Na Islande sa občas stáva, že človek zmizne bez stopy. Akoby sa pod zem prepadol. Kruté severské počasie v kombinácii s nízkou zaľudnenosťou ostrova spôsobuje, že tragický skon je niečo bežné. Nedochádza k nemu často, no tradične sa vyskytuje v miestnom folklóre, takže sa považuje za neoddeliteľnú súčasť života. Zmysluplné záchranné alebo pátracie akcie sú najmä v zimných mesiacoch nereálne riešenie.

Keď koncom januára roku 1974 zahynul 18-ročný Gudmundur Einarsson, polícia v tom videla len ďalšiu štatistiku. Mladý človek, ktorý sa zabával v jednom z prístavných mestečiek ostrova, sa rozhodol ísť domov pešo. Za zlého počasia sa vydal na 10-kilometrovú cestu. Do cieľovej destinácie sa nikdy nedostal. O desať mesiacov neskôr sa scenár opäť zopakoval. Tentoraz bez stopy zahynul 32-ročný stavbár Geir­finnur Einarsson. V novembri sa po telefonáte od neznámeho muža vydal do prístavnej kaviarne v mestečku Keflavik. Svoje auto zaparkoval neďaleko podniku. Tento prípad zmobilizoval políciu aj širokú verejnosť, ktorá sa pustila do celonárodného pátrania. Mesiace ubiehali a polícia nemala k dispozícii žiadne dôkazy a svedkov. Telo muža sa nepodarilo nájsť.

Vrahovia

Tlak verejnosti na vyšetrovateľov stúpal a o prípadoch začala vznikať vlna konšpirácií a rôznych klebiet. Tie zas spájalo jedno meno - Saevar Ciesielski.

Veci nabrali rýchly spád koncom roka 1975. Vtedy polícia za­tkla Saevara spolu s jeho priateľkou Erlou Bolladottirovou pre drobnú trestnú činnosť. Erla doma nechala len trojmesačné dieťa. Vyšetrovateľ jej ukázal fotku zahynutého Gudmundura a začal sa pýtať na okolnosti jeho smrti. Erla povedala policajtom o nočnej more, ktorá ju vraj zasiahla práve v noci, keď zahynul Gudmundur. Sprievodným motívom bol Saevar, ktorý za oknom údajne niečo šepkal partii svojich kamarátov.

Začalo sa peklo. Vyšetrovatelia Erlin opis nepovažovali za nočnú moru, ale za traumu spôsobenú vraždou 18-ročného mladíka. Erlu zavreli do kolúznej väzby. Počas 242 dní za mrežami začala pochybovať o integrite svojej mysle a o pravdivosti toho, čo sa počas osudnej noci stalo. Nakoniec pod vplyvom zúfalstva spojeného s odrezaním od dcéry sa Erla rozhodla podpísať stanovisko, kde tvrdila, že jej nočná mora bola v skutočnosti reálnou udalosťou. Vraj videla aj to, ako Saevar s partiou kamarátov doniesli telo zabalené v posteľnej bielizni.

Vyšetrovanie sa konečne posunulo. Saevar začal vypovedať vo veci úmrtia mladého Gudmundura tiež. Zvýšil sa aj počet obvinených. Okrem Saevara Ciesielského medzi obvinených pribudol Kristjan Vidarsson a Tryggvi Leifsson. Tí sa neskôr priznali, že zabili Gudmundura pre fľašu tvrdého alkoholu. Ďalším obvineným bol Albert Skaftason, ktorý sa priznal, že sa zbavil tela mladíka v miestnych lávových poliach.

Všetkých obvinených spájal pomerne mladý vek, obľuba mäkkých drog a skúsenosti s drobnou trestnou činnosťou. Vo väzbe čelili niekoľkomesačnej izolácii, nekonečne dlhým výsluchom, mučeniu metódou takzvaného waterboardingu (navodzovanie pocitu topenia) a spánkovej deprivácii. Obvineným podávali rôzne narkotiká, ktoré im mali pomáhať so spánkom, no ich vedľajším účinkom bola strata pamäti.

Posila zo zahraničia

V januári roku 1976 sa vyšetrovatelia pokúsili získať od Erly aj informácie k prípadu 32-ročného Geirfinnura a ona tvrdila, že niečo o tom by mohol vedieť jej priateľ. Naivne verila, že jej pobyt za mrežami sa čoskoro skončí. Mýlila sa. Začalo sa nové kolo výsluchov. Výpovede ostatných obvinených sa však zásadne líšili a ich zladenie trvalo viac ako jeden a pol roka. Nakoniec sa priznali aj k tejto vražde.

Frustrácia polície však narastala. Obvinení nedokázali poskytnúť žiadne rukolapné dôkazy ani ukázať miesto pochovaných tiel. Početné cesty do terénu nepriniesli hmatateľné výsledky. Údajní páchatelia jednoducho nevedeli ukázať, kde sa nachádzajú telá. Islandská vláda sa preto rozhodla získať odborné posily zo zahraničia. Elitný nemecký policajt Karl Schutz sa rozhodol sústrediť na neznámeho človeka, ktorý sa mal stretnúť s Geirfinnurom tesne pred jeho zmiznutím.

Stopy ho priviedli k Gudjonovi Skarphedinsonnovi, 32-ročnému bývalému učiteľovi, ktorý bol údajne komplicom vo vražde stavbára. Začiatkom roka 1977 tím vyšetrovateľov spolu s miestnym rezortom spravodlivosti vyhlásil, že vrahovia Gudmundura a Geirfinnura sa konečne našli. Označili ich za skupinku drobných kriminálnikov, ktorí by pre peniaze urobili všetko.

Odsúdenie

Šestica obvinených sa pokúšala zvrátiť svoje predošlé výpovede. Opakovali, že boli produktom vyšetrovateľského nátlaku. Bolo však už neskoro. Koncom decembra 1977 súd vyhlásil verdikt. Saevar Ciesielski bol za dve vraždy odsúdený na doživotie, ostatní dostali tresty v rozsahu 3 až 12 rokov. Erlu odsúdili len za krivú výpoveď. V roku 1980 im dĺžku trestov skrátili na polovicu.

Odsúdení sa postupne dostávali na slobodu. Pokúšali sa zaradiť do spoločnosti a očistiť svoje mená. Prelom nastal až v roku 2011, keď dcéra Tryggviho v spolupráci s miestnymi novinármi zaniesla jeho väzobné denníky k odborníkovi na forenznú psychológiu.

Medzinárodne uznávaný odborník Gisli Godjunsson po ich preštudovaní dospel k záveru, že došlo k justičnému omylu. Pod vplyvom zúfalstva spôsobeného mučením a izoláciou sa obvinení rozhodli vypovedať o veciach, o ktorých nemali potuchy. Obávali sa hlavne predĺženia kolúznej väzby, ktorá u Tryggviho trvala rekordných 655 dní.

Verejná mienka sa pod vplyvom nových zistení otočila. Väčšina obyvateľov severského ostrova začala prípad spájať so zlyhaním islandskej justície a označovať ho za najväčší justičný omyl v dejinách krajiny.

Spravodlivosť

V roku 2013 na stôl generálneho prokuratóra prišla policajná správa o nedostatkoch pri vyšetrovaní prípadu. Špeciálny výbor pri miestnom rezorte vnútra v roku 2017 odporučil Najvyššiemu súdu opätovne prejednať uvedené prípady. O rok súd označil za nevinných Saevara Ciesielského, Kristjana Vidarssona, Tryggviho Leifssona, Alberta Skaftasona a Gudjona Skarphedinsona. Ibaže Ciesielski a Leifsson sa konca procesu nedožili.

Zvrat nenastal len u Erly. K dnešnému dňu sa naďalej usiluje o očistenie svojho mena. Necíti však nenávisť voči vtedajším policajtom. Svoj osud považuje predovšetkým za zlyhanie systému. Dnes sa venuje výučbe islandského jazyka pre prisťahovalcov.

Čiastočnou náhradou niekoľkých rokov strávených za mrežami bola aj finančná kompenzácia pre odsúdených a ich rodiny. Celkovo získali takmer šesť miliónov eur.

Prípad sa vďaka tajomnej a temnej aure stal pozadím pre viaceré knižné a filmové adaptácie.

FOTO k prípadu v GALÉRII

Skon Gudmundura a Geir­finnura je názorným príkladom, ako archaické štandardy, tlak na nájdenie vinníka a nadužívanie kolúznej väzby dokáže vytvoriť obraz, ktorý nemá nič spoločné so skutkovým stavom veci.