Irena Páleničková

Podľa geografov patrí Maurícius do Afriky, ale prím tam hrá indická kultúra. Za svoj materinský jazyk miestni označujú kreolčinu, hovoria po francúzsky a&nbsp;píšu po anglicky. Tešia sa z&nbsp;úžasne pestrej kuchyne, ale ak na to majú, idú si sadnúť do KFC alebo si kúpia pizzu. Ešte pred rokom 1638 pritom ľudia na ňom nežili.

Náhodou sme si prenajali apartmán pri Moke, kde žijú tí, ktorí patria k&nbsp;strednej a&nbsp;vyššej triede, vrátane prezidenta. Vzduch v&nbsp;nadmorskej výške tristo metrov osviežoval vlhký vietor z&nbsp;hôr, a&nbsp;keď nás ráno prebúdzal zborový spev rôznych „tropákov“, súhlasili sme s&nbsp;tým, že Maurícius je raj.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/plazovy-raj-cukrom-rumom-25-foto-ktore-vam-odhalia-tajomstva-ostrova-mauricius">Podmanivý Maurícius: FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Keď sme sa o&nbsp;dve hodiny neskôr vnorili do premávky, ktorá mohla svojou intenzitou súťažiť s&nbsp;premávkou na nemeckých diaľniciach, už sme si to nemysleli. Po niekoľkoprúdových cestách sa valili dymiace staré autobusy a&nbsp;kŕdle moderných áut. To potvrdzovalo, že ostrov patrí so svojimi viac ako šiestimi stovkami obyvateľov na štvorcový kilometer k&nbsp;najhustejšie osídleným krajinám sveta. Ale ráno a&nbsp;večer to raj bol. To si určite mysleli aj stavitelia dnes zrekonštruovaného plantážnického domu, kam sme pohodlne došli pešo. Cez záhradu sme sa dostali k&nbsp;vodopádu, ktorý uprostred Moky vytvorila riečka. Koloniálna Eureka z&nbsp;roku 1830 je celodrevená, a&nbsp;ak si dáte všetko vysvetliť sprievodcami, dozviete sa aj to, koľko má dverí, ako sa v&nbsp;nej striedali majitelia a&nbsp;podobne. Lepšie ako čísla je však sadnúť si do štýlovej záhradnej hojdačky medzi palmami, pozorovať vegetáciu, počúvať prírodu a&nbsp;užívať si genia <a target="_blank" rel="noopener" href="http://loci.Na">loci.Na</a> rajské umiestnenie Moka, bohužiaľ, dopláca stratou koloritu. Stánky s&nbsp;jedlom a&nbsp;obchodíky ochutené exotikou chýbajú a&nbsp;jediný trh je malinký. Lepšia trieda, ktorá tam žije, chodí častejšie na hamburgery a&nbsp;nakupuje v&nbsp;supermarketoch prevádzkovaných pod hlavičkou francúzskych kolosov Intermarché alebo Super&nbsp;U. Pritom miestna zelenina na trhoch je oveľa lepšia.

Za okrajom Moky sme mali nádherný výlet. Vo vyše tridsaťstupňových teplotách sme vyšli o&nbsp;600 metrov vyššie na vrchol La Pouce a&nbsp;užívali sme si výhľady na prístav a&nbsp;hlavné mesto Port Louis a&nbsp;na jeho satelity. Po ceste sa okolo nás striedali polia s&nbsp;cukrovou trstinou, sem-tam banánovník, ananás, našiel sa aj stromček papáje. Len parazitickú rastlinu nesúcu nápadné dračie ovocie sme nevideli ani tu, ani inde, len na pultoch predajní. Výhľad na zelené štíty sopečného pôvodu, vyrastajúce z&nbsp;obývaných rovín ako strašidelný Mordor, bol pri absencii mrakov úžasný.

Najviac nás, samozrejme, lákalo tridsaťstupňové more, v&nbsp;ktorom sa dalo hodiny plávať, a&nbsp;pláže z&nbsp;jemného bieleho piesku, ktoré sú spolu s&nbsp;prepychovými hotelmi hlavnou devízou ostrova. Maurícius totiž stavil na luxusnú turistiku. V&nbsp;rôznej vzdialenosti od pláží lemuje ostrov pozvoľný koralový zlom, o&nbsp;ktorý sa lámu vlny, a&nbsp;preto je more pri brehoch väčšinou pokojné. Keď sme si nasadili šnorchel a&nbsp;potápačské okuliare, ukázalo sa však, že nádherne modré more nie je dokonale priezračné a&nbsp;že za dobrou viditeľnosťou, farebnými koralmi a&nbsp;rybami treba vyjsť na výlet k&nbsp;okolitým ostrovčekom.

Čo sa týka vzťahu príroda - odpadky, Maurícius má čo doháňať. Tam, kde pri plážach dostatočne často vyvážajú odpadkové koše a&nbsp;upratujú, vládne pohoda. Inak priľahlé trávniky trpia. Miestni milujú víkendové pikniky. Ak nie sú k&nbsp;dispozícii altánky alebo tiene stromov, privezú si veľké dáždniky a&nbsp;stany. Z&nbsp;áut vyberú zásoby jedla, väčšinou veľmi mäsité karí s&nbsp;ryžou, a&nbsp;papierové taniere. Nesmie chýbať pivo, sprite, kola, whisky, rum a&nbsp;plastové tégliky. Časť jedla zostane na tanieroch pre túlavé psy. Odpad putuje do preplnených odpadkových košov, odkiaľ ho po okolí roznesú ďalšie túlavé psy a&nbsp;vrany. Fľaše a&nbsp;tégliky často zostávajú tam, kde boli vyprázdnené. Na takú opustenú neupratanú pláž je lepšie po víkende nechodiť.

Vulkanický pôvod ostrova najlepšie spoznali na vlastnej koži čierni otroci, keď museli čistiť polia na cukrovú trstinu od sopečných balvanov. Ešte nedávno od nej miestne hospodárstvo záviselo na deväťdesiat percent. Všetko okolo trstiny, rumu a&nbsp;cukru sa najlepšie dozviete na najštýlovejšom mieste -&nbsp;v&nbsp;dvestoročnom bývalom cukrovare zatvorenom až roku 1999. Dnes je z&nbsp;neho múzeum L’Aventure du Sucre. Históriu Maurícia výstižne zhrnulo do jednej vety: „Cukrová trstina je pre nás nielen zdroj cukru, ale aj života.“ Dnes má ostrov príjmy z&nbsp;turistiky, bankových a&nbsp;počítačových služieb, textilného priemyslu a&nbsp;z&nbsp;desiatich percent zo zdravých nerafinovaných tmavých druhov cukru, na ktorých výrobu sa špecializuje. Z&nbsp;250&nbsp;drobných cukrovarov sú dnes tri veľké moderné. Na záver prehliadky múzea vás čaká ochutnávka rumu, ale aj cukrov. Začína sa najsvetlejším a&nbsp;pri všetkých ôsmich druhoch dostávame gastronomický výklad ich využitia. Nakoniec ochutnáme najtmavší, ktorý obsahuje najviac melasy. Preto obsahuje najviac minerálov, vitamínov aj antioxidantov, je zvláštne lepkavý, nesype sa a&nbsp;chuťou pripomína kávu.

Návštevu destilérky La Rhumerie de Chamarel jednoducho nešlo vypustiť. Rum k&nbsp;Mauríciu patrí, aj keď skutočne kvalitný sa začal vyrábať až po získaní samostatnosti koncom 20.&nbsp;storočia. Rhumerie je okrem toho pri ceste k&nbsp;národným parkom Black River Gorges, kam sa chodí za stometrovými vodopádmi Chamarel, ebenovým lesom a&nbsp;zvláštnou ukážkou farebnosti sopečných hornín, takzvanou sedemfarebnou krajinou.

Vzhľadom na to, že viac ako polovicu obyvateľov tvoria hinduisti, občas sme sa cítili ako v&nbsp;Indii. Ale v&nbsp;Indii, ktorá netrpí preľudnením, pretože počet obyvateľov stagnuje, detí sa rodí menej, mnoho mladých zostáva slobodnými, robí kariéru a&nbsp;štatistiky zaznamenávajú skôr nedostatok pracovníkov ako nezamestnanosť. Siva Soopramaniar Kovil, starý rozľahlý chrám rozšírený a&nbsp;obnovený v&nbsp;roku 2009, dokladá silu tropickej prírody. Farby na vežiach sú síce stále čisté, ale medzi reliéfmi sa uchytili prvé byliny. A&nbsp;keďže ostrov miluje servírovanie kontrastov, hneď v&nbsp;centre tej istej dediny nás čakal katolícky kostol Saint Esprit a&nbsp;jeho predveľkonočná výročná púť, na ktorú sa schádzajú kresťania z&nbsp;celého ostrova. Predrali sme sa pomaly ulicou tam a&nbsp;späť a&nbsp;na chvíľu sme pred davom zmizli do pokoja pri káve u&nbsp;kreolskej majiteľky pekárničky. Dozvedeli sme sa, že jej dcéra žije s&nbsp;manželom z&nbsp;Česka na Novom Zélande a&nbsp;syn v&nbsp;Austrálii s&nbsp;manželkou z&nbsp;Chorvátska. Povedala nám tiež, že nie je vôbec neslušné pýtať sa na pôvod. Na otázku, prečo má kučeravé vlasy ako černoch, pokojne vysvetlí, že praprababička pochádzala z&nbsp;Francúzska a&nbsp;otec z&nbsp;Madagaskaru. Ticho sme objavili aj v&nbsp;Šivovom chráme Moheswarnath Mandir, ktorý je súčasťou kultúrneho dedičstva Maurícia. Dokončili ho v&nbsp;roku 1888 a&nbsp;je považovaný za jeden z&nbsp;najstarších na ostrove. Hovorí sa, že ho postavili z&nbsp;pokladu nájdeného na mieste stavby, hrnca so zlatom a&nbsp;striebrom, ktorý tu zakopal istý indický pirát. Sedeli sme očarene v&nbsp;chráme, počúvali zvončeky rozhojdávané niekoľkými veriacimi a&nbsp;mantrové spevy. Neprekážalo, že zneli z&nbsp;reproduktorov. Až keď ich prerušil hukot elektrického vysávača lístia, pokračovali sme ďalej.

Najfarebnejšie hinduistické podujatia sú náboženské procesie a&nbsp;končia sa v&nbsp;chráme Arulmigu Madurai Magamayee Kovil prechádzkou po horúcom uhlí. Keď sme na záver stáli vedľa pestrofarebne odetých Indiek na streche chrámovej budovy, podmanivú atmosféru ani v&nbsp;najmenšom nenarušoval výhľad na susedné ultramoderné francúzske lýceum a&nbsp;vedľa ležiace decentné nákupné centrum Les Allées.

Plážový raj s cukrom a rumom: 25 FOTO, ktoré vám odhalia tajomstvá ostrova Maurícius

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás

Plážový raj s cukrom a rumom: 25 FOTO, ktoré vám odhalia tajomstvá ostrova Maurícius

Súvisiace články

Tajomstvo dlhovekosti: Ľudia na Sardínii žijú pomalým tempom a majú unikátny jedálniček

Veľkonočná Sicília: V San Fratelle sa naháňajú maskovaní muži, v Prizzi tancujú diabli

Spomienky na Keňu: 25 exkluzívnych FOTO, vďaka ktorým budete milovať safari

"Nemôžem byť šťastná, keď vidím, ako sa zabíjate," povedala Panna Mária rwandským dievčatám

Malebná Tasmánia: Domáci tvrdia, že je to najkrajší kút sveta. Má však aj temné stránky

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás