Plus 7 dní

Vau! Pri pohľade na originálne výtvory prírody sa často zmôžete na toto jediné slovo. Zažijete to napríklad na mongolskej púšti Gobi, v himalájskych údoliach Ladakhu aj na kaukazských vrcholkoch Gruzínska. Laoská jaskyňa Kong Lor medzi tieto prírodné zázraky jednoznačne patrí a prekoná vaše očakávania.

<a href="http://plus7dni.pluska.sk/Zahranicie/Medituju-tu-cudzinci-z-celeho-sveta.-Aj-taki-co-nakupuju-vdaka-prostrednictvom-telepatie">Meditujú tu cudzinci z celého sveta. Aj takí, čo nakupujú prostredníctvom telepatie</a>

Na malej poloautomatickej motorke čínskej výroby opúšťame ospalé provinčné mestečko Thakhek v centrálnom Laose a vydávame sa na okruh merajúci bezmála päťsto kilometrov. Vedie na severovýchod popri vápencových kamenných horách provincie Khammouan až k vietnamským hraniciam, okolo fascinujúcej vodnej plochy zatopenej pri výstavbe vodnej elektrárne na rieke Nam Theun, v meste Laksao sa stočí späť na západ cestou číslo 8 a po ľavom brehu mohutnej rieky Mekong sa zasa vráti do Thakheku.

Jazda po ceste číslo 8 je náročná a nebezpečná. Obrovské kamióny prevážajúce tovar medzi Vietnamom a Thajskom po úzkej ceste znepríjemňujú život nielen domorodcom, ale aj turistom na slabých skútroch. „Kong Lor? Áno, tu treba odbočiť,“ potvrdzuje nám starší pán na rozpadajúcej sa motorke v mestečku Khoun Kham, keď vidí naše rozpaky nad mapou v telefóne. „Kop čaj lalaj,“ ďakujeme jedinou frázou, ktorú sme sa zatiaľ v laoštine naučili. Odbočujeme na juh a sme radi, že sa, aspoň na chvíľu, nemusíme vyhýbať prášiacim kamiónom.

<a href="http://plus7dni.pluska.sk/Zahranicie/Krajina-zvlastnych-ludi-V-strede-Australie-stretnete-lietajucich-lekarov-aj-originalnych-domorodcov">Krajina zvláštnych ľudí: V strede Austrálie stretnete lietajúcich lekárov aj originálnych domorodcov </a>

Cesta dedinkami k jaskyni, dlhá štyridsať kilometrov, je naozaj malebná. Je obdobie dažďov, a tak je všetko vôkol nás zelené. Dlhé steblá ryže na zaplavených políčkach sa kývajú obťažkané kvalitným zrnom a voda odráža modré nebo nad našimi hlavami.

V poslednej dedine, tesne pred vchodom do jaskyne, je asi 10 možností na ubytovanie. V hlavnej, suchej sezóne sú plné turistov, ale teraz zívajú prázdnotou a my si môžeme vybrať, v ktorom z hostelov sa ubytujeme. Z reštaurácií je otvorená jediná, a tak musíme, chtiac-nechtiac, prijať jej predraženú ponuku.

<a href="http://plus7dni.pluska.sk/Zahranicie/Male-ale-mile.-Slovinsko-ma-hory-more-jazera-prudke-rieky-aj-nevsedne-legendy">Malé, ale milé: Slovinsko má hory, more, jazerá, prudké rieky aj nevšedné legendy</a>

Kong Lor je časťou povodia rieky Hin Boun, ktorá si počas dlhých stáročí našla cestu cez pevnú vápencovú skalu hlavného pohoria Národného parku Phu Hin Boun. Vytvorila tak 7,5 kilometra dlhú jaskyňu s podzemnou riekou, ktorá ohromí nielen svojou dĺžkou, ale aj rozmermi.

„Toto je Keo, váš sprievodca,“ predstaví nám postaršieho pána predajca lístkov v búdke pred jaskyňou, „on hovoriť po anglicky. Trochu,“ dodáva. Keo nám prinesie dve záchranné vesty a naviguje nás k svojmu člnu. Je to takzvaný long-tail typ, úzky čln s benzínovým motorom, ktorý poháňa lodnú skrutku na dlhom hriadeli. Tieto člny možno vidieť po celej Ázii od mjanmarského jazera Inle až po vietnamský Halong Bay.

Zvonku vchod do jaskyne sotva vidieť, ale pri príchode bližšie nám neostáva nič iné, len očarene sa pozerať na obrovskú dieru v skale, v ktorej mizne bez stopy celá rieka. Náš sprievodca Keo sa pousmeje nad našimi doširoka otvorenými očami. „Najväčšia v Laos,“ vysvetľuje a kým sa my rozhliadame po vchode do jaskyne, montuje na čln motor. Stalaktity visiace zo stropu v 60-metrovej výške nad nami vytvárajú dojem, že ide o tlamu nejakého obrovského monštra.

<a href="http://plus7dni.pluska.sk/Zahranicie/TOTO-su-finty-akymi-v-Budapesti-zvyknu-osklbat-turistov">TOTO sú finty, akými v Budapešti zvyknú ošklbať turistov</a>

Keo nám lámanou angličtinou hovorí, že jaskyňu Kong Lor objavili počas vietnamskej vojny. Keď sa obyvatelia dedinky Kong Lor začali cítiť ohrození útokmi amerického letectva v ich blízkosti, schovali sa do jaskyne. Po blúdení jaskyňou počas niekoľkých dní v úplnej tme konečne našli východ. Vnútro jaskyne je ako bludisko, cez ktoré vedie ako Ariadnina niť rieka Hin Boun.

Do člna nasadáme so zmiešanými pocitmi. V rukách zvierame biednu baterku, ktorú sme dostali pri vchode, a neisto pozeráme do tmavého hrdla jaskyne, kde nesvieti ani svetielko. Rýchlo chápeme, že baterky sú jediným vodidlom v nepreniknuteľnej tme jaskyne. Tma má v sebe niečo, čo fantázia človeka vyplní strachom, ale ten sa v našom prípade rýchlo mení na úžas. Čln sa kĺže po vode a svetlá bateriek poskakujú na stenách. Priemerná šírka rieky je asi 20 metrov a výška stropu od 20 do 50 metrov, takže v niektorých miestach naše baterky ani nedosvietia na koniec.

Po dvadsiatich minútach plavby prichádzame k osvetlenému miestu. „Tu vy vystúpiť, ísť pešo. Ja počkať druhá strana,“ vysvetľuje nám sprievodca Keo. Stojíme pred jediným miestom, kde je dotiahnutá elektrina, aby svetlo odhalilo krásu stalagmitov, stalaktitov a mohutných sôch vytesaných stáročiami do vápencového podložia. Prechádzame farebnou podzemnou záhradou a na jej konci opäť nastupujeme do člna. Naša cesta podzemnou riekou pokračuje ďalšiu pol hodinu, než sa pred nami začne objavovať svetlo a neoslepí nás žiara poludňajšieho slnka pri druhom východe z jaskyne.

Po krátkej prestávke na občerstvenie v malých stánkoch sa poberieme späť. Cesta je trochu rýchlejšia, lebo sa plavíme po prúde rieky a nezastavujeme ani pri osvetlenej časti jaskyne. V tme hráme s baterkami naháňačku svetielok, ktorá sa spontánne rozbehne pri osvetľovaní okolitých stien. Motor člna vrčí za našimi chrbtami a Keo znepokojene zamrnčí, keď mu baterkou v zápale hry omylom zasvietime do tváre. V tej chvíli si uvedomíme, že nie je rozumné oslepovať nášho kapitána, ktorý sa v tme orientuje len pomocou nevýrazného lúča svojej starej baterky. Po necelých dvoch hodinách výletu sme opäť pri vchode a vnímame teplo a vlhkosť laoskej džungle, takej vzdialenej od čerstvého chladu vnútra jaskyne. Lúčime sa s Keom a poberáme sa do nášho hostela.

V papuli monštra: Keď sa ukrývali pred bomardovaním, objavili úchvatnú jaskyňu

Plus TV

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Relácia Dôverne: Je život hudobníka jeden veľký flám?

Krištof Kelíšek v úlohe malého nacistu Thomasa Raua prekonal aj Holubca

Výber pre vás