Plus 7 dní

Na koniec marca. Aj do Pakistanu dorazila pandémia koronavírusu a môj pokus opustiť Pakistan stroskotáva. Zúfalý však nie som. Volám známemu Ásimovi, ktorého som spoznal pred dvomi rokmi v Číne, a ten ma bez okolkov pozýva k sebe domov, kým sa situácia neupokojí. Ásim a jeho rodina žijú v dedine Swal Dher v provincii Chajbar Paštúnchwá. Paštúni, najväčšia miestna etnická skupina, majú v&nbsp;Pakistane imidž najpohostinnejšieho národa. Po&nbsp;príchode sa zdravím s&nbsp;celým mužským osadenstvom domu a&nbsp;hneď mi je jasné, že povesť o&nbsp;paštúnskej pohostinnosti neklame. Hlava rodiny, otec Abdul Malik, ma uisťuje, že v&nbsp;jeho dome môžem ostať, ako dlho len potrebujem, pokojne aj rok. Vtedy ešte nik vrátane mňa netušil, že to budú celé dva mesiace.

Paštúni žijú na&nbsp;oboch stranách pakistansko-afganskej hranice, vyznávajú islam a&nbsp;sú mimoriadne nábožensky založení. Modlia sa päťkrát denne, väčšina z&nbsp;nich výhradne v&nbsp;mešitách, ktorých je v&nbsp;každej dedine požehnane, aby veriaci nemuseli chodiť ďaleko. Korona-nekorona, Paštúnovi nik nezakáže chodiť do&nbsp;mešity. Milujú diskutovať o&nbsp;islame až do&nbsp;takej miery, že prakticky každá sa končí pri tom, či sa o&nbsp;danej téme Korán zmieňuje. Občas to vyzerá, akoby Paštúni inú knihu vo svojom živote ani nečítali. A&nbsp;zrejme toto tvrdenie nie je ďaleko od&nbsp;pravdy. Príslušníci etnika totiž žijú hlavne na&nbsp;vidieku, preto kvalitné vzdelanie nie je pre nich vôbec samozrejmé.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/pastunska-svadba-spolieham-usudok-sestry-ktora-buducu-manzelku-pozna-vysokej-skoly" target="_blank" rel="noopener">FOTO z pakistánskej provincie nájdete v GALÉRII &gt; &gt;&nbsp;</a>

Osobitnou kapitolou je postavenie žien. Na&nbsp;prvý pohľad to vyzerá, akoby nežnejšie pohlavie v&nbsp;paštúnskej spoločnosti ani neexistovalo. Kým muž pracuje a&nbsp;finančne zabezpečuje rodinu, žena sa&nbsp;stará o&nbsp;domácnosť a&nbsp;deti. Na&nbsp;ulicu sa môže vybrať len v&nbsp;sprievode svojho manžela, svojich detí alebo inej ženy. A&nbsp;to zahalená v&nbsp;burke - závoji zakrývajúcom celé telo a&nbsp;tvár. S&nbsp;cudzími mužmi nesmie mať žiadne kontakty. Aj dohodnuté manželstvá sú bežná záležitosť a&nbsp;manželstva z&nbsp;lásky raritou.

Áno, Paštúni sú extrémne konzervatívna spoločnosť. Ale aj tu sa veci menia k&nbsp;lepšiemu. Oproti staršej generácii čoraz viac žien študuje a&nbsp;pracuje, viac mladých párov sa spoznáva na&nbsp;vysokej škole a&nbsp;zoberú sa z&nbsp;lásky. Aj keď je rozvod doslova pohromou pre meno rodiny, je legálny a&nbsp;sporadicky sa aj deje.

Po&nbsp;dvoch mesiacoch v&nbsp;nútenej karanténe opúšťam Swal Dher a&nbsp;vydávam sa ďalej na&nbsp;sever do&nbsp;horskej časti Pakistanu. Zastavujem sa u&nbsp;ďalšieho známeho z&nbsp;Číny. Bahri sa domov do&nbsp;Pakistanu vrátil v&nbsp;januári, keď v&nbsp;najľudnatejšej krajine sveta prepukla pandémia koronavírusu. Víta ma s&nbsp;novinkou, že sa onedlho bude ženiť. Priznáva, že to robí najmä pre rodičov, ktorí už nie sú najmladší, a&nbsp;keďže jeho staršia sestra stále študuje a&nbsp;o&nbsp;mužov záujem nejaví, tak im chce dopriať vnúčence on. Dievča, s&nbsp;ktorým sa čoskoro ožení, síce osobne nepozná, vie však z&nbsp;fotografií, ako vyzerá. Spolieha sa na&nbsp;úsudok svojej mladšej sestry, ktorá budúcu manželku pozná z&nbsp;vysokej školy.

S&nbsp;Bahrim a&nbsp;bratrancom Ahmedom sa vydávame do&nbsp;hôr k&nbsp;hranici s&nbsp;Afganistanom. Holiny a&nbsp;polopúšť postupne striedajú lesy a&nbsp;človek si takmer pripadá ako niekde na&nbsp;Slovensku - až na&nbsp;tie nevyasfaltované cesty bez zvodidiel.

Aj keď je v súčasnosti Pakistan bezpečnou krajinou, ešte nie tak dávno tu boli teroristické útoky na dennom poriadku. Po jedenástom septembri 2001 a invázii amerických vojsk a jednotiek NATO do Afganistanu sa konflikt vo veľkej miere prelial aj do susednej krajiny. Tisíce utečencov a medzi nimi aj podporovatelia al-Káidy a&nbsp;Talibanu utiekli pred vojnou práve sem. A&nbsp;keďže v&nbsp;tom čase Pakistan plne podporoval americký boj proti terorizmu, stala sa vláda v&nbsp;Islamabade tŕňom v&nbsp;oku aj pre radikálnych extrémistov. Pre Taliban nebolo ťažké presvedčiť jednoduchých ľudí o&nbsp;potrebe „svätej“ vojny.

Bahri mi rozpráva príbehy, ako jeho dedinu pred šiestimi rokmi kompletne evakuovali a&nbsp;armáda opäť prevzala kontrolu. Spomienkou na&nbsp;toto obdobie sú nespočetné kontrolné stanovištia pozdĺž ciest, miestami aj každých sto metrov. Niektoré sú už opustené, značná časť z&nbsp;nich však stále slúži na&nbsp;kontrolu áut ozbrojenými zložkami. Všadeprítomná polícia so samopalmi na&nbsp;pleciach je úplne bežný jav v&nbsp;uliciach provincie Chajbar Paštúnchwá. Aj u&nbsp;civilistov sú zbrane veľmi obľúbené a&nbsp;mnohí dokonca poznajú československé vzduchovky. <em><strong>„Sú fakt presné,“</strong> </em>pochvaľujú ich.

Z&nbsp;okresu Lower Dir stopujem smerom na&nbsp;sever do&nbsp;regiónu Čitrál. Stopovanie je v&nbsp;Pakistane bežný spôsob prepravy a&nbsp;medzi dedinami sa takto vezú miestni všetkých vekových kategórií. Zastaví mi zdieľaný taxík, ktorý ma za&nbsp;malú sumu vezie do&nbsp;Timargary vzdialenej 30 kilometrov. Odtiaľ pokračujem pešo po&nbsp;ceste smerom von z&nbsp;mesta, až sa nado mnou zľutuje miestny policajt v&nbsp;civile. Spolu so svojimi kolegami ma pozýva na&nbsp;spoločný obed a&nbsp;na&nbsp;kontrolnom stanovišti mi zastaví auto - šoférovi prikáže, aby ma vzal.

Na&nbsp;pakistanských cestách je relatívne málo osobných áut, o&nbsp;to častejšie tu premávajú malé nákladiaky a&nbsp;pick-upy - prevážajú tovar ďalej na&nbsp;sever.

Trasa smerom do&nbsp;mesta Čitrál vedie kľukatými serpentínami, miestami sa kvalitná asfaltka mení na&nbsp;blato a&nbsp;náš plne naložený pick-up musíme niekoľkokrát tlačiť. Horšie sú na&nbsp;tom kamióny, ktoré sa rýchlosťou chôdze vlečú do&nbsp;kopca. Severná časť provincie Chajbar Paštúnchwá bola donedávna spojená zo zvyškom Pakistanu len horským priesmykom v&nbsp;nadmorskej výške nad 3&nbsp;000 metrov. Cesta bola preto v&nbsp;zime kompletne uzavretá až na&nbsp;šesť mesiacov. Pred dvoma rokmi však otvorili vyše desaťkilometrový tunel Lowari. Ten stále nie je hotový, chýba osvetlenie a&nbsp;značenie, to však Pakistancom nebráni, aby ho už využívali.

Po&nbsp;celom dni cestovania ma vodič pick-upu vysádza v&nbsp;dedine Droš. Je už tma. Som hladný, a&nbsp;tak hľadám nejakú reštauráciu, kde by som sa najedol. Majiteľ reštaurácie sa najprv čuduje, že ho oslovujem v&nbsp;angličtine. Nosím totiž tradičné oblečenie šalvár kamíz a&nbsp;pán ma očividne považuje za&nbsp;miestneho. Čuduje sa, ako je možné, že v&nbsp;období korony v&nbsp;jeho reštaurácii sedí cudzinec. Ako to v&nbsp;tejto provincii býva, hneď mi ponúka svoju hosťovskú izbu na&nbsp;prenocovanie. Ani za&nbsp;jedlo peniaze nechce. Podľa hesla: Hosť do&nbsp;domu, Boh do&nbsp;domu.

Ráno ma dokonca odvezie na&nbsp;zastávku zdieľaných taxíkov. Mám namierené do&nbsp;doliny Kalaš - jednej z&nbsp;troch dolín severozápadného Pakistanu obývaných etnickou skupinou Kalašov. Blízkosť afganskej hranice bola ešte prednedávnom bezpečnostným rizikom a&nbsp;údolie je stále plné policajtov.

Kalašov pre svetlú pokožku, modré oči a&nbsp;európsky výzor mnohí považujú za&nbsp;potomkov vojsk Alexandra Veľkého, ktorý so svojou armádou prenikol až do&nbsp;pohoria Hindúkuš na&nbsp;pohraničí Afganistanu, Pakistanu a&nbsp;Tadžikistanu. Ženy nosia krásne pestrofarebné šaty a&nbsp;vlasy zapletené do&nbsp;vrkoča si nezahaľujú. Vydať sa môžu za&nbsp;kohokoľvek, rovnako sa môžu rozviesť. Kalaši sú navyše jednou z&nbsp;mála nemoslimských etnických skupín v&nbsp;Pakistane. Veria vo viaceré božstvá, súčasťou ich náboženstva sú rôzne festivaly a&nbsp;zvieracie obety, vyrábajú a&nbsp;pijú vlastný alkohol. Keďže je to v&nbsp;príkrom rozpore s&nbsp;moslimským náboženstvom, susedia sa v&nbsp;minulosti často snažili prinútiť Kalašov, aby konvertovali na&nbsp;islam. Hoci je v&nbsp;súčasnosti zakázaná akákoľvek forma misionárstva v&nbsp;dolinách obývaných Kalašmi, mnohí príslušníci etnika tomuto tlaku už podľahli.

Ďalšou zastávkou je Čitrál, regionálne centrum. Mám v pláne bivakovať niekde v parku alebo pri rieke. Nakoniec zakotvím neďaleko miestnej pevnosti. Sedím pod stromom, vychutnávam si sladké mango, keď sa pri mne zastaví pán Mansur a&nbsp;pozve ma do&nbsp;svojho hotela. Vraj si môžem stan rozložiť u&nbsp;neho na&nbsp;trávniku a&nbsp;prespať tam zadarmo. Spočiatku mu veľmi nedôverujem, z&nbsp;Indie som naučený, že ak vám obchodník niečo ponúka zadarmo, nebude to zadarmo. Na&nbsp;druhej strane Paštúni a&nbsp;Čitrálci sú ozaj pohostinní, takže prikývnem.

Hotel má jednu väčšiu budovu,&nbsp;tri menšie bungalovy a&nbsp;relatívne veľkú, honosnú reštauráciu. Mansur sa chváli, že jeho hotel je najlepší v&nbsp;meste - to už vôbec nechápem, prečo ma sem volal. Dokonca mi ponúka prespať v&nbsp;jednom z&nbsp;bungalovov, keďže hotel je pre koronu takmer úplne prázdny. Poskytne mi aj deky, ak by mi v&nbsp;stane náhodou bolo zima, a&nbsp;trvá na&nbsp;tom, aby som raňajkoval v&nbsp;jeho reštaurácii. Peniaze, samozrejme, odmieta. Som zmätený. Ako ten chlap zarába peniaze, ak z&nbsp;ulice pozbiera hocakého trampa, nakŕmi ho a&nbsp;dá mu strechu nad hlavou?

Mansur mi vysvetľuje, že región okolo mesta je síce súčasťou provincie Chajbar Paštúnchwá, nie vždy to však bolo tak. Čitrál bol pred rokom 1895 monarchiou. V&nbsp;roku 1895 sa síce stal súčasťou Britskej Indie, ponechal si však status poloautonómneho vazalského štátu a&nbsp;súčasťou provincie Chajbar Paštúnchwá sa stal až v&nbsp;roku 1969. Celý región je obohnaný vysokými hrebeňmi pohorí Hindúkuš, Pamír a&nbsp;Himaláje a&nbsp;pred dokončením tunela Lowari bol počas zimy prístupný len z&nbsp;Afganistanu. Je preto pochopiteľné, že miestni obyvatelia sa od&nbsp;Paštúnov odlišujú v&nbsp;mnohých veciach. Majú svetlejšiu pokožku, často modré alebo zelené oči a&nbsp;ich výklad islamu je podstatne liberálnejší. Ženy nenosia burky a&nbsp;častejšie ich vidieť na&nbsp;ulici alebo na&nbsp;poli.

Po&nbsp;rôznych peripetiách typických pre stopovanie v&nbsp;Pakistane prichádzam do&nbsp;dediny Lašt v&nbsp;susednej provincii Gilgit-Baltistan. Leží v&nbsp;nadmorskej výške 2&nbsp;700 metrov obklopená troma ľadovcami a&nbsp;šesťtisícmetrovým štítmi. Zrážky sú tu výnimočné, takže ľudia sú závislí od&nbsp;vody z&nbsp;miestnej riečky. Dedinu preto lemujú vodné kanáliky, ktoré vodu z&nbsp;hlavného toku privádzajú na&nbsp;polia a&nbsp;do&nbsp;záhrad domov. Hoci sú okolité hory kamenisté a&nbsp;vyschnuté, dedinky sú plné stromov a&nbsp;zelených polí.

Miestnym športom je pólo, ktoré je vo väčšine sveta výsadou boháčov. V&nbsp;horskom priesmyku Šandur vzdialenom 20 kilometrov od&nbsp;dediny Lašt nájdeme v&nbsp;nadmorskej výške 3&nbsp;800 metrov najvyššie položené ihrisko póla na&nbsp;svete a&nbsp;každý rok v&nbsp;lete sa tu koná trojdňový turnaj v&nbsp;takzvanom freestyle póle - najtvrdšom variante póla, pri ktorom v&nbsp;praxi neexistujú žiadne pravidlá.

Lašt a&nbsp;ostatné dediny v&nbsp;okolí v&nbsp;súčasnosti žijú najmä z&nbsp;turizmu. Trasa z&nbsp;Čitrálu do&nbsp;hôr provincie Gilgit-Baltistan je veľmi obľúbená u&nbsp;motorkárov a&nbsp;iných dobrodruhov zo Západu. Mnohí však spomínajú zlaté časy pred jedenástym septembrom, keď turizmus doslova prekvital. Záujem o&nbsp;Pakistan však v&nbsp;posledných rokoch opäť rastie, a&nbsp;to najmä pre zásadné uvoľnenie vízových predpisov. V&nbsp;súčasnosti stačí vyplniť formulár online a&nbsp;elektronické vízum zašlú do&nbsp;niekoľkých dní.

Paštúnska svadba: "Spolieham sa na úsudok sestry, ktorá budúcu manželku pozná z vysokej školy"

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Paštúnska svadba: "Spolieham sa na úsudok sestry, ktorá budúcu manželku pozná z vysokej školy"

Súvisiace články

Húževnatá Greta: Aktivistka Thunbergová získala cenu za ľudskosť a k tomu milión eur

Parlamentný nováčik: Partnerkou Gyimesiho je dcéra notára, ktorého služby využil aj bos Černák

Pakistan vyzýva veriacich: Pre COVID-19 nakupujte obetné zvieratá online!

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás