Tip na článok
Z vtáčej perspektívy: Takto vyzerá moderné centrum z 89. poschodia mrakodrapu Taipei 101.

Taiwan - Ostrov mnohých tvárí

Portugalci kedysi pomenovali Taiwan Ilha Formosa, v preklade Krásny ostrov. Dodnes ho to dokonale vystihuje.

Galéria k článku (13 fotografií )
Vzťah k ostrovnej Číne: Diplomatickým jazykom - medzi oboma krajinami nevládne práve srdečná atmosféra.
Čankajškov memoriál: Je súčasťou Námestia slobody, ktoré vybudovali v Taipei po jeho smrti s celkovými nákladmi približne 7,5 miliardy taiwanských dolárov.
Monumentálna: Socha Čankajška je vnútri pamätníka Memorial Hall, niekoľkokrát denne pred ním defiluje čestná stráž.

Myslíš, že toto je krčma alebo nejaká súkromná oslava? - pýta sa ma český kolega Radek, nazerajúc do pootvorených dverí starého domu v jednej z uličiek v západnej časti Taipeia, hlavného mesta Taiwanu.

Ak si chcete oddýchnuť od mrakodrapov a luxusných nákupných pasáží východného Taipeia, treba zamieriť práve tam, do ulíc štvrte Datong, lemujúcej rieku Tamsui.

Iný svet

Datong je jedna z najstarších obývaných častí tohto takmer trojmiliónového mesta. Symbolicky to dosvedčuje osadenstvo podniku, do ktorého sme ešte stále nenabrali odvahu vstúpiť.

Jeho vekový priemer odhadujeme niekde medzi šesťdesiatimi až sedemdesiatimi rokmi. A stále si nie sme istí, či je to vôbec podnik. Zvonku totiž nie je nijako označený a vnútri je v jedinej miestnosti, kam vojdete priamo z ulice, len pár stolov, ktoré vyzerajú, akoby ich majiteľ kúpil za symbolickú sumu v charitatívnej dražbe.

Každý je iný, no všetky sú staré a ošarpané, medzi nimi sa na podlahe nachádza ventilátor a v rohoch miestnosti na stojanoch visia dva televízory. Nečakajte ani žiaden bar. Túto úlohu plní ďalší zo stolov, na ktorom je položených pár fliaš whisky, rumu a balenej vody. Miestne osadenstvo sedí prevažne okolo veľkej misy plnej jednej z výdatných hustých polievok, ktoré sa tu, mimochodom, podávajú až po hlavnom jedle.

„Pohoda, klídek, tabáček“: Napokon trochu váhavo vstupujeme, čím prek­vapíme nielen seba, ale aj približne desiatku miestnych štamgastov. Ani jeden z troch stolov nie je voľný, majiteľ však zareaguje pohotovo a jeden nám uvoľní. Zároveň lámanou angličtinou vysvetľuje, že na tomto mieste sa stretáva iba pár ľudí z okolia už niekoľko desiatok rokov a my sme prví cudzinci, ktorí si tam našli cestu.

Popritom nám jeho manželka - ako sme sa neskôr dozvedeli, bývalá barová speváčka - nachystala výdatný čaj a k tomu pražené tekvicové semienka. Čaj sa podáva naozaj všade, Taiwan totiž patrí k čajovým veľmociam, svetoznámy je najmä oolong a čierny čaj. Menej sa však už vie, že táto krajina patrí k popredným svetovým exportérom zázvoru a určite sa oplatí vyskúšať miestne zázvorové špeciality.

Dezert z prasacej krvi: Ochutený je sladkou sójovou omáčkou, arašidovým práškom a koriandrom.
Dezert z prasacej krvi: Ochutený je sladkou sójovou omáčkou, arašidovým práškom a koriandrom.
Martin Domček

Po čaji prišli na rad rodinné albumy a po nich jedna z najobľúbenejších činností miestnych ľudí - karaoke. To je na Taiwane mimoriadne populárne vo všetkých vekových kategóriách - od najmladších až po našich hostiteľov, ktorým ťahalo na sedemdesiatku. Atmosféra bola príjemná, z niekoľkých minút, ktoré sme tam plánovali stráviť, boli zrazu takmer dve hodiny a nám sa odtiaľ nechcelo odísť.

Práve otvorenosť, ústretovosť a slušnosť, smerujúce nielen k cudzincom, ale aj k spoluobčanom, vás v tejto krajine môžu prekvapiť - najmä v kontraste s pevninskou Čínou, ktorá je naozaj čoby kameňom dohodil. Aj keď na cestách vládne typický ázijský organizovaný chaos s množstvom cyklistov, starých áut a ešte starších skútrov a jazdí sa pomerne svižne, klaksóny počuť zriedka. Ulice sú naozaj čisté, určite viac než u nás. Nenájdete na nich žiaden odpad, ohorky z cigariet ani psie výkaly.

Beethoven a exkrementy

Pri poslednej zmienenej kategórii nám bol dôvod jasný, pretože prakticky na každom rohu boli stojany s vreckami na psie výkaly a názorným návodom, ako ich použiť. Čo ľudia robia s ostatným odpadom, bolo záhadné, pretože na uliciach bolo odpadkových košov minimum. Napokon sme ju rozlúštili.

Zber smetí tam funguje na podobnom princípe ako u nás známe „žlté autá“ s mrazenými potravinami. V určitom čase príde veľké smetiarske auto, zastaví na okraji cesty a upozorní na seba hlasitým prehrávaním zväčša klasickej hudby cez externé reproduktory.

Nejde pritom o nejakú konkrétnu pieseň, bezkonkurenčne najhranejšou je však Beethovenova skladba Pre Elišku. Na tento signál prinášajú všetci z okolia vrecia s odpadom a po pár minútach sa auto vydá ďalej. Zámer je jednoduchý - takýto pravidelný zber odpadu na dennej báze má zabrániť jeho hromadeniu a neželanému zápachu z verejných zberných nádob.

Ľudia to dodržiavajú, z nášho pohľadu sa naučili oveľa väčšiemu re­špektu k sebe navzájom i k svojej krajine. Možno za to môžu pohnuté dejiny, keď im stáročia poriadne nepatrila.

Cesta k demokracii

Taiwan najprv kolonizovali Portugalci a Holanďania, potom prišlo komplikované obdobie japonskej nadvlády a napokon po druhej svetovej vojne veľký exodus generála Čankajška a jeho približne dvoch miliónov prívržencov z pevninskej Číny. Tí ušli pred komunistami Maa Ce-tunga, ktorí v Číne rozpútali smutne známu „kultúrnu revolúciu“.

Čankajšek je kontroverzná osobnosť, vládol spôsobom diktátora, pritom však krajinu pripravil na prechod ku kapitalizmu a v podstate aj k demokracii, ktorej sa krajina naplno otvorila až po jeho smrti začiatkom osemdesiatych rokov.

Ak by sme použili paralelu z prostredia, ktoré je nám kultúrne bližšie, v krajine vnímajú Čankajška ako „otca zakladateľa“. Určite sa oplatí pozrieť si v hlavnom meste Čankajškovu Memorial Hall.

Chrám Lungšan: Nachádza sa v hlavnom meste a patrí medzi 100 najznámejších náboženských objektov na Taiwane. Zaujímavý je spojením budhistických, taoistických a konfuciánskych motívov.
Chrám Lungšan: Nachádza sa v hlavnom meste a patrí medzi 100 najznámejších náboženských objektov na Taiwane. Zaujímavý je spojením budhistických, taoistických a konfuciánskych motívov.
Martin Domček

Čankajškova Memorial Hall je monumentálny pamätník a obľúbená turistická atrakcia, kde púta pozornosť najmä striedanie čestnej stráže pri jeho bronzovej soche v nadživotnej veľkosti. Súčasťou komplexu je múzeum venované jeho životu s mnohými zaujímavými artefaktmi vrátane amerických Cadillacov, na ktorých jazdil, a veľký park s budovami národného divadla a opery.

Vybudovanie Memorial Hall a priľahlého Námestia slobody (Liberty Square) vrátane spomínaných budov stálo takmer 7,5 miliardy taiwanských dolárov.

Čankajšek bol problematická postava, ešte problematickejší je však vzťah Taiwančanov k ostrovnej Číne. S Čankajškom totiž na Taiwan neprišli len dva milióny jeho prívržencov, priviezol so sebou aj veľkú časť čínskeho kultúrneho pokladu. S trochou zveličenia možno povedať, že práve jeho vinou je slávne Zakázané mesto v Pekingu v podstate prázdne. Státisíce jeho historických exponátov s nesmiernou hodnotou koncom štyridsiatych rokov minulého storočia po komplikovaných peripetiách previezli práve na Taiwan.

Väčšina z nich skončila v hlavnom meste v National Palace Museum, ktoré sa tak môže pochváliť jednou z najväčších a najvzácnejších zbierok čínskeho umenia na svete. Týka sa to obrazov, kaligrafií, bronzových objektov, sôch, keramiky, miniatúr a jadeitu. „Všimnite si týchto pár kúskov porcelánových misiek z dynastie Ming,“ upozorňuje nás pri jeho prehliadke bezchybnou nemčinou sprievodkyňa Lilly na sériu nenápadných bielych misiek. „Zdanlivo na nich nie je žiadny z typických vzorov, uvidíte ho, až keď sa na ne pozriete z určitého uhla. Tie patria k naozaj cenným predmetom, ktoré na zahraničné výstavy nepožičiavame, väčšinu ostatných však áno. Samozrejme, s výnimkou Číny, pretože môžu hovoriť, čo chcú, odtiaľ by sa nám ani jeden z exponátov nikdy nevrátil,“ nezabudne dodať.

Hľadanie identity

Snahu vymedziť sa voči pevninskej Číne cítiť takmer všade. Priamo na Námestí slobody v blízkosti Čankajškovho pamätníka sme narazili na výstavu venovanú boju Tibetu za samostatnosť. V centre Taipeia sme sa o niečo neskôr pristavili pri informačnom stánku, upozorňujúcom na vraj nelegálne obchodovanie s ľudskými orgánmi v Číne a o kúsok ďalej sme chvíľu diskutovali s príslušníkmi rozšíreného duchovného hnutia Falun Gong, známeho ako Falun Dafa, ku ktorému sa hlásia desiatky miliónov ľudí.

To možno trochu balansuje na hranici sekty, aj keď od podporovateľov nevyžaduje žiadnu iniciáciu, nemá ustálené rituály ani povinné príspevky. Práve totiž rozbiehalo veľkú kampaň upozorňujúcu na prenasledovanie svojich sympatizantov v Číne. To sa začalo koncom deväťdesiatych rokov, keď čínska vláda oficiálne odhadovala počet jeho prívržencov približne na 70 miliónov a začala sa obávať ich rastúceho vplyvu.

Máte záchrannú vestu?

Snaha vyjadriť vzťah k pevninskej Číne, jej politickému režimu a čiastočne životnému štýlu je pochopiteľná, aj keď občas môže pôsobiť trochu bizarne. Ak sa, podobne ako autor tohto cestopisu, venujete novým technológiám, zaujímavým zážitkom je návšteva výcvikového centra taiwanských súkromných aerolínií EVA Air. Už len preto, aby ste videli ich štandardy, keďže patria medzi desiatku najbezpečnejších leteckých spoločností na svete, nehovoriac už o možnosti posadiť sa do profesionálneho leteckého simulátora, ktorý stojí približne 150 miliónov dolárov.

Keď vám však sprievodca na takomto mieste povie, aby ste si pri najbližšom lete s nimi skontrolovali, či máte pod sedadlom nafukovaciu záchrannú vestu, trochu vás to zaskočí. Na našu otázku, či to teda s tými prísnymi bezpečnostnými štandardmi nie je tak, ako keď začínali, najprv nechce odpovedať, napokon medzi štyrmi očami vysvetľuje: „Viete, máme pár lietadiel v dizajne Hello Kitty, pri nich sme si už zvykli, že z nich mizne všetko, čo nie je pripevnené. Ale pri letoch medzi Taiwanom a Čínou to je ešte horšie - čínski turisti si berú z našich lietadiel takmer všetko, kozmetiku z toaliet, návleky na hlavové opierky a dokonca aj tie nešťastné nafukovacie vesty.“

Zber čaju: Taiwan patrí k čajovým veľmociam, svetoznámy je najmä jeho oolong a čierne čaje.
Zber čaju: Taiwan patrí k čajovým veľmociam, svetoznámy je najmä jeho oolong a čierne čaje.
Martin Domček

Betel a mrakodrapy

Rovnako ambivalentná ako vzťah Taiwančanov k pevninskej Číne je architektúra hlavného mesta Taipei. Jednou z jeho najväčších atrakcií je mrakodrap Taipei 101. Číslica v jeho názve odkazuje na počet poschodí, reálna výška budovy je 508 metrov. Ešte v roku 2004 bola najvyššou budovou na svete, v súčasnosti uzatvára prvú desiatku. Jeden svetový primát jej však patrí stále - má najrýchlejšie výťahy na svete. Ich maximálna rýchlosť je niečo vyše 60 kilometrov za hodinu.

Vyskúšali sme ich, vyviezli sme sa až na vyhliadku na 89. poschodí a pravda je, že rýchlosť ani preťaženie pri ich rozbiehaní a spomaľovaní prakticky necítiť. Podotýkame, že cesta z 5. na 89. poschodie trvá necelých 40 sekúnd.

Poschodie s vyhliadkou je celé presklené a otvára sa odtiaľ nádherný výhľad na mesto, odporúčame návštevu najmä v nočných hodinách, keď je rozžiarené množstvom neónov.

Eklekticizmus ako štýl

Nás však v širšom centre hlavného mesta zaujalo niečo iné - neuveriteľná zmes najrôznejších architektonických štýlov, od pôvodných čínskych vplyvov až po prevládajúcu kombináciu funkcionalizmu, štrukturalizmu a brutalizmu, ktorá napriek svojej eklektickosti pôsobila veľmi organickým a prirodzeným dojmom. Občas sme mali pocit, akoby sme sa vrátili do histórie a kráčali niektorou z uličiek amerických veľkomiest v 30. rokoch.

Pravda, až na množstvo budhistických a taoistických chrámov, ktoré na prvý pohľad od seba ťažko rozoznať. K najznámejším patrí Lungšan, ktorý sa naozaj oplatí vidieť a patrí medzi päť najznámejších a najviac navštevovaných taiwanských chrámov. Širšie centrum Taipeia by podľa nás malo byť povinnou exkurziou pre každého architekta, ktorý to so svojím povolaním myslí vážne.

Taiwan, to nie sú len veľké mestá ako Taipei alebo takmer dvojmiliónový Tainan, najstaršie taiwanské mesto. Ten je z hlavného mesta na dosah ako jednodňový výlet. Od Taipeia je síce vzdialený vyše 300 kilometrov, no možno sa tam dostať rýchlovlakom s maximálnou rýchlosťou takmer tristo kilometrov za hodinu, takže cesta trvá približne hodinu a pol, závisí to od zastávok. Ak vás zaujíma hlavne história, staré chrámy, múzeá a historické pevnosti, z Tainanu určite nebudete sklamaní.

Tristo trojtisícoviek

Samostatnou kapitolou je príroda. Taiwan je totiž mimoriadne členitý, s takmer tristo horskými štítmi s výškou nad tritisíc metrov je štvrtý najhornatejší ostrov na svete. Tie sú navyše na takej malej rozlohe ako nikde inde. Je tam dokonca sedem národných parkov.

Vysokohorská turistika patrí popri cyklistike k najrozšírenejším športovým aktivitám. Mnohí návštevníci možno netušia, že tento ostrov je jedným z najväčších a najznámejších producentov špičkových bicyklových rámov.

My sme sa síce počas nášho pobytu k vysokohorskej turistike nedostali, no neodolali sme aspoň krátkej túre v parku Jangminšan, kde sme si za cieľ zvolili sopečné krátery, preslávené sírnymi gejzírmi. Podľa zápachu sme sa k nim dostali, to však bol náš jediný autentický vnem, pretože v ten deň mrholilo a viditeľnosť bola prakticky nulová.

S bicyklovaním to dopadlo podstatne lepšie. Dostali sme sa totiž k nemu na mieste, ktoré naozaj stálo za to. Bolo ním horské Jazero Slnka a Mesiaca (Sun and Moon Lake) v strednej časti ostrova. Je to zároveň jedna z najobľúbenejších miestnych turistických destinácií, z hľadiska popularity by sme ju mohli porovnať s našimi Vysokými Tatrami.

Krajina, v ktorej neschudnete

Taiwan, aj keď si to mnohí myslia, nepatrí ku krajinám, v ktorých ľahko schudnete.

Strava je síce prevažne zdravá, ale v mestách nájdete takú rôznorodú zmes reštaurácií, od tradičných európskych cez japonské, čínske až po miestnu kuchyňu, a to ešte nehovoríme o streetfoodovej strave, ktorou sú povestné mestské nočné trhy.

Ochutnali sme plnené mäsové taštičky sia long bao, pripravované nad parou v tradičných bambusových košíčkoch, typickú miestnu ryžu s nadrobno posekaným bravčovým mäsom, ale vyskúšali sme aj stinky tofu, čo je fermentované tofu, ktoré príšerne zapácha, ale chutí naozaj dobre.

Neodolali sme ani ďalšej špecialite, na ktorú sme chvíľu museli naberať odvahu - bol ňou pig blood cake. Anglický názov ho opisuje veľmi presne - je to koláč z prasacej krvi a ryže, ochutený sladkou sójovou omáčkou, arašidovým práškom a koriandrom, ktorý sa je teplý na paličke. Vyzerá podobne ako nanuk. Konzistencia je želatínová, je šťavnatý a chuť je sladko pikantná. Ak chce niekto ohŕňať nos, mal by si uvedomiť, že aj u nás sa robia krvavničky a ak cudzincovi poviete, že k ďalším našim zabíjačkovým špecialitám patrí mozoček na cibuľke, nemusí byť práve nadšený.

VIDEO Plus 7 Dní