Pripravuje reportáže zo Slovenska a zo zahraničia, venuje sa aj sociálnym, medicínskym, kultúrnym a historickým témam. 
Ocenenia:
2002 - 2. miesto v novinárskej súťaži Bororo-Kamienok, organizovanej Úradom vlády Slovenskej republiky, Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity 
2002 – 2. miesto v novinárskej súťaži Najlepšie je s mamou a otcom, organizovanej OZ Návrat, Orange Slovensko v spolupráci so Slovenským syndikátom novinárov.

Monika Mikulcová

Pôvabné kúpeľné mestečko medzi horami vyzerá na prvý pohľad nenápadne. Pred vyše tristo rokmi sa však z dnešného rozľahlého parku valili kúdoly dymu a ozývali výkriky horiacich obetí čarodejníckych procesov. Boli to kruté časy. „Skrze ženy prišiel na svet hriech! Žena je hriech! Lono ženy je brána do pekla,“ slová z kultového filmu Kladivo na čarodejnice režiséra Otakara Vávru vyvolávajú zimomriavky aj dnes. Dielo je inšpirované skutočnými udalosťami na losinskom panstve v druhej polovici sedemnásteho storočia. V časoch, keď mnohí ešte verili poverám, že na neďalekom kopci Petrove kamene sa schádzajú bosorky a hýria s diablom.
Obec na úpätí Jeseníkov má však aj vznešenejšiu históriu. Kúsok od zámku, kde inkvizičné procesy posielali na smrť nevinných ľudí, sa rodil pokrok. Pred vyše štyristo rokmi tam vznikla jedna z&nbsp;prvých českých papierní a&nbsp;pôvodne žerotínska manufaktúra pracuje nepretržite dodnes. Je jedným z&nbsp;mála svedkov starého remesla v&nbsp;Európe a&nbsp;posledná svojho druhu v&nbsp;Českej republike.

<h2>Oceňujú ho aj prezidenti</h2>
V&nbsp;citlivo zrekonštruovaných priestoroch akoby zastal čas. Ženy pozorne naberajú bielu kašovitú hmotu do sita, kolíšu ním zo strany na stranu, aby výsledný hárok mal dokonalý tvar a&nbsp;kvalitu. Napokon, konečný produkt putuje na pracovný stôl mnohých prominentov. Ručný papier z&nbsp;Velkých Losín používal Václav Havel, jeho manželka Dagmar, ale aj britská kráľovná Alžbeta. Nájdete ho na Pražskom hrade aj v&nbsp;Českej národnej banke, či už vo forme vizitiek, alebo iných písomností.
Areál národnej kultúrnej pamiatky tvoria dve časti - Ručná papiereň Velké Losiny a&nbsp;Múzeum papiera. Dnešnú klasicistickú podobu s&nbsp;typickou šindľovou strechou získal na prelome 18. a&nbsp;19. storočia.
„Do druhého storočia nášho letopočtu papier neexistoval, písalo sa na hlinené tabuľky, na papyrus či pergamen. Prvá ručná papiereň vznikla v&nbsp;dvanástom storočí v&nbsp;Španielsku, v&nbsp;Česku to bolo v&nbsp;roku 1499 v&nbsp;Zbraslavi, ktorá je dnes súčasťou Prahy,“ opisuje naša sprievodkyňa Veronika.
Postupne pribúdali ďalšie, ale po roku 1850 väčšina manufaktúr v&nbsp;Česku aj v&nbsp;Európe zanikla a&nbsp;nahradila ju továrenská strojová produkcia. Nie však vo Velkých Losinách. Založil ju v&nbsp;roku 1596 Jan mladší zo Žerotína, a&nbsp;aj keď už na výrobu ručného papiera nepoužívajú staré handry ako kedysi, celé stáročia uchováva toto krásne remeslo.
<h3>POZRITE SI VIDEO Z PAPIERNE VO VELKÝCH LOSINÁCH</h3>

<h2>Remeslo aj umenie</h2>
„Dnes sa papier vyrába z&nbsp;bavlny a&nbsp;ľanu,“ vysvetľuje Veronika. Ukazuje na veľké kade, v&nbsp;ktorých sa mieša kašovitá zmes. Odtiaľ ju zamestnanci naberajú na papierenské sitá natiahnuté na drevený rám. Z&nbsp;nich sa papierovina odtlačí na navlhčenú plstenú látku a&nbsp;zakryje ďalšou. „Papier sa vrství tak dlho, kým nevznikne arch s&nbsp;tristo kusmi,“ opisuje sprievodkyňa. Celý balík sa vloží do lisu, ktorý odstráni prebytočnú vodu. Papier potom schne v&nbsp;uzavretých sušiarňach štyri až päť dní. Stále však nie je pripravený na používanie. Musia ho naglejovať, vložiť do lisu, opäť sušiť a&nbsp;nakoniec vyhladiť. Kedysi to robili kameňom, dnes na dvojvalcovom kalandri. Pozorujeme, ako dve ženy súkajú do stroja kúsok po kúsku. „Vyrobiť arch papiera trvá dva až tri týž­dne, za jeden rok vyrobíme asi 10 ton. Bežná priemyselná výroba to zvládne iba za pätnásť minút,“ prizná Veronika.
V múzeu sú však aj pozoruhodné umelecké diela. Hlavu morského koníka vytvárala britská umelkyňa Hazel Bry­ceová šesť rokov. Použila odpadový papier aj noviny Financial Times. Autorka dielom, ktorého cenu stanovili na jeden milión českých korún, upozorňuje na nenásytnosť globálneho sveta. Obraz Jana mladšieho zo Žerotína, zakladateľa manufaktúry, je zase vytvorený kolážou ručných papierov.

<h2>Upálená papiernikova žena</h2>
V&nbsp;roku 1603 žerotínska vrchnosť predala manufaktúru papiernikovi Ondřejovi Klugovi. Neskôr sa o&nbsp;výrobu starali manželia Göttlicherovci. V&nbsp;roku 1679 však bola papiernikova manželka Barbora Göttlicherová obvinená z&nbsp;čarodejníctva. Áno, aj ona sa stala obeťou losinských inkvizičných súdov. Takmer po ročnom mučení skončila 5. septembra 1680 na horiacej hranici. Podobný osud postihol v&nbsp;rokoch 1678 až 1693 tridsaťosem žien z&nbsp;malebnej obce na úpätí Jeseníkov.
Viac sa o&nbsp;krutých časoch, poznačených výkrikmi mučených a&nbsp;lačnými pohľadmi katov, dozvedáme na zámku Velké Losiny. Práve na tomto mieste Otakar Vávra natáčal film podľa rovnomennej knihy Kladivo na čarodejnice. Dodnes tu zostala spomienka v&nbsp;podobe gotického kresla s&nbsp;ostrými klincami. Tento mučiaci nástroj však v&nbsp;skutočnosti inkvizítori nepoužívali, poslúžil ako filmová rekvizita.
Staviteľom zámku bol Jan mladší zo Žerotína, známy ako Jan Losinský. Stihol sa až štyrikrát oženiť. „Malo to svoje praktické dôvody - prvé tri manželky mu priniesli bohaté veno. Vďaka tomu si mohol dovoliť prestavbu svojho sídla. Obrazne by sme mohli povedať - čo krídlo to jedna manželka,“ pousmeje sa naša sprievodkyňa Tereza Mazáková.
O&nbsp;pár desiatok rokov neskôr privádzali na zámok v&nbsp;putách tých, ktorí vraj paktovali s&nbsp;diablom. A,&nbsp;áno, v&nbsp;tomto prípade platí - za všetkým hľadaj ženu. Bola ňou Angela Sibylla z&nbsp;Galle, ktorá sa stala poručníčkou dvoch sirôt - malých synov svojho brata Přemysla III., vnuka Jana Losinského. Žerotínske panstvo teda spravovala nekompromisná grófka s&nbsp;prísnou jezuitskou výchovou a&nbsp;nenávisťou k&nbsp;luteránom. „Ona môže za to, že sa tu objavil tvrdý sudca František Boblig z&nbsp;Edelstadtu,“ spomenie sprievodkyňa.
<h2>Pozvanie inkvizítora</h2>
Všetko sa vraj začalo bizarným želaním manželky Přemysla III. Alžbety Juliány. Dvojica mala sedem detí, ale dospelosti sa dožili len dve. Ani ich matka dlho nepožila, nemala ani štyridsať, keď sa pobrala za nimi na druhý svet. „Skonala v&nbsp;Poľsku a&nbsp;predtým vyslovila prianie, aby jej po smrti vyňali srdce a&nbsp;vložili ho do hrobu jej syna Félixa. Zomrel ako šesťročný a&nbsp;pochovali ho v&nbsp;dominikánskom kostole v&nbsp;Šumperku,“ vysvetľuje sprievodkyňa. „Srdce Alžbety Juliány sa však z&nbsp;nejakých dôvodov stratilo a&nbsp;padlo podozrenie, že ho zneužili na čarodejnícke účely,“ dodáva.
Druhý príbeh je známy aj z&nbsp;filmu Kladivo na čarodejnice. Žobráčka Mária Schuhová vzala zo sobotínskeho kostola svätú hostiu pre pôrodnú babu Dorotu Groerovú, ktorej krava slabo dojila. „Lenže farár Máriu pri krádeži pristihol a&nbsp;po tom, čo ju vyspovedal, označil celý akt za čarodejníctvo. Nahlásil to grófke Angele Sibylle z&nbsp;Galle, ktorá sa týchto záležitostí bála, preto chcela všetko prešetriť,“ hovorí Tereza Mazáková.
Povolala známeho inkvizítora Františka Bobliga z&nbsp;Edelstadtu. Pôsobil v&nbsp;Olomouci a&nbsp;hovorí sa, že právo síce nedoštudoval, ale mal bohaté skúsenosti s&nbsp;procesmi z&nbsp;Jeseníkov. „Pozvali ho ako odborníka, ale bol to skôr fanatik a&nbsp;psychicky narušený človek, ktorý asi skutočne veril, že koná dobre. Počas jeho pätnásťročného úradovania vo Velkých Losinách zomrelo 81 osôb na hranici, v&nbsp;okolí Šumperka 24. V&nbsp;rámci Jeseníkov to bolo viac než sto ľudí,“ bilancuje.

<h2>Sabaty s&nbsp;diablom na „Petrákoch“</h2>
„Čarodejnice boli opisované ako osoby, ktoré uzavreli spojenectvo s&nbsp;diablom, zriekli sa kresťanskej viery, vyzývali diabla ako svojho pána, vo všetkom sa podriaďovali jeho vôli. Čarodejnice vraj mohli ľuďom ublížiť na zdraví, rozvracať manželstvo, privolávať zlé počasie a&nbsp;neúrodu, brať kravám mlieko a&nbsp;škodiť dobytku,“ vysvetľuje Ottov slovník náučný. Schádzali sa na špecifických miestach s&nbsp;diablom, ktorý na týchto sabatoch vystupoval v&nbsp;podobe čierneho kozla či kocúra. V&nbsp;okolí Velkých Losín bol vraj dejiskom týchto orgií kopec Petrove kamene, známy ako Petráky, v&nbsp;Hrubom Jeseníku. Dnes je miesto so skupinou skál z&nbsp;bridlíc a&nbsp;rúl súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Praděd. Unikátny je hlavne z&nbsp;botanického hľadiska, pretože tu prežilo veľa vzácnych druhov rastlín z&nbsp;ľadovej doby.
Kedysi však prevládali povery. Ak niekoho označili za čarodejnicu či čarodejníka, nebolo cesty späť. „Cieľom bolo priznanie a&nbsp;to sa dosahovalo pomocou tortúry. Prvá prišla na rad tak­zvaná palečnica, ktorá drvila prsty, potom španielska čižma, ktorá sa nasadila na nohu a&nbsp;dokaličila kosti a&nbsp;šľachy. Keď ani to nepomohlo, obvineného natiahli na škripec či rebrík. Ak aj niekto zvládol všetky fázy mučenia, čo bolo takmer nemožné, tak sa verilo, že mu k&nbsp;tomu musel dopomôcť diabol. Vždy sa našla zámienka,“ opisuje sprievodkyňa zámku Velké Losiny. „A&nbsp;ešte ďalšia bizarnosť - náklady na vypočúvanie a&nbsp;mučenie si mali obvinení zaplatiť sami. Ako odmenu za spásu duše. Pretože Boblig skutočne veril, že im takto preukazuje službu,“ dodáva.
<h2>Upálili aj farára</h2>
Od chudobných poddaných inkvizičný súd príliš veľa majetku nezískal, a&nbsp;tak sa začal zameriavať na zámožnejších občanov z&nbsp;neďalekého Šumperka. Mesto začalo hospodársky upadať. Málokto sa odvážil v&nbsp;tejto oblasti obchodovať, aby tu neprišiel o&nbsp;život. Veď stačilo materské znamienko, ktoré má skoro každý človek, aby vás označili za bosoráka.
 „Nezmyselné procesy sa pokúšal zastaviť pán uprostred obrazu, šumperský dekan a&nbsp;farár Kryštof Alois Lautner. Veľmi vzdelaný muž a&nbsp;najsilnejší Bobligov odporca,“ ukazuje na olejomaľbu na stene.
Neľútostný inkvizítor však našil krivé svedectvá aj na predstaviteľa cirkvi. Vraj bol v&nbsp;spojení s&nbsp;čarodejnicami, zúčastňoval sa na sabatoch na Petrových kameňoch, kde dokonca korunoval za čarodejnícku kráľovnú Máriu Sattlerovú a&nbsp;krstil deti v&nbsp;mene Satana. Jeho mučenie sa začalo 8. marca 1683 a&nbsp;v&nbsp;roku 1685 ho v&nbsp;Mohelnici upálili. Dnes je na smutnom mieste jeho popravy vybudovaný pomník.
Procesy s&nbsp;údajnými čarodejnicami ukončil až syn Přemysla III. Jáchym, keď dosiahol plnoletosť. Z&nbsp;hospodárskych dôvodov. A&nbsp;Boblig? „Okolo roku 1696 sa stiahol späť do Olomouca, kde pokojne dožil nepotrestaný. Dokonca sa vraj okolo osemdesiatky oženil,“ dodá sprievodkyňa.

<h2>Popravovali pri kúpeľoch</h2>
Dnes sa s&nbsp;malebnou obcou v&nbsp;Šumperskom okrese spájajú aj veselšie zážitky. Obľube sa tešia velkolosinské pralinky aj festival pre všetky generácie - Čokoládové Losiny alebo Čokoláda v&nbsp;pohybe.
Väčšina turistov sa tu však zdrží dlhšie hlavne kvôli liečivej termálnej vode. Prichádzajú do tunajších kúpeľov, ktorých história siaha až do 16. storočia. Jan mladší zo Žerotína tu postavil dom na ubytovanie hostí, ale v&nbsp;17. storočí pre čarodejnícke procesy ustal život aj v&nbsp;tejto oblasti. Navyše, na hranici upálili dve kúpeľníčky.
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/papier-aj-carodejnice-parku-kedysi-valili-kudoly-dymu-ozyvali-vykriky-horiacich-obeti" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
Popravy sa konali neďaleko liečebného domu Šárka, ktorý obklopuje rozľahlý lesopark so vzácnymi storočnými stromami. Pri jednej z&nbsp;cestičiek stojí pomník s&nbsp;čiernou tabuľou a&nbsp;nápisom: Čarodejnícke procesy. Je na ňom vypísaných 38 mien obetí, ktorých život pre nezmyselný fanatizmus vyhasol práve na tomto mieste.

Papier aj čarodejnice: Z parku sa kedysi valili kúdoly dymu a ozývali výkriky horiacich obetí

Monika Mikulcová

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Papier aj čarodejnice: Z parku sa kedysi valili kúdoly dymu a ozývali výkriky horiacich obetí

Monika Mikulcová

Súvisiace články

Zážitkové Poloniny: Vyrobia si sami a ešte za to aj zaplatia!

Prúsery architektov na Slovensku! Neuveríte, čo všetko sa im podarilo zohaviť

Rím pod Rusovcami: Vďaka tejto lokalite má Slovensko ďalší zápis do svetového dedičstva UNESCO

Hory legiend: Očarujúca výprava do krajov skál, samoty, histórie a mystiky

Na skok zo Slovenska nájdete skutočnú princeznú medzi poľskými mestami: FOTO prehliadka Krakova

Autor článku

Monika Mikulcová

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás