Pohár vína za 100-tisíc eur! Priveľa? Nuž, ako pre koho. Pred pár týždňami sa našiel človek, ktorý dal za fľašu prémiového ročníka vína Romanée-Conti skoro pol milióna eur. Aukčná sieň v New Yorku hlási, že ide o jeden z rekordov. Cena, ktorú bol kupec ochotný zaplatiť, bola pritom 17-krát vyššia, ako očakávali znalci. Opäť sa teda ukázalo, že hodnota je v predstavách.

Vzácne burgundské: Je to krásna fľaša. Vzácny mok tmavočervenej farby, etiketa špinavá, ako sa na 73-ročný papier patrí. Krásnym kaligrafickým písmom napísané meno vinára, ktorý z poslednej úrody pred zničením vinice v roku 1945 vyrobil 600 fliaš. Vína z pôdy, ktorá živí malé kríky na východe Francúzska už stáročia, patria k naprestížnejším na svete. A k najdrahším.

Práve s druhom burgundského vína Romanée-Conti sa spája jeden z najzáhadnejších podvodov v histórii. Súdna bodka za blu­fom istého Číňana, ktorý sa vydával za Indonézana, padla vlani. Pán, o ktorom je reč, sa volá Rudy Kurniawan (42). Svoj „podnik“ rozvinul medzi rokmi 2000 a 2012, keď ho zatkla FBI. Inšpiroval aj dokumentárny film s názvom Sour grapes (Kyslé hrozná). „Dnes už neexistuje vzťah medzi cenou fľaše a tým, čo sa v nej nachádza,“ konštatuje sa v ňom podstata trhu, na ktorom je dražba vín založená.

Šarmantný klamár

Americká smotánka od New Yorku po Los Angeles ležala Rudymu Kurniawanovi, samodeklarovanému „znalcovi“ vína, pri nohách. Ako dokázal mladý muž s nevinnou tvárou pre­ľstiť množstvo namyslených boháčov - šéfov veľkých firiem, dedičov, prominentných advokátov, vynikajúcich intelektuálov, ale aj degustátorov a expertov? Majstrovstvom negatívneho hrdinu, akých obdivujeme hlavne v knihách a vo filmoch.

Všetko sa začalo v roku 2000. Na aukciách sa začal objavovať mladý muž, ktorý sa stal nenápadným žralokom vínnych aukcií. Držal ruku hore, pokým nepočul klepnutie kladiva. Kto to je? Odkiaľ má milióny? Nikto netušil. Niektorí si mysleli, že pracuje pre významného klienta, napríklad michelinského kuchára. Otázky boli, ale nikto sa nepýtal.

Opití rožkom

Za pár rokov dokázal Rudy Kurniawan nahromadiť slušnú zbierku fliaš, ktorých mená degustátorom a amatérskym fajnšmekrom cvendžali zlatom. O sebe hovoril málo a neskôr sa odhalilo, že aj to, čo povedal, bolo vymyslené. Zato však nešetril pri organizovaní degustácií zo svojej „bezodnej“ vínotéky. Večierkami, kde pozvaní ani nestíhali re­špektovať otvorené fľaše, krotil mnohých pánov nafúkaných na svoje rozmaznané chuťové poháriky. A keď ich mal mladý znalec vo vrecku, klenoty svojej vínotéky im rozpredal.

Kurniawan mal talent. Gestá enológa mal naštudované do detailov, slovník encyklopédie vín, ich vône, chute, charakter, starnutie, oblasti, najlepšie ročníky, ideálne teploty na skladovanie a na podávanie, to všetko sypal z rukáva. Bez zaváhania. Kurniawan mal nesporný talent. Výnimočné znalosti. Mal učiteľa? Nevedno.

Kurniawana volali Dr. Conti, lebo špeciálne obľuboval mýtické burgundské Romanée-Conti. Nevedno, či pre chuť, históriu, alebo prestíž tejto apelácie. Jej meno je skladačka. Prvá časť pochádza z názvu dediny, druhá nesie meno po princovi Contim. Najhorlivejší nepriateľ milenky kráľa Ľudovíta XV. Madame de Pomadour získal vinársku oblasť v roku 1760. V tom čase tu už malo vinárstvo 500-ročnú tradíciu. Hrozná vysadili ešte v 13. storočí mnísi z kláštora Saint-Vivant.

Podozrenia

Klamať sa však nedá večne. Pri prvých podozreniach, že by vína nemuseli byť autentické, sa väčšina zainteresovaných zhodla na tom, že niekto oklamal Kurniawana. Odhalenie podvodu trochu trvá, ak ste si vybudovali povesť a získali dôveru „publika“. Ale, ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť. A tak si aj Rudy čoraz viac dovoľoval. Tak, ako hltavo kupoval slávne ročníky v dražbách, rovnako vo veľkom potom svoju zbierku rozpredával. Raz predal 1 700 fliaš za 10,5 milióna dolárov, inokedy 2 310 kusov za rekordných takmer 25 miliónov. „Má najväčšiu zbierku vín v USA,“vravelo sa.

Pochybnosti uvedomelých kupcov sa začali objavovať častejšie aj pre školácke chyby, ktoré Kurniawan pri tomto tempe obchodu urobil. Predal napríklad víno Bonnes-Mares z roku 1923. Vinárstvo však existuje až od roku 1924. Čudné, vraveli si ľudia, ktorí mali o oblasti nejaké znalosti. V roku 2007 jeden zberateľ usporiadal ochutnávku, kde zaradil aj túto fľašu. Pozval majiteľa vinárstva, ktoré ju údajne naplnilo, Georgea Roumiera. S nimi si sadli za stôl ďalšie známe mená vinárskeho sveta - kritik burgundských vín Alain Midaus či advokát a milovník vín Doug Barzelay.

Vzácne víno: Patrí medzi „obľúbené“ u falšovateľov.
Vzácne víno: Patrí medzi „obľúbené“ u falšovateľov.
Zdroj: Internet

Keď sa víno nalialo do pohárov, „porota“ začala skúmať. Farba sedí. Všetky informácie na etikete tiež, len akosi ich miesta na papieri nie sú tam, kde bývajú. Ochutnajú a verdikt je jasný - jedno z najlepších

Côte du Rhône, aké kedy pili. Problém je len v tom, že v čašiach mali mať burgundské. Záver degustácie po otvorení ďalších desiatich fliaš kúpených od Kurniawana? Šesť falošných, o jednej pochybujú, štyri vynikajúce. Reputácia obchodníka s vínom stroskotala.

Odhalenie

Potom prišla ďalšia rana. Jeden z kupcov vín od Kurniawana, advokát Doug Barzelay, si dal námahu overiť si ročník priamo u výrobcu drahej fľaše, s ktorým sa osobne poznal. Kurniawan oblafol Američanov, ale nie Francúza. Burgunďan Laurent Ponsot neveril vlastným ušiam, keď počul, že niekto predáva staré ročníky (1945 - 1971) jeho mýtického vína Clos Saint-Denis. Jeho rodina s produkciou tejto sorty totiž nezačala skôr ako v roku 1982.

„Už predtým som sa stretol s falošnými fľašami našich vín, ale boli ľahko odhaliteľné. Toto bol špecifický prípad. V katalógu som videl, že sa tam nachádzajú ďalšie apelácie, nielen moja. Začal som sa v tom vŕtať z princípu,“ povedal Laurent Ponsot pre rádio France Inter. Keď Ponsot neobrábal vinič, telefonoval do Indonézie, overoval, kto je ten Kurniawan, alebo cestoval po svete, aby zhromaždil dokumenty o vychýrenom znalcovi vín. „Hneď som vedel, že Kurniawan je podvodník. Nepozrel sa mi do očí. Úplne ma to destabilizovalo,“ opísal vinár prvé dojmy zo stretnutia na dražbe v New Yorku.

Rudy Kurniawan počas aukcie. Ruku držal hore, až kým mu vzácnu fľašu neodklepli.
Rudy Kurniawan počas aukcie. Ruku držal hore, až kým mu vzácnu fľašu neodklepli.
Zdroj: internet

„Pančovali“ v kuchyni

Rudy Kurniawan nebol barbar. Drahé vína neotváral a nezlieval ich s lacnejšími. Jeho trik spočíval výlučne v etiketách a balení. Kúpil vynikajúce víno za 50 eur a „prebalil do šiat“, za ktoré boli ľudia ochotní platiť tisíce. Keď nabehli v roku 2012 do falšovateľovej kalifornskej vily agenti FBI, našli v jeho kuchyni more prázdnych fliaš, korkové vrchnáky aj stovky papierových etikiet v štósoch.

Na proces prišli svedčiť aj poškodení francúzski vinári. Z domény Ponsot pricestoval Laurent Ponsot, za Romanée-Conti Aubert de Vil­­lai­ne a tretím svedkom spoza oceánu bol Christophe Roumier, výrobca spomínaného Bonnes-Mares. Francúzština bzučala hore-dole, s jedným slovom si však prekladatelia na súde poradiť nevedeli - terroir. Ponsot vraví, že to znamená miesto, kde sa nerodí len víno, ale aj ľudia, ktorí ho vyrábajú.

Záhady zostali

Rudy Kurniawan sa stal symbolom toho, že cena, ktorú sú ľudia ochotní zaplatiť za nejaký produkt, často nemá s realitou nič spoločné. Ide o fantáziu človeka, symboly a, samozrejme, hrúbku jeho peňaženky.

Mal Rudy Kurniawan komplicov? To súdny proces neodhalil. Povráva sa, že spolupracoval so šéfom aukčnej spoločnosti Johnom Kaponom. Na niektorých fotografiách sa Kurniawan objavuje s Paulom Wassermanom, jedným z najväčších amerických odborníkov na burgundské vína. Prepojenia v podvode sa však nedokázali. Koľko ľudí sa nechalo obabrať? Ani to sa nezistilo. Ozvali sa len takí, ktorých nahneval. Ale určite sa nájde aj mnoho iných, ktorí sebe alebo známym nikdy nepriznajú, že ich zberateľské víno, pýcha vínotéky, je ilúzia kúpená od Rudyho Kurniawana.

Drina

„Náš klient nikomu neublížil,“bránili Kurniawana jeho advokáti, keď sa škandál dostal na súd. Pošpinil dušu historických odrôd, vravia zas francúzski vinári. Vinič totiž treba zasadiť, ošetrovať, kultivovať, vína zbierať, pretlačiť, nechať kvasiť. Proces tvorby je celá veda a spôsob, ako na to - kedy načasovať jedno­tlivé etapy -, sa učí roky a prenáša z generácie na generáciu. V krajinách a oblastiach s cennou históriou vinárstva ide o dedičstvo. A to nielen rodinné a individuálne, ale často aj kolektívne. Národné. Veď aj „prisťahovalci“ do regiónov okolo Bor­deaux, Cham­pagne či Burgundska sa hrdo hlásia k tradíciám nápoja bohov.

Radosť z úrody vo francúzskom Burgundsku.
Radosť z úrody vo francúzskom Burgundsku.
Zdroj: internet

„Mojím obľúbeným druhom je Romanée-Conti-La Tache,“vraví skoro 80-ročný dedič apelácie Romanée-Conti Aubert de Villaine. Odroda vína Pinot noir pochádza z Burgundska. Kedy vzniklo, to nevie ani sám majiteľ stáročnej pôdy. Víno je podľa neho kultúrny produkt, preto bojoval spolu s kolegami za to, aby bola klíma vinárskeho regiónu zapísaná do zoznamu UNESCO. Podarilo sa to v roku 2015.

Ochutnávka naslepo

Predkovia Auberta de Villaine vlastnia vinárstvo Romanée-Conti odvtedy, ako sa po skonfiškovaní počas Francúzskej revolúcie dostal späť do rúk súkromníka. Vinári bojovali s mnohými chorobami, ktoré vinič napádali. Neporadili si len s jednou. Na konci 2. svetovej vojny napadla rastliny fyloxéra. Stáročné kríky sa museli zo zeme vytrhať aj s koreňmi a vysadili sa nové. Na nový ročník Romanée-Conti sa muselo čakať päť rokov.

Aubertovi de Villaine v budovaní značky dlho pomáhala Lalou Bizová-Leroyová, najmocnejšia žena celej burgundskej vinárskej oblasti. Od 70. rokov mala Lalou na starosti marketing a s kolegom sa pochytil už vtedy. De Villainovi vyčítala, že v roku 1976 prijal bez jej vedomia miesto v porote, ktorá v Paríži ochutnávala kalifornské vína. Išlo o degustáciu naslepo a nanešťastie z porovnania víťazne vyšli americké fľaše. Ich cesty sa napokon rozdelili v roku 1991.

Legenda

Romanée-Conti je tiež priekopníkom biovín. Všetky svoje hrozná ošetruje len prírodným spôsobom a to isté platí pre všetky ďalšie procesy. Víno sa pestuje na 1,8 hektára pôdy a ročne sa z úrody naplní ani nie šesťtisíc fliaš. Nielen chuť a aróma, ale aj jeho rarita tvoria dopyt. Romanée-Conti je zdrojom prestíže a fantázie tých, ktorí sa chcú pred hosťami vytiahnuť vzácnou fľašou, za ktorú dali tisícky eur.

Ako to často býva, predstava je niekedy krajšia ako realita. Tým, ktorí snívajú len o chutnom víne, o ktoré sa radi podelia s priateľmi, sa stačí vo Francúzsku popýtať na prírodné a kvalitné. Určite vám budú vedieť odporučiť fľašu za 10-15 eur. „Neexistujú veľké vinárske oblasti, existuje len tvrdohlavosť civilizácií,“ povedal raz francúzsky spisovateľ Pierre Veilletet vychovaný na vínach z Bordeaux.