Opičí otroci: Ľudia ich mučia, vŕtajú im diery do hláv, zneužívajú na ťažkú a nebezpečnú prácu

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Ľudská krutosť k&nbsp;zvieratám nepozná hranice. Ak sú navyše v&nbsp;hre mastné finančné benefity, páni pozemského tvorstva strácajú všetky zábrany. Rôzne organizácie i&nbsp;médiá nám v&nbsp;nepravidelných intervaloch poskytujú množstvo dôkazov o&nbsp;ich týraní, zneužívaní na ťažkú prácu, o&nbsp;nezmyselných pokusoch v&nbsp;laboratóriách či mrzačení a&nbsp;zabíjaní nevinných „nemých tvárí“ na uspokojenie chúťok zvráteného publika v&nbsp;tajných i&nbsp;vo verejných internetových skupinách. Len nedávno priniesla skupina na ochranu zvierat PETA Asia výsledky svojho v&nbsp;poradí už tretieho vyšetrovania zameraného na otrockú prácu makakov v&nbsp;Thajsku. Je to veľmi smutný dokument.

Zber kokosových orechov sa na prvé počutie nezdá extrémne náročný, zvlášť pre šikovné opičky, ktoré sa v&nbsp;korunách vysokých stromov preháňajú aj na slobode. Problém je v&nbsp;surových detailoch, ktoré majú s&nbsp;romantikou divej prírody pramálo spoločné. Ako na svojich stránkach píše ochranárske združenie, trýznenie makakov sa začína v&nbsp;ranej mladosti, keď ich „lovci“ vytrhnú z&nbsp;prirodzeného prostredia, neraz z&nbsp;náručia matky, a&nbsp;strčia do klietky. Tréningová drezúra sa začína veľmi skoro. Na cvičných tyčiach sa malé primáty musia naučiť odkrútiť kokosové orechy. Čím rýchlejšie, tým lepšie. Aby boli čo najefektívnejšie, tréneri im pomáhajú štuchancami, krikom i&nbsp;bitkou. Vyšetrovatelia PETA navštívili kokosové farmy v&nbsp;deviatich provinciách južného Thajska a&nbsp;priniesli odtiaľ obrazový materiál i&nbsp;výpovede pracovníkov, z&nbsp;ktorých behá mráz po chrbte. Videá ukazujú, ako muži držia dusiace sa opice vo vzduchu, zavesené za krk na vôdzke, a&nbsp;bijú ich popruhom, zvieratá priviazané na krátkych reťaziach, niektoré so zviazanými končatinami a&nbsp;vystavené priamemu slnku, bez prístupu k&nbsp;vode či jedlu, ďalšie natlačené v&nbsp;malých špinavých klietkach. Ak sa niektoré pokúsia brániť alebo utiecť, dozorcovia im vytrhnú&nbsp; zuby.

Keď makaky výcvik prežijú, školitelia ich predajú a&nbsp;stanú sa z&nbsp;nich zvierací zberači. Majú na krku pevné kovové obojky a&nbsp;s&nbsp;tak­zvanými vyvádzačmi sú spojené dlho reťazou. Musia liezť vysoko na stromy a&nbsp;dlhé hodiny uvoľňujú a&nbsp;zhadzujú kokosové orechy. Podľa štúdie publikovanej v&nbsp;roku 2021 v&nbsp;časopise Journal of Applied Animal Behavior Science, v&nbsp;rámci ktorej sa oslovilo takmer 90 farmárov v&nbsp;troch thajských provinciách, primáty pracovali každý deň v&nbsp;týždni, zvyčajne vyliezli na viac ako 50 stromov a&nbsp;počas „zmeny“ zozbierali päťsto až tisíc kokosov. Aj nedávne výpovede pracovníkov, ktorých oslovili ochranári, potvrdzujú, že tempo je vysoké a&nbsp;niektoré opice ho nezvládajú. Stáva sa, že končia so zlámanými kosťami po páde zo stromu. Buď od vyčerpania, alebo im pomôžu samotní dozorcovia, keď ich z&nbsp;vysokých korún násilím strhnú na zem.

Hoci makaky prinášajú svo­jim väzniteľom nemalé peniaze, tí im to nijako neoplácajú. Držia ich v&nbsp;klietkach, ale aj pripútané ku kolom na vlhkej pôde medzi kopami odpadkov. Bez akejkoľvek ochrany pred poveternostnými vplyvmi. A&nbsp;aby na nich zarobili ešte viac, v&nbsp;čase „voľna“ ich tréneri podrobujú ďalšiemu výcviku na vystúpenia v&nbsp;cirkusoch. Tam jazdia na bicykloch a&nbsp;predvádzajú rôzne triky na pobavenie divákov, z&nbsp;ktorých mnohí netušia, čo tieto milé a&nbsp;zábavné tvory každý deň znášajú. Zamestnanci fariem hovoria, že takto musia opice pracovať zhruba desať rokov, pričom reťaze a&nbsp;kovového obojka sa po celý aktívny život nezbavia. Ochranári podotýkajú, že neustála drezúra a&nbsp;nesloboda aj po robote ich psychicky ničí. „Priviazané k&nbsp;betónovým stĺpom pomaly strácajú rozum. Dohnané do zúfalstva donekonečna bezcieľne krúžia dookola po kúsku zablatenej pôdy.“ Keď zostarnú a&nbsp;nevládzu, vyhodia ich v&nbsp;lese, kde sa stanú potravou pre divé šelmy alebo zahynú od hladu. Odmalička ich držali v&nbsp;zajatí a&nbsp;vo voľnej prírode nedokážu prežiť.

Organizácia PETA už niekoľko rokov poukazuje na hrozné podmienky, ktorým sú zvieratá na opičích farmách vystavené. Po zverejnení výsledkov niekoľkých vyšetrovaní sa im podarilo vyvolať silnú reakciu zahraničia i&nbsp;vlnu medzinárodnej kritiky smerovanej na thajskú vládu. Takmer 40-tisíc obchodov s&nbsp;potravinami na celom svete odmietlo dodávky kokosového mlieka z&nbsp;tejto ázijskej krajiny, čo ohrozuje tamojšiu ekonomiku a&nbsp;prinútilo vládu reagovať. Podľa ochranárov však namiesto toho, aby sa zamerali na nové metódy zberu, pri ktorých by zvieratá nemuseli využívať, zavádzajú, klamú a&nbsp;hľadajú cesty, ako sankcie obísť. No hoci predstavitelia štátu, ktorý je tretím najväčším vývozcom kokosového mlieka, v&nbsp;oficiálnej reakcii tvrdia, že tradičná prax používania makakov v&nbsp;ich rozsiahlom kokosovom priemysle už takmer neexistuje, podľa nedávneho odhadu organizácie Wild­life Friends Foundation Thailand (WFFT) thajskí farmári stále chovajú štyri- až päťtisíc opíc. Pritom ide zväčša o&nbsp;druhy, ktoré medzinárodná únia na ochranu prírody označuje za zraniteľné a&nbsp;ohrozené. Zakladateľ WFFT Edwin Wiek však v&nbsp;rozhovore pre New York Times upozorňuje, že za posledné roky sa situácia výrazne zmenila, a&nbsp;to aj pre vysoké tresty za neoprávnený chov a&nbsp;týranie. Tvrdí, že v&nbsp;súčasnosti je na zber určená už len tretina týchto zvierat. „Neospravedlňujem využívanie opíc na prácu, ale charakterizácia podmienok na kokosových farmách organizáciou PETA spôsobila, že sa zdajú krutejšie, než v&nbsp;skutočnosti sú. Vo väčšine prípadov žijú opice s&nbsp;farmármi, s&nbsp;ktorými spoločne robia, a&nbsp;zaobchádza sa s&nbsp;nimi ako s&nbsp;domácimi miláčikmi.“

Ešte s&nbsp;horšími poznatkami o&nbsp;týraní zvierat prišla vlani stanica BBC, ktorá sa zamerala na takzvanú globálnu sieť sadistického mučenia opíc. Novinári takmer rok zbierali informácie a&nbsp;dôkazy o&nbsp;surových praktikách, ktoré sa šírili internetom. Nielen v&nbsp;uzavretých tajných skupinách, ale aj na platformách ako Face­book, Instagram, TikTok a&nbsp;YouTube. Ako uvádza britský portál, stovky ľudí v&nbsp;Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve a&nbsp;iných častiach sveta platili Indonézanom, aby pred kamerami ubližovali makakom dlhochvostým. Strašné zábery ukazujú mláďatá, ktorým tvorcovia videí rezali končatiny, surovo ich bili, sexuálne zneužívali, pálili zaživa, ponárali do horúcej vody alebo umučili na smrť.

Šokujúce je, že len klipy, ktoré v&nbsp;rámci inej štúdie zaznamenali analytici Asia for Animals’ Social Media Animal Cruelty Coalition počas osemnástich mesiacov, mali dokopy viac ako dvanásť miliárd videní! Napriek tomu, že po medializácii sa bezpečnostné sily spamätali, niekoľko „producentov“ i&nbsp;zákazníkov skončilo v&nbsp;rukách vyšetrovateľov a&nbsp;spomínané platformy príspevky priebežne mažú, podľa BBC sú mnohé beštiálne videá stále dostupné na Facebooku či Telegrame. Navyše redaktori objavili desiatky tajných internetových skupín, kde sa zmazané klipy presunuli. Niektoré majú viac než tisíc členov.

Aby toho nebolo málo, okrem bezcitných ázijských zberačov či zvrhlých „kreatívcov“ a&nbsp;konzumentov obsahu siete smrti prispievajú k&nbsp;utrpeniu týchto inteligentných, citlivých zvierat zástupcovia akademickej obce. Ako opäť uvádza organizácia PETA, každý rok je v&nbsp;laboratóriách Spojených štátov uväznených vyše stotisíc opíc. Väčšina z&nbsp;nich sa zneužíva na archaické a&nbsp;invazívne experimenty, ktoré majú len zanedbateľný, ak vôbec nejaký význam pre vedu a&nbsp;ľudskú spoločnosť. Niektoré z&nbsp;drastických pokusov sa dokonca robia len tak, zo zvedavosti. Násilne odtrhnuté opice od matiek krátko po pôrode držia v&nbsp;malých klietkach, počas experimentov ich špecialisti často nechajú celý deň bez jedla a&nbsp;vody, aby ich potom ľahšie prinútili plniť požadované úlohy. Až 90 percent zvierat vykazuje v&nbsp;týchto podmienkach abnormálne správanie, ktoré spôsobuje fyzické týranie, psychický stres i&nbsp;sociálna izolácia. Mnohé sa zbláznia, trhajú si vlasy alebo sa samy hryzú. V&nbsp;národných centrách na výskum primátov a&nbsp;iných odborných zariadeniach ich pracovníci vodia pomocou tyčí pripevnených ku kovovým golierom okolo krku, pri testoch im dávajú sondy do nosných dierok i&nbsp;hrdla a&nbsp;pumpujú do žalúdkov experimentálne lieky, sú infikované vírusmi, ktoré im spôsobujú akútnu stratu hmotnosti, zlyhanie orgánov, problémy s&nbsp;dýchaním, neurologické poruchy i&nbsp;smrť, elektrickými šokmi na pohlavných orgánoch u&nbsp;nich vyvolávajú ejakuláciu. Jedince podrobené tejto procedúre eufemisticky nazývajú „darcami semena“.

Drastické fotografie zotročených zvierat v GALÉRII

PETA zdôrazňuje, že aj v&nbsp;laboratóriách prestížnych amerických univerzít majú opice vyvŕtané diery do lebiek a&nbsp;elektródy vložené do mozgu. Vedci ich znehybnia v&nbsp;takzvaných obmedzovacích kreslách, hlavu im priskrutkujú k&nbsp;opierkam a&nbsp;nútia ich vykonávať rôzne behaviorálne úlohy, zatiaľ čo sa zaznamenáva ich mozgová aktivita. Keď sa experimenty skončia, väčšinu testovaných subjektov utratia.

Opičí otroci: Ľudia ich mučia, vŕtajú im diery do hláv, zneužívajú na ťažkú a nebezpečnú prácu

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Opičí otroci: Ľudia ich mučia, vŕtajú im diery do hláv, zneužívajú na ťažkú a nebezpečnú prácu

Peter Galan

Súvisiace články

Loď vyvolených: Ani milióny na konte nestačia na to, aby vás medzi smotánku na palube prijali

Nikto už nie je v bezpečí: Drogové kartely vzali život najmladšej starostke. Mala len 27 rokov

Zločin v rytme samby: Krádeže, znásilnenia, obchod s drogami i mafiánske vraždy

Víkendovky: Protest polonahých policajtov, preteky dinosaurov i solárna kozmická loď

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás