukradli služobné vozidlo. Nakoniec si za údajnú nájomnú vraždu podnikateľa a jeho ochranky vyslúžil doživotie. Prezident Miloš Zeman mu v máji tohto roku udelil milosť. K činu sa dodnes nepriznal a naznačuje, že skutočnými páchateľmi boli policajti spolupracujúci s podsvetím. Aj po prepustení bojuje za obnovenie procesu a očistenie svojho mena. Ešte počas pobytu vo väzení vydal knihu Môj život bez mreží a televízia Prima začala minulý týždeň vysielať dokumentárny seriál o jeho živote - Já, Kajínek. V súčasnosti žije s priateľkou v Brne.

VIDEO Plus 7 Dní