Jednu nohu mal kratšiu než druhú, jedno oko väčšie. Otec ho bíjaval, často so slovami, že si svojho syna predstavoval inak. Spoluzakladateľ rokenrolu Ricardo Wayne Penniman, známy pod menom Little Richard, ktorý skonal v druhú májovú nedeľu vo veku 87 rokov na rakovinu v Tullahome v štáte Tennessee, nemal ľahké detstvo. Ako homosexuál a jedno z dvanástich detí murára z amerického mestečka Macon v štáte Georgia si vytrpel viac než dosť.

Padaj z domu, synu

Otec Charles, vyučený murár a člen náboženskej sekty Adventisti siedmeho dňa, mal k alkoholu blízko. Aj preto, že ho sám načierno pálil a následne predával v nočnom klube. Ťažko znášal Richardove homosexuálne sklony, šminky a chuť prezliekať sa do ženských šiat.

V GALÉRII si pozrite fotografie extravagantného Little Richarda>>

Little Richarda už v trinástich vyhodil z rodinného domu. Nemohol tušiť, že práve on sa stane hviezdou rokenrolu a idolom Jamesa Browna, Paula McCartneyho či Elvisa Presleyho. V roku 1993 sa mu ušla aj cena Grammy za celoživotný prínos, o sedemnásť rokov neskôr ho časopis Rolling Stone zaradil na ôsmu priečku najvýznamnejších umelcov všetkých čias.

Na jeho bláznivú hru na piane, nezameniteľný vokál, výkriky, neustály exhibicionizmus a hedonistický štýl života nebolo publikum v päťdesiatych rokoch minulého storočia spočiatku pripravené, no hity ako Tutti Frutti, Good Golly, Miss Molly či Long Tall Sally mu vydláždili cestu k obrovskej popularite.

Spevák a klavirista tmavej pleti navyše so sklonom k homosexualite to mal v polovici minulého storočia viac než ťažké, no podmanivosti jeho skladieb nešlo odolať.

Už Tutti Frutti z roku 1955 bol obrovský hit. V USA sa predalo hneď po jej vyjdení vyše pol milióna kusov, skladba sa 22 týždňov držala na predných miestach v americkej hitparáde. A to sa ju Little Richard spočiatku stránil hrať na verejnosti. Skladba mala totiž neprehliadnuteľný homosexuálny podtón (frutti je okrem iného slangový výraz pre homosexuála) a pôvodná verzia obsahovala verše typu „keď si ho namastíte, ide to ľahšie“.

„Spieval som si ju roky, no ni­kdy by mi nenapadlo, že by sa mala a mohla vydať,“ priznal Little Richard.

Jedna vec bola spievať ju v bare, druhá vypustiť na verejnosť. Richard sa neskôr nechal prehovoriť, no až v upravenej textovej verzii, o ktorú sa postarala Dorothy LaBostrieová. Keď Richard pôvodnú skladbu pred ňou prvý raz naživo prehrával, musel sa jej vraj otočiť chrbtom. Tak sa hanbil.

Vzor pre bielych? To radšej nie

Ako rokenrolová hviezda sa neskôr už toľko neostýchal. Alkohol, drogy (marihuana, kokaín, heroín) boli v určitej fáze Richardovho života jeho bežnou súčasťou. Rovnako ako neviazané sexuálne radovánky po koncertoch. Čím viac ľudí, tým lepšie.

Richard sa aj pomocou hudby snažil zjednocovať rasy, najmä na juhu USA, kde bol v tých časoch rasizmus stále rozšírený, aj on si však vytrpel svoje. Organizátori často na koncertoch trvali na tom, že bieli a čierni musia sedieť počas vystúpení oddelene. „Rokenrol je pritom hudba, ktorá má rasy spájať,“ tvrdí Richard vo svojej autobiografii.   

Aj tak však mnohým nevoňalo, že taký veľký hit spieva černošský autor a skladba Tutti Frutti sa dočkala vo veľmi krátkom čase ďalších verzií v podaní bielych hudobníkov. Už v roku 1956 ju prespieval Pat Boone aj Elvis Presley. A po nich mnoho ďalších.

„Nechceli, aby som bol vzorom pre biele deti. Pre imidž, aký som mal. Už to, že ich deti počúvali rock, niesli rodičia v tých časoch ťažko,“ spomína v knihe
Little Richard. „V tom čase bol rasizmus veľmi silný. Do niektorých hotelov som mal zakázaný prístup, niekedy som spal aj v aute. Ba aj rande som mal v aute,“ vyznal sa v rozhovore pre časopis Rolling Stone.

Javiskové tornádo

Označeniu rockový kráľ či architekt rokenrolu sa však nebránil. „Veľa ľudí ma volalo architekt rokenrolu. Ja by som si tak nepovedal, ale asi to tak bolo,“ tvrdil muž, ktorého energické koncerty boli mimoriadne populárne.

Little Richard hrával postojačky, občas s nohou vyloženou na klavíri. „Rútil sa javiskom ako tornádo, predvádzal zložité triky. A v závere koncertu si osviežoval unavené nohy ráznym vstupom do pripraveného vedra s vodou, ktoré si počas poslednej skladby s neskrývaným potešením nasadil na hlavu,“ cituje portál idnes.cz spomienky českého hudobného publicistu Jiřiho Černého.

Richard pravidelne na koncertoch sedával až od roku 2009, po operácii bedrového kĺbu. Naďalej však v živote striedal koncertovanie s profesiou kňaza, keď sa na čas vzdával svetských radostí.

Prvý raz tak urobil už v roku 1957 počas turné v Austrálii. Z ničoho nič zahodil v sydneyskom prístave prstene do vody, ukončil turné a odcestoval do Alabamy študovať Bibliu a Božie učenie. So slovami, že hudba je diabolská záležitosť.

Napriek svojmu zameraniu sa Little Richard stihol oženiť. Manželstvo s Ernestine Campbellovou, s ktorou sa zoznámil počas duchovnej cesty po krajine, mu vydržalo len štyri roky. Do momentu, keď ho Ernestine pristihla na pánskej toalete pri „nevhodnom správaní“. Zo vzťahu s Ernestine mu však zostal adoptovaný syn Donny, o ktorého sa Richard neskôr staral.

Richard sa homosexuálnej nálepke nebránil. „Celý život som bol gej. A viem, že Boh je Bohom lásky a nie nenávisti,“ povedal pre časopis Penthouse v roku 1995.

Inšpiroval McCartneyho

Mnoho obdivovateľov mal aj medzi hudobnými celebritami. „Ťažko uveriť ohromnej a magickej sile, akú vyžaroval na pódiu. Bol jedinečný,“ zložil mu poklonu frontman kapely Rolling Stones Mick Jagger.

„Little Richard mi vletel do života, keď som bol tínedžer. Inšpiroval ma v mnohom, čo som neskôr robil,“ priznal po správe o jeho úmrtí na sociálnej sieti Paul McCartney, legenda Beatles.

„Taký ako on tu už nikdy nebude,“ znel status Keitha Richardsa, ďalšieho člena Rolling Stones.

FOTO Little Richarda v GALÉRII