Peter Hupka

Je len na nás, ako sa na tamojšie miesta pozeráme. Či cez nemých svedkov minulosti, každodenný život domácich, alebo príbehy nekonzistentných skupín návštevníkov. Od relaxujúcich turistov cez náboženských pútnikov až po nelegálnych migrantov. Každý z&nbsp;nich mieri inam a&nbsp;s&nbsp;inými ambíciami. Keď sa cez náhodne vypočutú pieseň z&nbsp;rádia v&nbsp;malej taverne dostaneme na neznáme križovatky, kde sa prelínajú protichodné politické smery, opäť raz zistíme, že história sa opakuje, nič v&nbsp;nej nie je bezvýhradne správne a&nbsp;všetci si podvedome znova vyberáme toľkokrát skloňované menšie zlo.

Počas prvej návštevy Patmosu pred niekoľkými rokmi sa nám zdal trojtisícový ostrovček veľmi sympatický, podobne aj jeho obyvatelia. Dnešný „druhý dojem“ je trochu iný. Možno preto, že tam nesmerujeme z&nbsp;prehnane turistického Kosu, ale z&nbsp;prívetivej divokej Ikarie. Alebo preto, že sa ľudia a&nbsp;miesta časom menia. „Prečo ste tu?!“ namosúrene sa spýta bradatý pán v&nbsp;stredných rokoch v&nbsp;prímorskej osade Paralia Agriolivado. Na odpoveď, že sme sa chceli len prejsť a&nbsp;pozrieť si malú miestnu kaplnku, odsekne, že ide o&nbsp;súkromný kostol a&nbsp;pôda, po ktorej kráčame, je takisto jeho. Po chvíľke rozhovoru pomaly mäkne a&nbsp;napokon nám ukáže aj interiér malej kaplnky. I&nbsp;on priznáva, že sa domáci stali rezervovanejšími, za čo vraj môžu najmä „turisti, akých tu nechcú“. Po chvíli sa dovtípime, že ide o&nbsp;migrantov.

V GALÉRII si pozrite krásu a pohodu na ostrovoch Patmos a Leros

Novinkou oproti minulým rokom je aj večerná kontrola pobrežnej hliadky na obľúbenej pláži Psili Ammos na juhozápade ostrova, ktorá je dostupná len pešo. Dôvod je jasný – člny prevá­dzačov s&nbsp;ilegálnymi pasažiermi smerujú aj na malý Patmos, čo, prirodzene, robí domácich podozrievavejšími a&nbsp;opatrnejšími. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

O&nbsp;to krajšie je užívať si tichú pohodu Egejského mora z&nbsp;nadhľadu. Napríklad z&nbsp;kopca Profitis Ilias na Patmose vysokého 270 metrov. Najvyššie hory viacerých gréckych ostrovov nesú rovnaké meno odvodené od starozákonného proroka Eliáša. Dôvodov môže byť viacero. Keďže boli uctievanými kultovými územiami v&nbsp;mnohých kultúrach, je pravdepodobné, že ich premenovanie v&nbsp;kresťanskej epoche malo ľudí odradiť od vyznávania starších kultov, prípadne takéto miesta spojiť či nahradiť staré novým. Lepšieho patróna ako svätého Eliáša si ťažko predstaviť. Jeho zázrak na hore Karmel, kam vyzval vystúpiť 450 prorokov starovekého blízkovýchodného boha Ba­ala, aby pri obete dokázali pravosť svojej viery, je známym biblickým príbehom. Kým Baalovi nasledovníci oheň z&nbsp;neba pre svoj obetný obrad nedostali, Eliášovi ho Boh zoslal napriek tomu, že svoj oltár polial tromi vedrami vody.

Ďalším dôvodom môže byť jav, ktorého pomenovanie sa odvíja od toho istého príbehu. Oheň svätého Eliáša, alebo hrotový výboj, je vyvolaný vybitím statickej elektriny pri silných búrkach. Prejavuje sa modravým svetlom okolo objektov, ľuďom sa môžu ježiť vlasy i&nbsp;chlpy. Vzniká na vysokých horách alebo na mori, kde je loď najvyšším bodom v&nbsp;okolí. Ak tento úkaz v&nbsp;horách spozorujeme, je najvyšší čas urýchlene zostúpiť nižšie, lebo do takéhoto miesta s&nbsp;vysokou intenzitou elektrického poľa môže ľahko udrieť blesk. Najvyšší bod v&nbsp;okolí tak Eliášovi patrí i&nbsp;na poli fyziky. Väčšina dní roku je na vrchu Profitis Ilias našťastie jasná a&nbsp;búrka nehrozí ani dnes. Užívame si ticho, ktoré len občas preruší pohyb jašteričiek na skalách, a&nbsp;výhľad na celé okolie. Na úplnú špičku hory sa však nedostaneme. Ohradený kostolík, zasvätený, ako inak, prorokovi Eliášovi, je zamknutý.

Celkom inak vyzerá ostrovček v&nbsp;hľadáčiku pútnikov. Práve na Patmose napísal apoštol Ján Zjavenie Jána, ktoré je poslednou z&nbsp;kníh Nového zákona a&nbsp;jeho jediným prorockým dielom známym aj ako Apokalypsa. Opevnený Kláštor svätého Jána Teológa, dominujúci návršiu v&nbsp;centrálnom mestečku Chora, i&nbsp;jaskyňu Spilaio Apokalypsis, kde apoštol pracoval, navštevuje denne množstvo veriacich. Symbolika a&nbsp;celé spektrum možných výkladov robí zo Zjavenia Jána mystické a&nbsp;tajomné dielo hodné skúmania. Presne to, čo ľudí vždy lákalo. Na prvý pohľad oveľa prozaickejšou je návšteva horských dediniek na pahorkatom severe Patmosu. Tajomstvo je však pocit, ktorý nosíme najmä v&nbsp;sebe a&nbsp;nespája sa s&nbsp;konkrétnym miestom. Podvečer na tichom okraji ostrova má svoje čaro. V&nbsp;samote pri posledných lúčoch slnka i&nbsp;pri stretnutiach s&nbsp;miestnymi. Niekedy sa spolu schuti zasmejeme i&nbsp;bez znalosti jazyka. Azda najmilšie je naše stretnutie a&nbsp;podanie rúk s&nbsp;charizmatickým dedkom vracajúcim sa z&nbsp;poľa na pufkajúcom malotraktore. Asi starneme spolu s&nbsp;ním, keď sa nám svet, ktorý reprezentuje, zdá krajší než ten súčasný...

Susedný ostrov Leros, ktorého okraj je od južného konca Patmosu vzdialený len 20 kilometrov, je iný. O&nbsp;čosi väčší, živší. Ani prítomnosť vojenských posádok, ktoré nás kedysi prekvapili, už nepôsobí rušivo. Tamojší život je možno rušnejší, menej vytrhnutý z&nbsp;kontextu rýchlej doby, napriek tomu upokojujúci. Leros nikdy nebol hlavným cieľom turistov, a&nbsp;tak si zachováva svojský kolorit i&nbsp;zvyky. Napríklad grécky spôsob relaxu – okúpať sa v&nbsp;mori, vyjsť na niektorý pahorok, pozhovárať sa so zmrzlinárom či s&nbsp;majiteľom kaviarne a&nbsp;odviezť sa na neekologickom dvojtaktnom mopede. Chvíľami sa pri tom človek cíti ako na Blízkom východe. Najmä v&nbsp;južnej časti, medzi mestečkami Temenia a&nbsp;Xirokampos, možno stretnúť desiatky potulujúcich sa migrantov z&nbsp;tamojšieho záchytného strediska. Brány má otvorené, a&nbsp;tak sa jeho obyvatelia prechádzajú po okolí, pokúšajú sa loviť ryby alebo vysedávajú na plážach či lavičkách. Miestni nie sú nadšení, no situáciu prehnane neriešia. Ani my sa o&nbsp;žiadnu interakciu nepokúšame až do momentu, keď začujeme jazyk nápadne pripomínajúci perzštinu. 

„Som afganský Tadžik,“ prezradí o&nbsp;sebe usmievavý pán, ktorého dcéra Muhabbet hovorí slušne po anglicky. „Naučila som sa sama. Z&nbsp;filmov a&nbsp;internetu,“ vysvetľuje dievčina s&nbsp;jasným pohľadom, ušľachtilými črtami tváre a&nbsp;nezahalenými vlasmi. Jej otec nečakane prejde do ruštiny, tvrdiac, že časť života strávil v&nbsp;Odese a&nbsp;Kyjeve a&nbsp;má veľmi rád Ukrajincov. V&nbsp;plodnej debate obaja priznávajú, že majú o&nbsp;západnom svete trocha idylické predstavy. Zároveň podotknú, že vzorka ľudí, ktorá cez Leros smeruje najčastejšie do Nemecka, má od bezproblémovosti často ďaleko. Keď sa spýtame na ich plány ďalšieho putovania na západ, diplomaticky prehodia, že nám detaily prezradiť nechcú a&nbsp;najmä nemôžu. Cestou späť do hlavného mestečka ostrova Lakki zbadáme za zátokou veľkú chátrajúcu budovu. Až teraz si uvedomujeme, že miestne centrum pre migrantov sa nachádza na nádvorí niekdajšej psychiatrickej liečebne, kedysi jednej z&nbsp;najväčších v&nbsp;Európe. Paralely, ktoré si ľahko domyslieť, tvoria titulky viacerých internetových článkov neziskových organizácií. „Možno chcú pohnúť citmi menej zorientovaného čitateľa, v&nbsp;živote však všetko musí mať pravidlá. Ak si ich nejaká krajina alebo celá Únia jasne nenastaví, bude to mať ďalekosiahle následky,“ uzatvára tému jeden z&nbsp;obyvateľov Lakki. NA ĎALŠEJ STRANE SI PREČÍTAJTE O KOMUNISTICKEJ MINULOSTI OSTROVA

Keď si chceme oddýchnuť pri hudbe a&nbsp;poháriku červeného vína v&nbsp;jednej z&nbsp;miestnych taverien, upúta nás melódia skladby Típota den páei chaméno, v&nbsp;preklade Nič nie je stratené. Pýtame sa na ňu domácich a&nbsp;pred nami sa rozvíja pútavé klbko zistení. Pieseň pochádza z&nbsp;konca 70.&nbsp;rokov minulého storočia, jej hudbu zložil Manos Loizos, text napísal Manolis Rasoulis a&nbsp;spieva ju legendárna speváčka Haris Alexiou. Detailnejší pohľad na slová prezrádza, že nejde o&nbsp;lyrické dielo, ale o&nbsp;angažovaný hymnus gréckych komunistov, oslavujúci obdobie premien, ktoré do krajiny prišli po období vlády monarchistov a&nbsp;krajnej pravice a&nbsp;po ukončení diktatúry vojenskej chunty. Na pochopenie situácie v&nbsp;širších súvislostiach treba poznať vojnovú a&nbsp;povojnovú históriu krajiny. Nemecká okupácia Grécka v&nbsp;rokoch 1941 až 1944 nebola celoplošná. Približne 30 percent územia kontrolovala grécka ľudová oslobodenecká armáda ELAS. Tá bola takmer so&nbsp;stotisíc ozbrojenými členmi, z&nbsp;ktorých štvrtinu tvorili ženy, najvýznamnejšou zložkou protifašistického odboja v&nbsp;krajine a&nbsp;jednou z&nbsp;najväčších odbojových skupín v&nbsp;Európe. I&nbsp;na poli odboja sa však diali neprávosti. Po roku 1943 ELAS spustila operácie proti konkurenčným, nekomunistickým hnutiam EDES a&nbsp;EKKA, pričom v&nbsp;roku 1944 zajala a&nbsp;zavraždila vodcu hnutia EKKA Dimitriosa Psarrosa. Napätie podmienené túžbou po moci, rozdelenie povojnovej Európy v&nbsp;Jalte a&nbsp;Churchillova obava z&nbsp;pripojenia Grécka k&nbsp;táboru vedenému ZSSR viedli v&nbsp;rokoch 1946 až 1949 k&nbsp;občianskej vojne.

Idilické zábery z gréckych ostrovov si pozrite v GALÉRII

V&nbsp;pohnutých udalostiach nachádzame istú paralelu s&nbsp;Československom. Len v&nbsp;opačnom garde. Kým u&nbsp;nás boli prenasledovaní a&nbsp;väznení napríklad piloti z&nbsp;bitky o&nbsp;Britániu či iní, nekomunistickí členovia odboja, v&nbsp;povojnovom Grécku to bolo naopak. V&nbsp;roku 1949 boli grécki komunistickí partizáni buď nútení emigrovať, alebo ich uväznili. Približne 12-tisíc členov ľavicového spektra v&nbsp;tom čase prišlo žiť i&nbsp;do socialistického Československa. Až referendum v&nbsp;roku 1974 viedlo k&nbsp;ukončeniu gréckej monarchie a&nbsp;v&nbsp;krajine opäť legalizovali aj činnosť komunistickej strany. Práve na tieto udalosti poukazuje zmieňované hudobné dielo. Jeho spolutvorca Manos Loizos, syn cyperských Grékov, ktorí emigrovali do Egypta a&nbsp;v&nbsp;50. rokoch sa presťahovali do Atén, zomrel v&nbsp;roku 1982 v&nbsp;moskovskej nemocnici na následky viacerých infarktov. Skladateľovou jedinou dcérou je dnes 57-ročná Myrsini Loizou. Členka politickej strany SYRIZA a&nbsp;kandidátka do europarlamentu si pred niekoľkými rokmi vyslúžila nechcenú popularitu aj dvaapolročnú podmienku. Dôvodom bolo, že päť rokov po smrti svojej matky nelegálne poberala jej penziu, čím štát pripravila o&nbsp;viac ako 50-tisíc eur. Pred súdom uviedla, že sa tak dialo pre byrokratickú chybu a&nbsp;rozhodne nejde o&nbsp;podvod.

Smutné fragmenty minulosti sa do istej miery spájajú s&nbsp;miestami, kde sa práve nachádzame. Spomínaná psychiatrická nemocnica totiž počas gréckej občianskej vojny slúžila aj na prevýchovu detí komunistov a&nbsp;počas vlády vojenskej chunty bolo v&nbsp;blízkom zajateckom tábore internovaných až štyritisíc politických väzňov.

S&nbsp;odstupom času môžeme povedať, že rovnako ako bola úprimná snaha mnohých gréckych socialistov vytvoriť lepšiu spoločnosť, najmä vo vojnovom období, boli neskôr celkom pochopiteľné aj politické snahy zabrániť krajine stať sa súčasťou východného bloku. Sympatie nezanedbateľnej časti Grékov ku komunizmu možno pochopiť vo svetle protifašistického odboja, celkom inak sa však javia na pozadí Stalinovej „gréckej operácie NKVD“. Počas pogromov proti tejto menšine v&nbsp;ZSSR zahynulo v&nbsp;rokoch 1937 až 1950 podľa rôznych zdrojov od pätnásť- do 50-tisíc etnických Grékov a&nbsp;mnohí ďalší museli ujsť za hranice. Tí, ktorí mali menej šťastia, skončili v&nbsp;gulagoch.

Patmos a Leros nás zaskočili: Migranti, Zjavenie Jána aj nemocnica na prevýchovu komunistov

Peter Hupka

Plus TV

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Výber pre vás

Patmos a Leros nás zaskočili: Migranti, Zjavenie Jána aj nemocnica na prevýchovu komunistov

Peter Hupka

Súvisiace články

Pôvabný francúzsky juhozápad: Užili sme si povestný Canal du Midi spolu s domácimi

Máš môj rešpekt: Ako sme opitého tureckého šoféra odviezli domov na jeho kamióne

FOTO Na oboch stranách hrebeňa: Najväčšie dobrodružstvo zažijete, keď nepoužívate navigáciu

Stamatisova tragédia: Na bájnom gréckom ostrove sme našli muža, ktorý vystaval kostol

Neznáme Pyreneje: Užili sme si kúsok španielskeho bezstarostného spolužitia s prírodou

FOTO Santorín, ostrov mnohých tvárí: Krása v tieni obrovského nebezpečenstva

Chronos a kairos: Navštívili sme grécky ostrov, ktorého obyvatelia žijú podľa dvoch časov

Plus TV

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

Oskar Rózsa nielen o hymne: Ako tvorí so Zdenkou a prečo nezabúda na Mareka Brezovského?

Výber pre vás