Tip na článok
Záchranári s jedným z evakuovaných chlapcov.

Osemnásť dní v mrazivej tme. Ako to vyzeralo v jaskyni, kde uviazli mladí futbalisti?

peg , sel

Skupina detí prežívala dva a pol týždňa v jaskyni. Vodu pili z mokrých skalných stien, namiesto jedla meditovali

Galéria k článku (17 fotografií )
Thajskí novinári po tom, čo sa dozvedeli, že každý z chlapcov je už v bezpečí.
Záchranári s jedným z evakuovaných chlapcov.
Zábery z nemocnice ukazovali na novinárskej tlačovej konferencii v Chiang Rai.

Celý svet s napätím sledoval osemnásťdňovú drámu mladých thajských futbalistov vo veku od 11 do 16 rokov, ktorí uviazli v útrobách jaskynného komplexu Tcham Luang Nang Non na severe Thajska. Napriek nepriazni počasia a prudkému lejaku sa v utorok po tretíkrát pokúsil takmer stočlenný medzinárodný tím, zložený z potápačov, zdravotníkov a dobrovoľníkov, dostať na slobodu posledných štyroch a trénera. V utorok, v čase našej uzávierky, operácia stále trvala, hoci záchranári už krátko popolu­dní vyslobodili všetky deti. Na pomoc stále čakal tréner, lekár a traja príslušníci thajského námorníctva. Šťastní rodičia však svoje ratolesti stále nesmú zovrieť v náručí. Môžu na ne hľadieť len cez sklenenú stenu. Všetky sú totiž umiestnené v izolácii, kde lekári sledujú ich stav a zisťujú prípadné infekcie. Až keď si budú istí, že sú úplne v poriadku, budú sa môcť vrátiť do bezpečia domova a po poslednom psychologickom vyšetrení možno pocestujú na futbalový šampionát do Moskvy.

Hlboko v podzemí

Boj o prežitie mladých futbalistov, nazývajúcich sa Wild Boars (divoké kance), sa začal 23. júna popoludní, keď sa po tréningu spolu s 25-ročným trénerom vybrali preskúmať útroby jaskynného komplexu Tcham Luang. V období dažďov to nebol práve najlepší nápad. Podzemné chodby dosahujúce celkovú dĺžku desať kilometrov sú na niektorých miestach extrémne úzke a nízke, aj v priaznivom počasí bývajú čiastočne zaliate tmavou bahnitou vodou, steny sú klzké, podložie plné vlhkého blata. Keď sa spustil lejak, hladina v členitých tuneloch začala prudko stúpať a deti vo veku od jedenásť do šestnásť rokov s koučom odrezala od sveta. Trvalo dlhých deväť dní, než ich vôbec objavili britskí potápači. Uväznených hlboko v podzemnom komplexe, takmer štyri kilometre od vstupu. Podľa novozélandského servera Stuff sedeli na zablatenej zemi, pár metrov za veľkou hlbokou komorou zvanou Pataja Beach. Ako vypovedal jeden z potápačov, pátranie v silných prúdoch bolo mimoriadne náročné. Voda bola taká mútna, že ňou nepreniklo ani ostré svetlo bateriek. Vedeli však, že hľadajú na správnom mieste Chlapci totiž pred „výletom“ ponechali vonku bicykle, ruksaky a časti odevov.

Jeden záchranár zahynul

Bol skutočný zázrak, že v chlade, tme, bez jedla a pitnej vody prežili a boli v relatívne dobrej kondícii. Jedno z možných vysvetlení sme na našej internetovej stránke priniesli už pred niekoľkými dňami. Podľa Slovenky Jany Grznar, ktorá dlhodobo žije v Thajsku, chlapci absolvovali dvojmesačný pobyt v chráme, kde sa učili meditovať. Server Stuff dokonca uvádza, že kouč Ekaphol „Ake“ Chantawong, pred tým, než sa začal venovať mladým futbalistom, strávil desaťročie v budhistickom kláštore, kde v tomto smere nadobudol bohaté skúsenosti.

Thajsko, jaskyňa, futbalisti
Thajsko, jaskyňa, futbalisti
Getty Images

„Tréner ich uviedol do stavu meditácie, aby nepocítili hlad ani smäd,“ uvádza Grznar pre PLUS 7 DNÍ. Spomína na prvé chvíle, keď sa Thajčania o objavení detí dozvedeli. „Všetci sme plakali od šťastia. Je úžasné sledovať, ako sa Thajčania vedia spojiť. Nespali, modlili sa, odlietali tam a pomáhali, ako mohli. Varili zadarmo, vodu odsávali na najbližšiu ryžovú plantáž. Jej majiteľ povedal, že deti sú dôležitejšie ako úroda.“

Vychádzajúc z nepotvrdených správ Stuff uvádza, že počas deviatich dní pili chlapci vodu z mokrých skalných stien.

Objavenie strateného dvanásťčlenného družstva a pokusy dostať čo najviac vody preč z jaskynného komplexu však boli len prvými krokmi k záchrane. Chlapcov bolo treba vyviesť zo zatopeného podzemia do bezpečia. Ako však prekonať takmer štyri kilometre, z ktorých takmer tretina bola kompletne pod vodou, keď mnohí z nich ani nevedeli plávať? Veď profesionálnym záchranárom trvalo niekoľko hodín, než sa k nim dostali, a jeden po tom, čo v piatok do jaskynnej komory dopravil zásobu kyslíka, zahynul. Tridsaťosemročný dobrovoľník, bývalý príslušník thajského námorníctva Saman Kunan ho totiž sám nemal dosť a cestou naspäť sa v dlhom zatopenom úseku udusil.

Precízna príprava

V čase monzúnových dažďov, keď hrozilo kompletné zatopenie komplexu, nebol čas na niekoľkomesačný potápačský kurz. O to skôr, že deti po dlhom období hladovania, bez kvalitného spánku, čerstvého vzduchu a denného svetla neboli na náročný výcvik pripravené. Prevŕtanie tunela zhora do skalnatého podložia záchranári zavrhli tiež. Všetko si vyžadovalo dostatok času, ktorý záchranári nemali k dispozícii. Dobrovoľníci neustále odčerpávali vodu a snažili sa odkloniť hlavný tok, čo však bola sizyfovská práca. Okrem toho, napriek neustálym dodávkam kyslíka, jeho úroveň v uzavretom jaskynnom priestore kriticky klesla. Na pätnásť percent. Bolo treba konať hneď. Počas nevyhnutných príprav robili záchranári, čo mohli. Chlapcom nosili jedlo, vodu, zdravotné pomôcky, teplé fóliové prikrývky, umožnili im sprostredkovaný kontakt s rodinami.

Záchrana chlapcov z jaskyne v Thajsku.
Záchrana chlapcov z jaskyne v Thajsku.
Profimedia

Úrady dali dokopy medzinárodný tím profesionálnych a vojenských potápačov vrátane členov thajského námorníctva, ktorí sa podujali na náročnú operáciu. Úsek medzi vstupom do jaskyne a dočasne bezpečným miestom, kde bol futbalový tím, prepojili pevnými lanami a do nezatopených priestorov umiestnili množstvo kyslíkových bômb. Vonku pri vstupe bolo pripravených niekoľko zdravotníckych tímov, sanitky, v pohotovosti helikoptéry. Petr Vodička, jeden z dvojice českých hasičov, ktorých vyslali na pomoc do Thajska, opisuje pre server iDnes, ako si potápači vytvorili improvizovaný model jaskynných priestorov aj simuláciu skladových miest určených na nádoby s kyslíkom. Trénovali postup celé sobotné popoludnie, krok po kroku.

Deň D

Prvá záchranná akcia „naostro“ odštartovala v nedeľu, keď voda výrazne opadla. Podľa miestnych o niečo viac, než je v tomto období obvyklé. Nastal teda ideálny čas. Pochopiteľne, ideálny v rámci možností. Stiesnenými, tmavými priestormi zaplavených členitých chodbičiek museli prepravovať deti po jednom. Po celý čas sa o každé z nich starala dvojica potápačov. Ich výber bol na austrálskom lekárovi, anestéziológovi s vyše tridsaťročnými potápačskými skúsenosťami Richardovi Harrisovi. Ten rozhodol, že najslabší musia ísť do bezpečia ako prví. Mimochodom, spolu s potápačmi aj on sám riskoval život, aby sa zradným terénom dostal k chlapcom a preveril ich stav.

Trvalo skoro jedenásť hodín, než prvé štyri deti konečne uvideli denné svetlo. Okamžite ich prevzali skupinky lekárov a sanitkami i vrtuľníkmi dopravili do nemocnice vzdialenej zhruba sedemdesiat kilometrov.

Medzičasom sa okolo jaskyne zhromaždili rodičia a rodiny, dúfajúc, že svoje ratolesti budú môcť vziať domov. Nestalo sa. Záchranári im zo strachu z nákazy nedovolili žiadny fyzický kontakt. Ani po prevoze do nemocnice. Podľa britského servera The Guardian dokonca odmietli zverejniť mená vyslobodených. Údajne z ohľaduplnosti k tým, ktorých potomkovia stále museli na záchranu čakať.

Britský server cituje matku štrnásťročného chlapca Namhom Boonpiamovú. Tá prišla k jaskyni na základe neoverených informácií šíriacich sa sociálnymi sieťami, podľa ktorých bol jej syn medzi prvými. „Keď som uvidela jeho meno, bola som veľmi šťastná.“ Informácia však nebola pravdivá, a tak pri jaskyni strávila noc spolu s ďalšími rodinami. Vedúci záchranných akcií na nich apelovali, aby odišli a ešte viac nekomplikovali ich prácu, tvrdiac, že rodičov budú informovať osobitne, keď budú deti dopravené do bezpečia. Ich mená však neboli známe ani v pondelok, keď sa takmer po deviatich hodinách podarilo dostať von ďalších štyroch futbalistov.

Pôjdu do Moskvy?

Futbalový tím Divokých kancov je končene definitívne medzi živými. Blízki si síce musia počkať na ukončenie lekárskych testov, ale zdá sa, že okrem dvoch chlapcov s podozrením na pľúcnu infekciu sa zvyšku až na celkovú vyčerpanosť, podchladenie, vlčí hlad a drobné rany fyzicky nič vážne nestalo. Ako na tom budú psychicky, ukážu najbližšie dni. Podľa servera Stuff deti po návrate do života čaká nielen radosť rodín, ale aj voľnejší školský režim. Riaditeľ Kanetpong Suwan aj učitelia v škole Mae Sai Prasitsart, kde väčšina zachránených študuje, prisľúbili, že ich privítajú s otvorenou náručou a spolužiakov inštruovali, aby ich nezasypávali otázkami na posledné udalosti. Budú vraj dostávať ľahšie domáce úlohy a nebudú musieť absolvovať najbližšie skúšobné testy. Aby toho nebolo málo, prezident FIFA Gianni Infantino vyjadril chlapcom a ich rodinám podporu a pozval ich na nedeľné finále majstrovstiev sveta vo futbale v Moskve. Ak, samozrejme, dovtedy budú zdravotne fit a spôsobilí cestovať do Ruska. Chlapci sú však stále v nemocničnej izolácii a je otázne, či po všetkých udalostiach budú môcť túto lákavú ponuku využiť.

Najviac otázok čaká na 25-ročného trénera Ekaphola „Aka“ Chantawonga. Obvinenia totiž smerovali hlavne na jeho adresu a on sám prijal zodpovednosť. Sprostredkovane sa rodinám ospravedlnil a prisľúbil, že urobí všetko, aby chlapcom poskytol podporu do poslednej chvíle. Jeho zverenci o ňom hovoria ako o hrdinovi a tí, ktorí neboli medzi uväznenými v jaskynnom komplexe, sa tešia na jeho návrat. Sedemnásťročný Auttaporn Khamheng, hráč tímu, ktorý drámu sledoval z domova, pre médiá vyhlásil: „Mám Aka rád, je jeden z ľudí, ktorému verím, je človek, ktorý sa stará o všetky deti. Všetci, ktorí sa podieľajú na záchranných prácach, sú hrdinovia, ale najväčším je kouč. Verím, že urobí pre uväznené deti všetko, čo môže.“ Napriek ľútosti, obetavosti a starostlivosti o mladíkov v podzemí bude musieť vo finále tréner veľa vysvetľovať. Hlavne - prečo vôbec deti do nebezpečnej jaskyne zaviedol a ohrozil ich životy

VIDEO Plus 7 Dní