Nóri sú iní ako my. O niečo bohatší, šťastnejší, zdravší. Deti tu od dvoch týždňov pijú rybí olej a ešte aj deväťdesiatnici aktívne športujú, vychutnávajú si život. Vďaka vysokým príjmom a funkčnému sociálnemu systému majú za čo. Napriek tomu sa im nežiada blahobytom chváliť, stavať si luxusné rezidencie, separovať sa. V mnohých oblastiach stále nemajú domy obohnané plotom a na severe si dokonca obydlia ani nezamykajú. Kriminalita je totiž minimálna a keďže sa radi navštevujú, bolo by to nepraktické. Zvykli si na to, že im sused vidí až do kuchyne, i na ekonomickú transparentnosť, ktorú by našinec asi ťažko strávil. Bez problémov a úplne legálne si zistia, koľko zarobí ich kolega či ktorýkoľvek politik alebo aké sú ich majetkové pomery. Strašné, však? Aj preto sú však poctivejší, otvorenejší, majú silnejší vzťah k svojej krajine, dôverujú systému i vláde a politika je predmetom diskusií, až keď už naozaj niet o čom hovoriť.

Na Nórsko sa ľahko zvyká

Oslo je počas našej júnovej návštevy zaliate bohatými dávkami slnečných lúčov. Teploty sa vyšplhali na najvyššie hodnoty za posledných sedemdesiat rokov a ľudia si zmenu, po dlhých mesiacoch sivých dní, vychutnávajú plnými dúškami. Posedávajú na trávnikoch v parkoch, opaľujú sa, dopujú novou energiou. Hoci je pre nich samozrejmé, že voľný čas obvykle trávia vonku, teraz sa dá hovoriť takmer o masovosti. Teplomer ukazuje príjemných 25 stupňov a my odkladáme zimné bundy, ktoré sme si preventívne pribalili do kufrov. Ešte ich budeme potrebovať. Čaká nás totiž výprava za lososmi na ďaleký sever, kde sa aj to najpríjemnejšie leto chápe úplne inak než u nás.

Počas niekoľkohodinovej prestávky medzi letmi zapadneme do útulnej kaviarne s nehorázne vysokými cenami a v rozhovore s lingvistom Jánom Zimom trochu prenikneme pod povrch nórskej spoločnosti. Tento muž, nositeľ Rytierskeho kríža kráľovského rádu za zásluhy a prezident Spoločnosti priateľov Slovenska, žije na severe už takmer štvrť storočia. Tvrdí nám, že ak človek prekoná prvotné obavy z nekonečných nocí a zo zimy, na Nórsko sa dá veľmi ľahko zvyknúť. „Dávnejšie som učil niekoľko stoviek vodičov autobusov zo Slovenska nórčinu,“ prehodí s úsmevom. „Dušovali sa, že prišli len na rok, dva, zarobiť. Aj takmer po desiatich rokoch ich stretávam. Prečo? Je im tu skrátka dobre.“

Drahá metropola: Oslo je pulzujúce mesto plné lákadiel. Výdavky si však treba striehnuť. Neraz aj z ekonomicky silnejších krajín sedia v reštaurácii dvaja turisti pri jednej kole.
Drahá metropola: Oslo je pulzujúce mesto plné lákadiel. Výdavky si však treba striehnuť. Neraz aj z ekonomicky silnejších krajín sedia v reštaurácii dvaja turisti pri jednej kole.
Zdroj: profimedia.sk

Krásna, ale drahá

Klíma na juhu je skôr mierna. Teplota zriedka klesne pod mínus päť a hoci sú dni v zime sivšie, leto tento deficit dostatočne kompenzuje. Sever je, samozrejme, drsnejší, ale nádherný a plný života. „Môj profesor švédčiny, nadšenec turistiky a športu Rudo Gedeon hovorieval - Keby som bol Boh, nestvorím krajšiu krajinu ako Nórsko.“

Je to skutočne pôsobivý kus sveta. Rôznorodý, pestrofarebný. Úchvatné hory, priezračné jazerá, malebné dedinky, fascinujúce fjordy a ľadovce. Raj pre športovcov, turistov i výletníkov. Človek by si myslel, že práve prírodné krásy sú hlavný dôvod, prečo tu vodiči príliš nešliapu na plyn a radšej sa kochajú okolitou krajinou. Niečo na tom môže byť, fakt však je, že rýchla jazda aj na odľahlých cestách môže vyjsť poriadne draho. „Dopravné priestupky polícia prísne postihuje,“ hovorí Ján Zima. „Pokuty rátajú percentuálne z ročného príjmu. Pred pár rokmi istý pán prekročil rýchlosť asi o tridsať kilometrov a keďže zarábal milión nórskych korún ročne, pokuta mu vyšla na 350-tisíc! Preto si každý dáva pozor. Nielen na rýchlosť, ale aj na alkohol. Za ten môžete skončiť na týždne i mesiace za mrežami.“

Ak Nóri nevyhadzujú peniaze za pokuty, žijú viac než dobre. Priemerný plat sa napriek vysokým daniam škriabe k trom tisíckam eur v čistom a sú profesie, kde zarobia dvoj- i trojnásobok. Byť bohatý tu nie je žiadna výsada a peniaze v živote ľudí nehrajú takú rolu ako u nás. Hoci aj oni musia rátať. Ceny sú totiž rovnako úctyhodné ako príjmy.

„Nájomné za dvojizbový byt v Osle môže vyjsť na 1 500 eur, za strihanie u holiča zaplatíte 50-60, za obed v bežnej reštaurácii síce dáte ‚len‘ dvadsať, ale stačí pohár vína a musíte si prirátať pätnásť eur. Neraz vidím turistov aj z ekonomicky silnejších krajín, ako v podnikoch sedia dvaja pri jednej kole.“ 

Iná mentalita

Podobne ako Slovensko bolo Nórsko v minulosti chudobná agrárna krajina. Rozsiahle náleziská ropy a zemného plynu všetko zmenili. „Ľudia zbohatli, ale zostalo v nich niečo, čo cítim aj u nás. Istú sedliacku opatrnosť a malú priebojnosť,“pokračuje v rozprávaní Ján Zima. Tam sa však podľa neho podobnosť končí. V medziľudských vzťahoch sú Nóri opatrnejší, no ak niekoho pustia k sebe, obvykle sú to priateľstvá na celý život. Inak vnímajú aj vzťah ku krajine, k jej smerovaniu a snažia sa byť s ňou v harmónii. Spoločenský konsenzus prijímajú ako fakt, dôverujú systému a politikou sa príliš nezaoberajú. To ich možno v istom zmysle oslobodzuje. „Dodnes tlmočím pre rôzne delegácie zo Slovenska, sledujem všetkých tých upachtených, vystresovaných politikov, úradníkov, podnikateľov. Zhodne mi hovoria, aký tu máme pokoj. Nič sa nedeje, nikto sa nikam neženie. Je to pravda. Ľudia žijú pohodovo. Je to taký národný štýl - žiť zdravo a šťastne. Vďaka tomu sú v Nórsku aj deväťdesiatnici vo výbornej kondícii. Spoločnosť funguje a peniaze už nie sú hlavným aktivátorom pracovných výkonov. Ľudia robia, pretože ich to baví, majú dosť času pre seba, rodinu, deti, šport.“

Čo tu absolútne netolerujú, je nedochvíľnosť. Nóri hovoria: „Ak meškáte, márnite čas iných.“Dodnes nedokážu zabudnúť bývalému francúzskemu prezidentovi Francoisovi Mitterandovi, že pred niekoľkými rokmi meškal desať minút na stretnutie s kráľom. Dlho po tomto prešľape sa tým zaoberali aj najväčšie nórske noviny Aftenposten. Druhým neduhom, ktorý vás u severanov môže diskvalifikovať, je klamstvo. „Ak vás prichytia pri klamaní, stratíte akýkoľvek rešpekt, ktorý k vám okolie dovtedy prechovávalo,“ upozorňuje Ján Zima.

Potulky na bicykloch: Nóri žijú rekreačným športom. V lete patrí cykloturistika k tým najobľúbenejším.
Potulky na bicykloch: Nóri žijú rekreačným športom. V lete patrí cykloturistika k tým najobľúbenejším.
Zdroj: profimedia.sk

Ďaleko na sever

Po trojhodinovom lete z Osla k ostrovom Vesterály sa ocitáme v úplne inom svete. Teplota sa dramaticky znížila, vlhkosťou presýtený vzduch nám naráža do tváre, slnko len nesmelo prebíja zamračenú oblohu. Požičaným offroadom prekonávame ďalšie kilometre kľukatými cestami, obklopenými hustými zelenými lesmi. Z času na čas sa nám otvorí výhľad na údolia a priezračné jazerá, za ktorými sa čnejú vysoké kopce so zasneženými vrcholkami. Jednotlivé ostrovy spájajú moderné mosty dlhé stovky metrov, týčiace sa vysoko nad hladinou fjordov. Natíska sa otázka, pre koho. V celej oblasti žije len zhruba tridsaťtisíc ľudí a na kvalitných cestách stretnete skôr osamelého cyklistu než automobil.

Počasie sa mení každú chvíľu. Raz je sychravo a veterno, potom sa ťažké mraky pretrhnú a úchvatnú prírodnú scenériu zalejú teplé lúče slnka. Počas krátkej zastávky na jednej z pláží odhalenej odlivom mlčky popíjame kávu z termosiek a sledujeme stádo sobov hľadajúcich potravu. Za nimi je už len nekonečné pokojné more a severný pól.

„Teraz sme asi na úrovni Aljašky,“ prehodí náš sprievodca. Tu však krajina vďaka teplému Golfskému prúdu žije naplno. Nekonečné dni jej dodávajú ešte väčšiu silu. To, čo v miernych zemepisných pásmach trvá mesiace, tu musí príroda stihnúť počas niekoľkých týždňov.

Prenikáme ďalej a ďalej na sever, ojedinele registrujeme skupiny jednoduchých domov, postavených zväčša z borovicového dreva. Žiadne luxusné rezidencie. „Borovicové drevo je tradičný stavebný materiál a jednoduchosť vyplýva zo skromnosti obyvateľov. Tu nikto veľmi nevyčnieva, nikto sa nepotrebuje chváliť majetkom. Nórska spoločnosť je, takpovediac, kompaktná a náhle bohatstvo jej tradície a zvyky príliš nezmenilo.“

Možno práve skromnosť je príčinou, že obyvateľom nevadí, keď s obrovskými ziskmi z ropy štát nenakladá rozšafne ako arabské krajiny. Miliardy nórskych korún totiž od deväťdesiatych rokov minulého storočia smerujú do vládneho penzijného fondu spravovaného centrálnou bankou. Jeho zmyslom je zabezpečiť blahobyt krajiny a jej obyvateľov aj potom, keď sa zdroje nerastného bohatstva vyčerpajú. Väčšina prostriedkov z tohto obrovského balíka sa investuje do domácich i zahraničných spoločností, projektov, dlhopisov, nehnuteľností a len štyri percentá sú určené do štátneho rozpočtu. Napriek tomu, že nie všetci politici sú s týmto typom hospodárenia stotožnení, žiadna vláda túto zásadu dosiaľ neporušila a nórsky ropný fond sa stal jedným z najväčších svetových investorov. Nuž, keď sa chce, s národným bohatstvom sa dá nakladať aj rozumne.

Istý úlovok: Podľa kapitána nášho plavidla je takmer isté, že v týchto vodách za pár minút chytíme rybu aj na kus špagátu s návnadou.
Istý úlovok: Podľa kapitána nášho plavidla je takmer isté, že v týchto vodách za pár minút chytíme rybu aj na kus špagátu s návnadou.
Zdroj: ČTK

Vlastné priority

Rybárska dedinka na jednom z ostrovov Lofotov na nás pôsobí ako obraz rozprávkovej krajiny. Je tu azda všetko, čo by si maliar želal. Štýlové pestrofarebné domčeky, malá zátoka, v ktorej sa odráža sýtomodrá obloha s bielymi oblakmi, vreštiace čajky poletujúce nad našimi hlavami, mohutné zasnežené hory a pod nimi živá príroda hrajúca všetkými odtieňmi zelenej. Celému okoliu panuje neuveriteľný pokoj, rušený len jemnými záchvevmi občasného vetra. Jediný človek, ktorého sa nám podarí stretnúť, je majiteľ kaviarne, kde si objednávame malé občerstvenie za prekvapivo príjemné ceny. Aj ten je však Škót, ktorý sa tu snaží podnikať len necelý mesiac. Hoci jeho zákusky i káva sú vynikajúce, zdá sa, že sme široko-ďaleko jediní zákazníci. Chriss to však s Nórmi nevzdáva, veď je začiatok sezóny, turisti určite prídu.

Pri drevenom stole na terase sa rozbehne debata o špecifikách Nórska. O skialpinistickom raji, ktorý sa začína niekoľko kilometrov od nás, o skvelej rybačke, za ktorou prichádzajú návštevníci z celého sveta, o polárnej žiare, životnom štýle, zdravom jedle. „Tunajšia strava je úplne iná,“ hovorí nám sprievodca. „Veľké porcie nie sú v móde a jedlá sú menej kalorické. Na prvom mieste sú ryby a divina, kvalitné chudé mäso, doplnené množstvom zeleniny. Gazdinky pravidelne servírujú tiež kraby, krevety či mušle. Skrátka, všetko, čo more dá.“

Nóri si zakladajú na domácej produkcii. Obchody a reštaurácie preto nemajú v ponuke také množstvo tovarov, ako je to bežné v západnej Európe. Tu je dôležitá skôr kvalita. Výsledkom je, že takmer nepoznajú viacero civilizačných chorôb a obézny človek je tu rarita.

Ich život je pokojný, bez veľkých stresov či extrémnych pracovných výkonov. Sústredia sa na to, čo majú radi. Rekreačné športy, rodinu, deti. V ľubovoľnom poradí. Je pre nich samozrejmé dodržiavať zákony, pravidlá, správať sa ekologicky, vnímať krajinu a spoločnosť skutočne ako svoju. Bez mlátenia do pŕs a teatrálneho prezentovania národnej hrdosti.

Landmarks of Lofoten island situated north of the Arctic Circle in North Norway.
Landmarks of Lofoten island situated north of the Arctic Circle in North Norway.
Zdroj: ČTK

Na mori

Naša malá výletná loď zvoľna preráža studené vlny a unáša nás Hadselfjordom bližšie k otvorenému moru. Zopár nadšencov sa snaží chytiť rybu tradičným spôsobom - na kus špagáta s návnadou. Kapitán s úsmevom prehodí, že táto turistická atrakcia funguje takmer vždy. V týchto vodách je totiž umenie do pár minút niečo neuloviť. A skutočne, palubou sa zakrátko nesú výkriky nadšenia a v rukách šťastlivca sa metá polmetrový losos. Úspešný rybár zapózuje pred objektívom a ryba putuje naspäť do mora.

Vietor je čoraz ostrejší, presunieme sa radšej na kapitánsky mostík a spovedáme dievčinu v uniforme, s kapitánom tvoria celú posádku plavidla. Anna od malička cho­dievala s otcom na rybačky a život na mori jej učaroval. Preto sa po strednej škole vrátila na loď a sníva o tom, že raz bude kapitánkou. Na to však ešte musí absolvovať vyššiu školu, niekoľko úrovní vzdelávacích kurzov a náročných skúšok. Zatiaľ naberá skúsenosti a prax. Severná klíma ani nekonečné noci jej neprekážajú. Skôr naopak. „Každé ročné obdobie má svoje čaro. V zime sú tu obrovské možnosti športovania na osvetlených zjazdovkách, ihriskách, bežkárskych tratiach, v lete bicyklovania či trekingu v úchvatnej prírode. Nekonečné dni dokážu človeka povzbudiť, naplniť ho veľkou dávkou energie a... nikdy nemusíte ísť spať,“ smeje sa blondínka. Priznáva však, že polárne noci môžu byť pre niekoho deprimujúce a sú ľudia, ktorí na pár týždňov odcestujú za svetlom na juh alebo do zahraničia. 

Prísne sledované lososy

Pred nami je niekoľko nádrží - sádok plných lososov. Tie sa v minulosti netešili dobrému menu a na spôsob chovu kriticky poukazovali ochranári, odborníci i médiá. Podľa nich boli ryby nadopované antibiotikami, plné škodlivých látok a tie, ktoré unikli, ohrozovali ekosystém. To sa však dávno zmenilo. Preč sú antibiotiká či hormóny a losos sa stal jedným z najkontrolovanejších živočíchov. Nakoniec, patrí ku kľúčovým exportným artiklom, a tak vláda jeho kvalitu úzkostlivo stráži. Kontrolóri ročne odoberú až štyridsaťtisíc vzoriek a zisťujú, či mäso a ďalšie produkty z tejto ryby sú v poriadku.

K sádkam sme dorazili v čase kŕmenia, zásobníky v ich strede neustále pumpujú granuly s potravou, hladina je plná rýb vrhajúcich sa za svojou dennou dávkou. K našej skupine sa pridáva Lars Fredrik Martinussen, špecialista z rodinnej spoločnosti Nordlaks, ktorá má pod palcom až štyridsať lososích fariem. V prevádzke je vždy len polovica, zvyšok sa regeneruje. „V každej sádke je zhruba dvestotisíc lososov, všetky dokopy však zaberú maximálne 2,5 percenta celkového objemu,“ vysvetľuje. Priestoru majú teda dosť. Rovnako ako stravy, ktorej dávkovanie si ryby určujú samy. Ich správanie totiž kontroluje niekoľko kamier a keď granuly začnú padať na morské dno, kŕmenie sa zastaví.“

Na rozdiel od minulosti je dnes chov transparentný. Každá ryba je vďaka moderným technológiám pod prísnym dohľadom, ľahko možno zistiť jej históriu, kde vyrastala, kde a v akých vodách ju chovali, čím ju kŕmili.

Pomaly sa plavíme do prístavu v Stokmarknes, kde nás Lars pozýva do výrobných priestorov. Ukazuje nám haly, odkiaľ každoročne putuje do sveta vyše štyridsaťtisíc ton rýb. Podľa zákona musia každú omráčiť elektrinou a usmrtiť ručne. Potom sa už o všetko starajú stroje. Až po výstupnú kontrolu a skladovanie, ktoré zabezpečuje tím pracovníkov pri pásoch. Presunieme sa do srdca podniku - monitorovacieho centra, kde sa na desiatkach obrazoviek zobrazujú pohľady do jednotlivých sádok, grafy, tabuľky, ukazovatele teploty vody, množstva spotrebovaného krmiva. Každý deň je to niekoľko ton!

Vo výrobnej hale: Odtiaľto smeruje do sveta viac než 40-tisíc ton rýb ročne.
Vo výrobnej hale: Odtiaľto smeruje do sveta viac než 40-tisíc ton rýb ročne.
Zdroj: ČTK

Nechutný elixír

Vedľajším produktom spracovania lososov je rybí olej. Lars nám tvrdí, že práve ten ich je najkvalitnejší, najčistejší a hlavne najčerstvejší. Len oni ho dokážu extrahovať do 75 minút od usmrtenia rýb. Ako dôkaz nám jeden z operátorov prináša veľkú banku plnú ešte teplého rybieho oleja a hneď nám ho rozleje do poldecových pohárov. Žltkastá tekutina nepôsobí vábne a po prvom dúšku sa nám vykrivia ústa. „Pravda, nechutí,“ reaguje so smiechom muž v dlhom modrom plášti a šermuje poloprázdnou bankou, hroziac, že nám doleje. „Je však neuveriteľne zdravý. Je zdrojom dôležitých nenasýtených mastných kyselín omega-3, ktoré pôsobia preventívne proti kardiovaskulárnym ochoreniam, podporujú činnosť mozgu, majú protizápalové vlastnosti a ešte veľa pozitívnych účinkov na náš organizmus. Ak neviete prekonať jeho zápach či chuť, môžete ho konzumovať v kapsulách.“ Vzápätí nám ponúkne fľaštičku s drobnými olejovými guľôčkami. Nemohol to urobiť hneď na začiatku?! Mali by sme ho radšej.

Opúšťame brány podniku a mierime do jednej z vychýrených reštaurácií na Vesteráloch, hoci treba priznať, že veľká konkurencia tu nie je. V útulnej jedálni s výhľadom na more nám na stoloch pristávajú striedme porcie lososích filiet s bohatou zeleninovou prílohou a poháre skvelého nórskeho piva. Alebo žeby po rybacom oleji každé pivo chutilo skvelo?