Nad vnútrozemím Tenerife nesmú lietať lietadlá. Vibrácie, ktoré spôsobujú, by totiž mohli zapríčiniť miniatúrne vychýlenia citlivých prístrojov a ovplyvniť tak pozorovania v jednom z najdôležitejších observatórií na svete. Observatórium Teide vybudovali v nadmorskej výške 2 390 metrov. Ráz krajiny tu formovala sopka. Ak by ste si odmysleli nízku vegetáciu, možno by ste sa cítili ako na inej planéte. Realita je opačná: odtiaľto pozorujú vedci iné svety. Kanárske ostrovy sú s Havajom a odľahlými hornatými regiónmi Čile najvhodnejšími miestami na Zemi na pozorovanie oblohy.
V týchto lokalitách je veľmi málo svetelného znečistenia a zároveň poskytujú možnosť postaviť teleskopy vo vysokej nadmorskej výške, aby sa vedci pri pozorovaniach nemuseli pasovať so skresľujúcimi vrstvami atmosféry. Okrem zákazu preletov nad Tenerife by mali starostovia miest a dedín osvetľovať ulice čo najmenej a používať slabšie žiarovky s tienidlami. Túto povinnosť však nemôžu stanoviť žiadne právne predpisy. Je len na dobrej vôli municipalít, či svetlá stíšia alebo nie. Niektorí sú ochotní viac, iní menej. Hlavne v rušných dovolenkových destináciách považujú nočné osvetlenie za dôležitejšie než potreby observatória kdesi vysoko nad sebou.
Pozorujú odpad
Lokalita, kde stojí rozľahlé observatórium, sa nazýva Izaña. Od pobrežného mesta Puerto de la Cruz je vzdialená necelých štyridsať kilometrov, no na cestu si treba vyhradiť minimálne hodinu a štvrť. Je úzka, dlho vedie mestečkami a stúpa v strmých serpentínach prudko nahor. Typické pre severnú časť ostrova. Veď vznikol tak, že z dna oceánu sa pred pár miliónmi rokov predrala nahor aktívna sopka. Pico de Teide je s 3 718 metrami najvyšším vrchom Španielska a dovidíte naň takmer z každého kúta ostrova. Na výstup na vrchol treba povolenie. Je bezplatné, no keďže správa národného parku počet návštevníkov obmedzuje na dvesto denne, treba oň požiadať v dostatočnom predstihu. Alebo sa pripojiť k organizovanému výstupu niektorej z cestovných agentúr. Tie majú v zálohe rezervné povolenia. Komu sa nechce celú cestu šliapať, môže sa pohodlne vyviezť lanovkou až do výšky 3 555 metrov a čaká ho štyridsaťminútový strmý výstup. A kto nechce až na vrchol, užije si nádherné výhľady na ostrov a oceán aj odtiaľto.
Jasne svietiace pobrežné mestá takmer vyhnali koncom sedemdesiatych rokov vedcov z observatória Teide. Tí sa presúvali na vedľajší ostrov La Palma, lebo svetelné znečistenie na Tenerife im už bránilo v pozorovaniach. Inštitút astrofyziky Kanárskych ostrovov, ktorý observatóriá prevádzkuje, si však uvedomoval, o aký drahý projekt ide a že sa ho nemôže len tak vzdať. Zariadenie sa začalo zameriavať na pozorovania Slnka a javov, ktorým svetlo až tak neprekáža. Vedci sa vrátili. Dnes napríklad okrem činností bežných pre observatóriá pozorujú vesmírny odpad. Je to dôležité. Len na orbite bolo v januári 2021 takmer 22-tisíc objektov vyrobených človekom. Ak by hrozila nebezpečná kolízia napríklad s funkčným satelitom alebo vesmírnou stanicou ISS, môžu vesmírne agentúry na základe pozorovaní z Teide prijať potrebné opatrenia.
Observatóriá všade na Zemi sú miestami medzinárodnej spolupráce. Aj na Tenerife majú svoje teleskopy rôzne krajiny a stretávajú sa tu vedci zo všetkých kútov sveta. Ak observatórium navštívite aj vy, okrem iného vám pri jednom z ďalekohľadov vysvetlia, že vedci už nesedia celé noci, aby pozorovali oblohu - to by v tejto nadmorskej výške poriadne vymrzli. Teleskopy sa ovládajú diaľkovo a údaje z pozorovaní zaznamenáva počítač. Samozrejme, počas návštevy vás k dôležitým a veľkým teleskopom nepustia. Sú príliš citlivé a drahé.
No čo vám nikto nevezme, je tá nekonečná obloha nad vašimi hlavami. Pozorovanie hviezd milujú miestni aj turisti. Na spodnej stanici lanovky na Teide sú nainštalované teleskopy. Hviezdy sú najkrajšie z hôr, hlavne z národného parku Teide - vedeli, prečo na observatórium vybrali práve toto miesto. No kto nemá možnosť dostať sa tam, užije si peknú oblohu aj z akéhokoľvek tmavého bodu bokom od vysvietených miest.
Mladí bez práce
Kanárske ostrovy boli pre mňa odjakživa synonymom takmer nedosiahnuteľnej dovolenky pre tých najbohatších. V deväťdesiatych a nultých rokoch sa vedelo, že na bájne súostrovie poletia len dôležité postavičky, zbohatlíci, privatizéri a možno nejaký úspešný podnikatelík. My ostatní sme si ich užívali hlavne vo forme vtipov. Preto ma tam najviac prekvapili ceny. Benzín euro päťdesiat. Káva v kaviarni pod euro. Dve mojitá za šesť. Celodenný vstup na kúpalisko päť päťdesiat. Tovar v supermarkete lacnejší ako u nás, jedlo v dobrej reštaurácii toľko ako v industriálnej samoobslužnej zóne v Bratislave. Dokonca aj nehnuteľnosti tu stoja menej ako v našom hlavnom meste.
Ako je to možné? „DPH máme sedem percent,“ objasnila mi „Tinerfeña“ - teda rodená Tenerifčanka - Sandra. No tunajšie ceny za nízke nepovažuje. Lebo tu sa vraj nezarába veľa a pandémia to ešte zhoršila. Ostrov bol úplne zatvorený viac ako rok. Veľa hotelov to neprežilo a už znova neotvorili. „Každý si myslí, že tu žijeme v raji. No v skutočnosti tu nie je veľa príležitostí. Bežný človek tu môže pracovať v turistickom ruchu alebo poľnohospodárstve. Nezamestnanosť dvadsiatnikov dosahuje dvadsaťštyri percent,“ poopravila môj obraz o tejto celoročnej dovolenkovej destinácii. Sandra vždy túžila cestovať, no väčšinu svojho života ťahala naraz dve zamestnania - v cestovnom ruchu, ako inak -, a to bez kontraktov na dobu neurčitú. Len posledných desať rokov má normálnu zmluvu ako učiteľka v jazykovej škole.
Tenerife má milión obyvateľov. Veľa mladých odchádza, lebo tu nevidia perspektívu. Nahrádzajú ich starší Európania, hlavne Nemci, Briti a Holanďania, ktorí si tu kupujú nehnuteľností a sťahujú sa sem na dôchodok. Láka ich hlavne chladnejší sever ostrova. Nápisy v nemčine sú tu bežné, nájdete tu nemecké obchody s knihami aj wurštárne. Nečudo, že ich Tenerife priťahuje - a nie je to len lacnými apartmánmi. Je tu krásne. Oceán a zaujímavá tmavá sopečná krajina - na severe posiata sviežim rastlinstvom, na juhu púštna a vyprahnutá. Podnebím a prírodou Afrika, no štýlom života a mentalitou Európa. Napriek výstavbe si ostrov zachoval veľkú dávku divokosti. Nie je veľký, no ponúka kopu aktivít. Celoročne svieti slnko a kvitnú kvety. Ľudia sú milí. Nikto sa nemieni naháňať. Ideálne miesto na splnenie celoživotných snov vystresovaného Európana.
V dome zberateľa
Dobývanie Kanárskych ostrovov trvalo Španielom takmer sto rokov. Keď sa im to konečne podarilo a v roku 1496 dobyli ako posledný dnešný ostrov Tenerife, zbavili sa jeho pôvodných obyvateľov tak dôkladne, že sa nezachovali dokonca ani len zvyšky ich jazyka. Ich život čiastočne zdokumentovali len archeologické výskumy. „Guanchovia, pôvodní obyvatelia Tenerife, si pred podrobením Španielmi volili radšej dobrovoľnú smrť a páchali hromadné samovaždy skokom z útesov,“ vysvetlil mi Tinerfeño Lorenzo.
To už boli Kanárske ostrovy dôležitou zastávkou španielskych lodí na ceste do Ameriky. Na mieste, ktoré Guanchovia volali Aguere a malo príjemnú polohu pri jazere na kopci nad oceánom, vybudovali prvé mesto bez hradieb, San Cristóbal de la Laguna. Tam býva Lorenzo a volá ho jednoducho La Laguna. V kopcoch bolo nielen pre milosrdnejšie počasie, ale aj aby bolo chránené pred útokom pirátov. Jeho pôdorys a architektonický štýl sa stali predlohou pre španielske mestá, budované na americkom kontinente. Od roku 1999 je na zozname UNESCO.
Historické jadro La Laguny je naozaj pekné, s farebnými fasádami a so stavbami vhodnými do kanárskeho podnebia. Ak chcete zistiť, ako taký typický kanársky dom vyzerá, bez toho, aby ste otravovali majiteľov, zájdite do Múzea Cayetana Gómeza Felipeho. Tam uvidíte, že domy sú stavané do tvaru štvorca okolo vnútorného dvora s tým, že tri strany štvorca - s výnimkou strany z ulice - majú ešte mínus prvé poschodie. Dom si tak udržiava prirodzene chladnejšie prostredie. Vo dvore múzea je príjemná reštaurácia s kamennou fontánkou a množstvom rastlín, zaujímavé veci vás však čakajú, aj keď si kúpite vstupenku a pozriete sa do expozície. Cayetan Gómez Felipe celý život zbieral artefakty spojené s minulosťou Tenerife a rôznymi činnosťami, ktorým sa obyvatelia ostrova venovali. V tomto dome navyše reálne žil. Návštevníci sa môžu dozvedieť rôzne príbehy. Zistiť, ako sa obliekali ženy a prečo si zahaľovali vlasy, ako vyzeralo spracovávanie cukrovej trstiny aj to, že každá dobre situovaná rodina zvykla v minulosti vyčleniť samostatnú miestnosť na akúsi kaplnku so sochami Krista, Panny Márie a svätých.
Osemsto dovolenkárov
Juh ostrova je známy pieskovými plážami - piesok je dovezený - a párty klubmi. Roman z Česka, ktorý pracuje v IT sektore a vďaka tomu môže stráviť každý rok pár týždňov na Tenerife, mi vysvetlil, že tam masový turizmus typu ležania na pláži dorazil až v 60. rokoch, keď sa tam podarilo dopraviť vodu. Tá chýba na celom ostrove. „Turisti sú nešťastní, keď sa zamračí, my miestni sa tešíme, že konečne bude pršať. Ale dažďa je žalostne málo a podzemnej vody ubúda,“ povedala mi Sandra.
Roman uprednostňuje sever ostrova. Nechodí sem kvôli plážovej dovolenke, je rybár a jachtár, neustále sleduje časy prílivu a podmienky na lov konkrétnych druhov rýb. Oceán tu je na väčšine miest búrlivý. V takom si prídu na svoje hlavne surfisti. Kto si chce zaplávať, vyhľadáva zátoky alebo bazény tesne na pobreží, do ktorých sa pri prílive prelieva morská voda. Romanova priateľka Nemka Selina viac ako pláže uprednostňuje severovýchodný cíp ostrova s horským masívom Anaga. Je to zároveň biosférická rezervácia UNESCO. Počas jedného pobytu na Tenerife bývali s Romanom práve tam. „V horách sú lesy aj takzvané hmlové lesy, kde sa pre chlad a vlhko vytvára hmla. Ľudia z Anagy sú iní ako na zvyšku ostrova. Nie sú takí bezprostrední. Držia si odstup. Trvá dlhšie, kým si ich získate, ale keď sa vám to podarí, získate najlepších priateľov.“
Turisti vraj prichádzajú na Tenerife od roku 1880. Podľa dobových záznamov fungovali vtedy v meste Santa Cruz tri hotely. Hotel Orotava s devätnástimi izbami, hotel Camacho s pätnástimi izbami a hotel Panasco s jedenástimi izbami. V roku 1881 navštívilo Santa Cruz osemsto dovolenkárov. S dnešnými číslami sa to nedá porovnať. Pred pandémiou prichádzalo na ostrov ročne takmer šesť miliónov turistov. A tento rok sa turistický ruch prebudil znova. „Mnohé hotely však nanovo neotvorili,“ pripomína Sandra. „Mladí, ktorí chcú v cestovnom ruchu pracovať, by mali ovládať jazyky. No po dvoch rokoch vyučovania cez internet sú vedomosti maturantov veľmi slabé.“
Víno z lávy
„Z mojej triedy sa iba dvaja venujeme vínu. Ostatní robia niečo iné alebo odišli z ostrova. Úrady našu vinársku strednú školu nakoniec zatvorili, vraj tento odbor nemá dostatočné využitie. Na Kanárskych ostrovoch už nezostala žiadna škola s týmto zameraním.“ Juan dolieva biele víno z rodinného vinohradu v mestečku s príznačným názvom Icod de los Vinos a mne sa v ústach roztancujú sviežosladké chute exotických ovocí. Ochutnala som veľa vín, ale toto skutočne chutí výnimočne. Na svedomí to má vulkanická pôda a fakt, že tu pestujú ten istý vinič už päťsto rokov. Nemali tu epidémiu fyloxéry, ktorá zničila takmer všetky európske vinohrady. Spomeniem si na jednu z expozícií v múzeu zberateľa Cayetana Gómeza Felipeho. Vypichol v nej diela, v ktorých sa hovorí o víne z Kanárskych ostrovov. Trebárs malvázia z Tenerife v Shakespearovi. „Na môj veru, vypili ste priveľa kanárskeho vína, nádherného a omamného vína, ktoré prevonia krv skôr než stihne povedať: Čo to je?“ deklamuje jedna z hlavných postáv hry Henrich IV.
Zostaňme pri dobrotách. Na Tenerife sa darí aj kaktusu Aloe vera, banánom, avokádu a ďalšiemu tropickému ovociu. Skvelé podmienky na pestovanie tu má aj zelenina. Nehľadajte ju však v supermarketoch. Tam - ktovie prečo - dovážajú zvädnutú zeleninu zo španielskej pevniny. Na ovocie a zeleninu je lepšie nájsť si obchodík alebo stánoček lokálneho farmára alebo ju nakupovať na trhu. Najznámejšie trhovisko ostrova je určite Mercado Nuestra Señora de África v hlavnom meste ostrova Santa Cruz de Tenerife. Nečakajte nič rozľahlé ani exotické. Na Tenerife vlastne nie je obrovské nič. No určite tu nakúpite kvalitné ovocie, zeleninu aj preslávené kanárske kozie syry. Sú tu aj jedny z najlepších kaviarničiek a tapas barov na ostrove.
Vráskavé zemiaky
Čo sa týka jedla, varia tu veľa skvelých vecí vrátane oceánskych rýb a plodov mora. No každý jeden gurmán občas neodolá a dá si jedlo, ktoré spája Tinerfeños s nami Slovákmi. Zemiaky v šupke. Turisti najprv ohŕňajú nos a potom híkajú, aké sú dobré. Na Kanárskych ostrovoch varia v šupke odrodu malých zemiakov. Pred podávaním ich nakrátko ohrejú na suchej panvici s bohatou posýpkou soli. Keď ich vytiahnu, sú celé pokrčené a vráskavé. Preto ich tu volajú papas arrugadas, vráskavé zemiaky. Podávajú ich s tradičnými omáčkami mojo, červenou a zelenou. Základom oboch sú papriky príslušných farieb, k nim sa pridáva cesnak, soľ, vínny ocot, olivový olej, rasca a krajec chleba natrhaný na malé kúsky. Do zelenej ide navyše koriander alebo petržlenová vňať, do červenej čili. Všetko sa vymixuje dohladka.
Všetky tradičné jedlá chutia najlepšie v guachinche, jednoduchých reštauráciách, ktoré vyzerajú skôr ako garáže. Nenechajte sa oklamať prvým dojmom. Obvykle majú záhradu so sedením pod holým nebom. Majitelia guachinche varili kedysi lacné jedlá zo surovín, ktoré podvečer ponúkali predajcovia na trhu za nízke ceny, lebo by sa do druhého dňa pokazili. Dnes sú ceny v guachinche rovnaké ako v iných reštauráciách a niektoré z týchto garáží patria k najlepšie hodnoteným podnikom na Tenerife.
Ruiny a odpadky
Keď opustíte zóny hotelov a apartmánových ulíc, ukáže vám Tenerife svoju druhú tvár. Ošumelé a opustené budovy, polozvalené domy plné odpadu - hoci aj priamo na brehu oceánu. Kemp priamo na asfaltovej ploche, kde si Španieli a Tinerfeños užívajú grilovanie a pohodu na stiesnenom a rozpálenom priestore. Zanedbané pozemky. Provizórne stavby, v ktorých bývajú ľudia a okoloidúci im cez otvorené dvere a zdvihnutý záves vidia priamo do ošumelej kuchyne. Kaviarnička bez akéhokoľvek označenia, kde sa miestni schádzajú na rannú kávu s mliekom, večerné sledovanie futbalových zápasov a obsluhuje ich pani poriadne po sedemdesiatke. Rozbitý skejtpark priamo v centre mesta. Vyzerá to tam, ako keby tadiaľ prehrmela nejaká živelná katastrofa.
Hneď vedľa je nízky domček, sprejom označený ako „casa libera“ a popísaný ďalšími heslami ako: „Tvoje hranice spôsobujú krv.“ Na Kanárske ostrovy sporadicky plávali lode s migrantmi a utečencami z Afriky už roky, no ich počet sa začal dramaticky zvyšovať v roku 2019. Podľa údajov organizácie European Council on Refugees and Exiles dorazilo na Kanárske ostrovy medzi 1. januárom a 15. marcom tohto roku z afrického pobrežia 5 552 ľudí. Z marockej Tarfaye je to k brehom Fuerteventury po mori okolo sto kilometrov. No bavíme sa o Atlantickom oceáne. Údaj o počte potvrdených obetí je hrôzostrašný. Medzinárodná organizácia pre migráciu hovorí minimálne o 84 nehodách a 1 173 mŕtvych za rok 2021. Väčšina z nich pochádzala z Maroka, nasledovali Malijčania, Senegalčania a Guinejčania. Podľa španielskej Caminanfo Fronteras však vlani našlo smrť v oceáne až 4 404 ľudí vrátane 205 detí.
FOTO V GALÉRII
Sandra nad obrovským rizikom, ktoré obyvatelia afrických krajín podstupujú, aby sa dostali na ostrovy, krúti hlavou. „Čo tu chcú robiť? Bez dokladov a znalosti jazyka? Veď tu nie je dosť práce ani pre nás.“
