Z Liptova je do Poľska blízko. Hoci žiadny linkový autobus do Nového Targu nechodí a pravidelné - a vždy vypredané - autobusové zájazdy za nákupmi už zrušili, Liptáci na poľské trhy nedajú dopustiť. Známa liptovská recesistická kapela Ploštín Punk dokonca naspievala pesničku o nákupoch ovčej kože od trhovníkov za hranicou.

Kamarát mi hovoril, ako sa nový trh stal okamžite po svojom otvorení 28. mája námetom diskusií v jeho kancelárii. „Parkovanie je tam zadarmo, postavili toalety aj reštauráciu,“ opisovali jeho kolegyne a všetci sa potešili. Konečne trochu kultúry počas lacných nákupov!

Aj blato, ktoré rozčúlilo asi každého, kto si za látkovým závesom skúšal v daždi nohavice, bude minulosťou. Stánky majú totiž stáť na betónových tvárniciach. Časť trhoviska je dokonca krytá, pod štýlovou strechou charakteristickej drevenej goralskej architektúry.

Oplatilo sa

Pamätám si výlety do Nového Targu, ktoré sme ako väčšina rodín zo severu Slovenska absolvovali s rodičmi a so sestrami pravidelne niekoľkokrát do roka. Neznášala som ich. Vytvorili vo mne dojem, že v Poľsku stále prší. Na trhoch totiž vždy lialo alebo aspoň mrholilo. Väčšinou bolo veľmi chladno. Na našej škodovke 105 sme z domu odchádzali ráno pred piatou.

Všetci chceli byť v Targu čím skôr, trhovníci tam mrzli už od šiestej. Trojhodinovú cestu však výrazne predĺžili hraničné kontroly. Rad slovenských áut sa tiahol od Lysej Poľany až do dediny Ždiar. Pomaly sme sa posúvali do Poľska a potom ďalej slimačím tempom cez dediny až na chaotické zablatené priestranstvo, ktoré slúžilo ako parkovisko. Kúsok ďalej stáli stánky. Brodili sme sa k nim blatom, najväčšie mláky boli preložené doskami.

Predavači - tých som ľutovala najviac - sa zohrievali teplým čajom a aspoň minipriestor za plachtou vykladali kartónom z nepotrebných škatúľ, aby si zákazníci mohli vyskúšať rifle. V honbe za lacnými nákupmi sa ľudia tlačili okolo stánkov a dohadovali o cene. Poliaci dokázali promptne prispôsobiť ponuku dopytu. Čoskoro ponúkali aj prútený nábytok, detské kočíky, hračky, umelé stromčeky pred Vianocami a vence na hroby v októbri.

Najhorší okamih nastal, keď vám bolo treba ísť na WC. Toalety za poplatok ponúkala krčma neďaleko trhoviska. Museli ste sa k nim preboxovať cez davy kupujúcich a počkať si v nekonečnom rade. Keď sme sa napokon uzimení, ale s taškami plnými riflí, topánok, zimných vetroviek, svetrov, práškovej smotany a sladkostí vracali domov, obvykle nám v chladiči vyvrela voda. Otec nikdy nemal náhradnú.

Museli sme sa rozbehnúť do lesa a hľadať najbližší potok. Čakal nás ešte jeden dlhý a pomalý rad na hraničnú kontrolu. Domov sme prišli večer, nakoniec s celkom dobrým pocitom. Oplatilo sa.

Zlatá baňa

Od tých čias sa zmenilo veľa. Poliaci však zostali „handlovým“ národom. Nowy Targ sa svojimi trhovými dňami pýši už sedemsto rokov. Podľa trhu ho vlastne aj pomenovali. Novodobé trhy v poľských mestách vyrástli ako huby po daždi po páde socializmu. Striktné pravidlá pre obchod sa uvoľnili a ľudia prahli po tovare. Náklady na kamennú predajňu a odvádzané dane však zvyšovali jeho cenu. A Poliaci nemali peniaze.

K pouličným predavačom ovocia a zeleniny sa počas roka 1990 pridali stovky stánkarov s ďalším sortimentom. Ich výhodou bolo aj to, že kočovali. Počas týždňa obehnú štyri-päť trhových miest. Jeden predavač drogérie sa v sociologickom prieskume z roku 1991 vyjadril, že za štyri dni zarobí predajom kuchynských potrieb v prepočte dvetisíc dolárov.

Štyri desaťročia nedostatku počas plánovaného socialistického hospodárstva spôsobili ošiaľ po tovare. Čo najlacnejšom, samozrejme. O fenoméne poľských trhov vyšiel prvý článok v The Economist ešte v roku 1991. A hoci doba sa menila, trhoviská z Poľska už nevymizli.

Nedokončené

Trhovisko v Targu, za tie roky už legendárnu, pochoval plánovaný diaľničný obchvat. Predávajúci aj zákazníci si musia zvyknúť na nové miesto. Týždeň po otvorení moderného trhu sme sa tam vybrali aj my. Ako v minulosti, aj teraz bývajú trhy v Targu vo štvrtok a v sobotu. V nedeľu sa priestor využíva na predaj ojazdených automobilov. Cesta do Poľska nie je taká strastiplná, ako si ju pamätám z detstva.

Na nové trhovisko hneď za hranicou upozorňuje bilbord v slovenčine. Po vjazde do Nového Targu navigujú vodičov šípky. Na kruhových objazdoch stoja ešte pre istotu mladí muži v reflexných vestách a usmerňujú autá správnym smerom. Vodiči, ktorí sa tešili na sľúbené dláždené parkovisko pre tisícpäťsto áut, však zostávajú sklamaní, keď ich chlapci nasmerujú na lúku. Parkovisko vraj ešte nie je dokončené.

Ale bude v priebehu pár týždňov. Nevadí. Vidina výhodného nákupu je spoľahlivou náplasťou na nepohodlné parkovanie. A napokon, nie je to až také zlé. Neprší. Trávnatý povrch lúky je síce hrboľatý, ale bez blata a hlbokých mlák. Kráčame k stánkom. Centrom trhu je pekná drevená stavba s reštauráciou - tá má štýlové toalety. Obchodné priestory v budove sú však zatiaľ prázdne.

Okolie budovy je vydláždené, vzdialenejšie plochy sú vysypané štrkom. Skvelé. Nebude tu blato. Nevýhoda dlaždíc sa ukáže onedlho. Slnko celý areál neuveriteľne rozpáli.

V provizórnej kabínke

Trhovníci sú veselí a komunikatívni ako vždy. Sortiment široký. Ceny niektorých tovarov sa už priblížili tým v našich obchodoch, ale stále sa to oplatí. Stánkari berú aj eurá. Ponuka tovaru, reklamy na stánky aj menu v reštaurácii sú po slovensky. Slováci odchádzajú spokojní s napratanými igelitkami. Nesú si aj stromčeky, ovocné kríky a kvety do záhrady. V širokých uličkách medzi stánkami sa netreba tlačiť ako na starom trhovisku.

„Nie sú tu ľudia. Na starom trhovisku som stála a predávala. Tu skoro stále sedím,“ ukazuje jedna z trhovníčok na nízku stoličku. „Sľubovali nám lepšie podmienky. Toalety. Ale mám pocit, že na starom mieste to bolo lepšie. Z dlažby ide hrozná horúčava. A namiesto nových toaliet máme jednu toi-toiku.“ Predavačka oblečenia tiež krčí plecami. „Málo ľudí. Na nové miesto neprišli. Moji stáli zákazníci ma tu zatiaľ nenašli. Okrem toho sú stánky rozptýlené na veľkej ploche. Na starom mieste som bola v hlavnej uličke. Každý okolo mňa prešiel.“

No s úsmevom dodá, že keď zákazníci nakoniec prídu, bude to tu lepšie. Aj jej kolega zo susedného stánku je optimista. „Nebude blato. Len ľudia musia prísť. Dnes je tu prázdno. Nemáme zákazníkov.“ Ponúkať tovar na starom trhovisku je už zakázané. „Tu nám prvý mesiac odpustili nájom. Ale ešte nám neoznámili, koľko budeme platiť potom.“ Trh vraj ešte funguje v provizórnom režime. Dlažbu položili narýchlo, na niektorých miestach sa už rozchádza, ale s tým si azda riaditeľstvo trhoviska poradí. Pravdepodobne plánuje ešte rozširovať vydláždenú plochu až po vytúžené vybetónované parkoviská. A stánky, hoci príjemné a moderné, väčšinou stále nemajú ani len provizórnu skúšobnú kabínku.

Ostrieľané kupujúce to už nezarazí. Pokojne sa vyzlečú do podprsenky rovno v stánku a skúšajú. Pred tými háklivejšími pridrží ochotná predavačka kus plachty. Keď som štýlové drevené dvere do udiarne považovala za vynovenú skúšobnú kabínku, predavač ma rýchlo vyviedol z omylu.

Nasmeroval ma za stánok, položil tam tri škatule, oprel o ne gumovú plachtu a tento priestor, siahajúci dopoly stehien, mi ponúkol ako provizórne útočisko. K sortimentu patrí ovocie a zelenina, oštiepky, ale aj pušky a pištole. Iba tú ovčiu kožu, o ktorej spieva Ploštín Punk, sme nikde nevideli. Zrejme už vyšla z módy.