Vyštudovala odbor filozofia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Články z oblasti kultúry písala pre tlačovú agentúru aj rôzne týždenníky a mesačníky. V PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2002. Venuje sa kultúrnym, sociálnym a historickým témam a pripravuje reportáže z domova aj zo zahraničia. V roku 2002 získala druhé miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, v rovnakom roku druhé miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Napínavé finále prezidentských volieb v Rakúsku má svojho víťaza! Ôsmym rakúskym spolkovým prezidentom sa stal 72-ročný bývalý predseda Strany zelených Alexander Van der Bellen.

Do kresla hlavy štátu zasadne hlavne vďaka korešpondenčným hlasom, aj nimi porazil kandidáta krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norberta Hofera. Okolo tridsaťtisíc hlasov rakúskych voličov rozhodlo o tom, ako sa Európa bude pozerať na našich západných susedov.

„Vďaka takémuto výsledku bude Rakúsko vyzerať ako usporiadaný štát,“ hodnotí analytik Ivo Samson. Vzápätí však upozorňuje, že aj tieto voľby poukázali na celoeurópsky vzostup nacionalizmu, xenofóbie a akejsi sebaobrany proti utečencom.

V nedeľu európske štáty s napätím sledovali predbežné výsledky rakúskych prezidentských volieb, ktoré priniesli zaujímavý výsledok - zrejmým favoritom sa stal ultrapravicový 45-ročný Norbert Hofer, ktorý si dokázal ľudí získať svojou protiutečeneckou rétorikou.

Z predbežných neďelňajších výsledkov vyplývalo, že Hoferovi dalo v jednotlivých volebných obvodoch hlas 51,9 percenta voličov, zatiaľ čo Van der Bellenovi 48,1 percenta.

Až sčítanie korešpondenčných hlasov prerozdelilo percentá opačným smerom - víťazom prezidentských volieb v Rakúsku sa stal Alexander Van der Bellen.

V diskusiách sa ozývali hlasy o možnej manipulácii takého hlasovania. „To určite nie,“ rezolútne zamieta takéto konšpirácie Ivo Samson. „V tomto majú západné krajiny poriadok. Keby sa objavil nejaký tieň podozrenia, diskreditovali by sa základné piliere demokracie a to by nedopustili,“ vysvetľuje.

Na druhej strane však analytik pripúšťa, že ľudia žijúci mimo Rakúska vidia tamojšiu situáciu inak ako tí, ktorých sa priamo dotýka utečenecká kríza.

Keby sa Hoferovi podarilo vyhrať, stal by sa prvou krajne pravicovou hlavou štátu v povojnovej Európe. Hofer síce neskrýval smútok, ale na druhej strane si uvedomuje úspech populistickej politiky svojej strany. Bývalý palubný inžinier, milovník lietadiel a zbraní a otec štyroch detí je známy svojím odporom proti islamizácii.

Sľubuje ochranu obyvateľov, hodnôt a kultúry Rakúska. Pôvodne sa kandidatúre za prezidenta vzhľadom na svoj nízky vek bránil. Z muža, ktorý sa opiera o palicu, pretože si v roku 2003 pri paraglajdingu zranil miechu, sála energia a odhodlanie.

Preslávil sa parafrázovaním hesla Angely Merkelovej „Zvládneme to!“ na „Počkať, toto nezvládneme!“ Fanúšikov má najmä na vidieku a v oblastiach ako Burgenland, v kraji dobre známom aj Slovákom.

„Mnohí Rakúšania sú proti rozširovaniu Európskej únie,“ pripomína Ivo Samson. Nevonia im ani prítomnosť tisícok Slovákov a Čechov, ktorí k nim prišli ako pomerne lacná manuálna pracovná sila a postupne získali aj lepšie pozície. „Skrátka, existuje obava, že cudzinci prinesú iný prvok a ich spoločnosť rozleptajú, narušia,“ dodáva analytik.

Inak však vidia situáciu ľudia v mestách, nehovoriac o rakúskych občanoch žijúcich mimo rodnej krajiny. Práve ich hlasy v korešpondenčnom hlasovaní rozhodli o Van Bellenovom víťazstve.

V konečných číslach porazil politicky umiernený Van der Bellen svojho protikandidáta o 31 026 hlasov, získal 50,3 percenta a Hofer 49,7 percenta hlasov. Novozvolený prezident má viacero dôvodov chrániť utečencov. Aj jeho predkovia boli veľakrát na úteku - po Veľkej októbrovej revolúcii pred boľševikmi, cez vojnu pred nacistami.

Aká bola teda životná púť prvého muža Rakúska, ktorý sa môže pochváliť šľachtickým pôvodom? Syn Rusa a Estónky prišiel na svet v roku 1944 vo Viedni. Vyštudoval ekonómiu na Innsbruckej univerzite a neskôr pôsobil ako profesor na univerzitách v Innsbrucku i vo Viedni. Politickú kariéru začal v strane sociálnych demokratov a v roku 1992 sa pridal k zeleným. V rokoch 1997 až 2008 bol ich predseda.

Od decembra 2015 má po svojom boku druhú manželku, dlhoročnú priateľku a úradujúcu šéfku klubu zelených Doris Schmidauerovú. S prvou ženou Brigitte Van der Bellen má dvoch synov. V roku 2004 udelili Alexandrovi Van der Bellen vysoké rakúske štátne vyznamenanie Veľký zlatý rad s hviezdou za zásluhy o republiku. O novozvolenej rakúskej hlave štátu je známe, že je tuhý fajčiar.

Odporcovi imigrácie Norbertovi Hoferovi uniklo víťazstvo len o vlások. Novozvolený prezident tvrdí, že by nedopustil, aby sa zástupca takejto strany dostal na čelo vlády. Nuž, je otázne, či by svoje slovo naozaj dodržal, keby parlamentné voľby vyhrala populárna FPÖ. V každom prípade je teraz pokoj.

Vo viedenskom Palais Schönburg počas svojho prvého vystúpenia novozvolený prezident ubezpečil vládu spolkového kancelára Christiana Kerna i parlament, že chce byť ich konštruktívnym partnerom, a pozastavil svoje členstvo v radoch rakúskych zelených.

„Je úľava vidieť, že Rakúšania odmietli populizmus a extrémizmus,“ uviedol francúzsky premiér Manuel Valls. „Každý v Európe si z toho musí zobrať ponaučenie,“ dodal.

A ako reagoval na svojho nástupcu odchádzajúci prezident Heinz Fischer? Podľa neho bude jeho najväčšou úlohou prekonať rozdelenie spoločnosti. Nuž, a to je v pohnutých časoch ťažké poslanie.

Nálada vo vzťahu k cudzincom je v súčasnosti v Rakúsku vyhrotená a zasahuje rôzne oblasti. Nevraživosť našich susedov sa však netýka len moslimov.

„Kolega v práci dokonca vyhlásil, že nepôjde na Euro 2016, lebo Rakúsko tam nemá svoje mužstvo. V národnom tíme totiž hrá veľa futbalistov s juhoslovanskými či maďarskými priezviskami, takže ho neuznáva. Viem, že taký názor majú viacerí,“ povedal nám Slovák, ktorý už vyše dvadsať rokov žije u našich susedov.

V radoch národného futbalového družstva je naozaj niekoľko hráčov nerakúskeho pôvodu. Rodák z Viedne obranca Aleksandar Dragovič má srbských rodičov z Belehradu, 31-ročný brankár Ramazan Özcan je tureckého pôvodu a má aj turecké občianstvo.

V maďarskom Szombathely sa narodil ďalší obranca György Garics - a aby to nebolo málo, má chorvátsky pôvod. Do Viedne sa presťahoval, keď mal štrnásť rokov.

Stredopoliar David Alaba sa narodil vo Viedni emigrantke z Filipín a nigérijskému otcovi. Bosnianskeho pôvodu je stredopoliar Zlatko Junuzovič, ktorý sa s rodičmi presťahoval do Rakúska, keď mal päť rokov. Rakúskym občanom sa stal ako tínedžer.

Čokoládový útočník Rubin Okotie sa narodil v Pakistane nigérijskému otcovi a rakúskej matke. Na národnej úrovni môže reprezentovať až tri krajiny - Rakúsko, Nigériu i Pakistan. Okotie sa však hrdo hlási práve k našim susedom. „Bývam tam, to je miesto, kde mám svojich priateľov, a sám seba vnímam ako Rakúšana,“ tvrdí.