Ján Ďurčo

Už pred piatimi rokmi to bola bomba. Keď šéftréner juhoafrických ragbistov Rassie Erasmus určil za kapitána Siyu Kolisiho, dočkala sa reprezentácia najpopulárnejšieho športu v&nbsp;krajine vôbec prvého černošského lídra tímu za 127 rokov svojej existencie.

Aj pre vtedy 27-ročného Kolisiho to bola veľká vec. Vyrastal na okraji spoločnosti, vo Zwide – rasovo segregovanej časti predmestia Port Elizabeth. Spával na podlahe, dlho žil v&nbsp;absolútnej biede a&nbsp;v&nbsp;neutíchajúcom hlade. „Občas som v&nbsp;noci priam počul, ako mi skrúca črevá. Stará mama mi vtedy dala vodu s&nbsp;cukrom, aby to aspoň na chvíľu prestalo,“ spomínal Kolisi. Komu by napadlo, že sa chudobný čierny chlapec raz dokáže tak výrazne presadiť v&nbsp;športe, ktorý bol v&nbsp;krajine dlho označovaný za výlučne belošský. Ragbisti Južnej Afriky boli v&nbsp;čase jeho príchodu do národného tímu už dvojnásobní majstri sveta (1995, 2007), no s&nbsp;novým kapitánom stihli pridať ďalšie dva tituly. Po víťaznom finále v&nbsp;japonskej Jokohame v&nbsp;novembri 2019, v&nbsp;ktorom rozdrvili Anglicko, uspeli aj koncom októbra 2023 na parížskom Stade de France. V&nbsp;dramatickom boji o&nbsp;zlato pred vyše 80-tisíc divákmi zdolali novozélandský tím All Blacks a&nbsp;mohli sa začať štvrté majstrovské oslavy. Žiadny tím v&nbsp;tomto športe ešte štyri tituly svetových šampiónov nezískal. Až Juhoafričania..

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nuly-piedestal-mladosti-kradol-jedlo-dnes-je-lidrom-majstrov-sveta" target="_blank">FOTO osláv titulu v GALÉRII</a>

„Toľko ľudí u&nbsp;nás je bezmocných, žijeme v&nbsp;rozdelenej spoločnosti, ale my ragbisti sme poslednou obrannou líniou. Sme dôkazom toho, že v&nbsp;športe existuje nádej,“ hovorí Siya, národný hrdina, ktorého meno pozná na juhu kontinentu každý. Je inšpiráciou pre fanúšikov a&nbsp;dôkazom, že ani iná farba pleti, ani chudobné pomery nie sú dôvodom na rezignáciu. Keď sa JAR v&nbsp;roku 1995 doma v&nbsp;Johannesburgu tešila z&nbsp;premiérového titulu majstrov sveta, bol v&nbsp;kádri jediný černoch. Do tohtoročného parížskeho finále už zasiahli sedmi, z&nbsp;toho piati boli členmi základnej zostavy. Trénerovi Rassiemu Erasmusovi dnes už nikto nevyčíta, koľko hráčov tmavej pleti nominoval. „Keď som sa v&nbsp;roku 2018 rozhodol pre Kolisiho, stratil som veľa priateľov. Bolo tam plno nechutností. Aj voči mojej dcére. Odkazovali mi všeličo,“ spomínal. „V&nbsp;krajine, kde počtom dominujú černosi, to síce znie zvláštne, ale presne tak to bolo.“ Hoci apartheid dávno zrušili, rasové problémy zďaleka nie sú minulosťou.

Kolisi otvorene hovorí o&nbsp;tom, ako sa v&nbsp;tínedžerskom veku po smrti mamy pretĺkal životom. Neštítil sa kradnúť jedlo, aby mal čo do úst. Keď prišiel aj o&nbsp;babku, vyzeralo to s&nbsp;ním zle-nedobre, no ragby ho zachránilo. Bol jedným zo štyroch mladíkov, ktorému sa cez miestny klub African Bombers podarilo získať štipendium na miestnej strednej škole v&nbsp;Port Elizabeth. Zvyšok je už história. Ihrisko, kde trénoval, dnes nesie jeho meno a&nbsp;zo Siyu je veľká osobnosť. S&nbsp;manželkou Rachel žijú v&nbsp;Paríži a&nbsp;vychovávajú štyri deti. Dve sú ich vlastné – osemročný syn Nicholas a&nbsp;šesťročná dcéra Keziah. Tí majú ďalších dvoch súrodencov, ktorých si manželia vzali zo sirotinca v&nbsp;Port Elizabeth. Siya už dávno netrie biedu – jeho ročný plat v&nbsp;parížskom klube Racing 92, kam v&nbsp;tomto roku prestúpil, prevyšuje milión eur. Sám tvrdí, že za úspechom sa čiastočne skrývajú trampoty z&nbsp;detstva. „Naučili ma odolnosti,“ vyhlásil.

Životospráva mu aj po podpise profesionálnej zmluvy robila nejaký čas problémy. „Keď sa mi nedarilo alebo som sa nudil, chodil som s&nbsp;priateľmi piť. Alkohol a&nbsp;občas drogy boli liekom na všetko. Aj po svadbe. Dnes už viem, že to bolo príliš sebecké. Mal som sa venovať viac manželke,“ priznal v&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov. Ani striptízové bary, ktoré mu s&nbsp;partiou boli v&nbsp;minulosti blízke, vraj už nevymetá.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/nuly-piedestal-mladosti-kradol-jedlo-dnes-je-lidrom-majstrov-sveta" target="_blank">FOTO Kolisiho rodiny v GALÉRII</a>

Skrátka je z&nbsp;neho iný človek, ktorý s&nbsp;prehľadom zvládol i&nbsp;výčitky okolia, že si za manželku vybral belošku. S&nbsp;krajankou Rachel, bývalou marketingovou manažér­kou, ktorú stretol na večeri v&nbsp;Stel­lenboschi v&nbsp;roku 2012 a&nbsp;neskôr požiadal o&nbsp;ruku v&nbsp;helikoptére nad Kapským Mestom, dnes žije spokojný život. Do Paríža sa jej vraj sťahovať príliš nechcelo, no prispôsobila sa. Dodajme, že s&nbsp;„napraveným“ Kolisim sa zatiaľ darí aj parížskemu Racingu 92. Po štyroch ligových kolách francúzskej ligy mal tím na konte jedinú prehru.

Z nuly na piedestál: V mladosti kradol jedlo, dnes je lídrom majstrov sveta

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Pohanská komunita na Slovensku má stovky členov a desiatky magických rituálov

Výber pre vás

Z nuly na piedestál: V mladosti kradol jedlo, dnes je lídrom majstrov sveta

Súvisiace články

Taký krasokorčuliarsky talent Slovensko dávno nemalo: Adam už skáče štvorité skoky

Škandál v biatlone! Polícia zatkla úradujúcu víťazku svetového pohára

Ďalšia drezúra v F1. Pilotom hrozia miliónové pokuty

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Pohanská komunita na Slovensku má stovky členov a desiatky magických rituálov

Výber pre vás