Najstaršia žijúca držiteľka filmového Oscara a prvá žena, ktorá predsedala festivalovej porote v Cannes (1965), už nie je medzi nami. Jedna z posledných legiend zlatej éry Holywoodu Olivia de Havillandová zomrela v spánku vo svojom dome v Paríži vo veku 104 rokov. „Odišla skutočná legenda filmového priemyslu,“ lúčila sa s ňou filmová akadémia, ktorá každoročne udeľuje prestížnych Oscarov.

Päť nominácií, dva Oscary

Oliviu na ocenenie nominovali päť ráz, zlatú sošku si mohla v ruke poťažkať dva razy - za rolu nevydatej matky vo filme Každému podľa zásluh z roku 1946 a o tri roky za rolu bohatej mladej ženy v snímke Dedička. No mohla ho mať ešte skôr. Nominovaná bola už za úlohu Melanie Hamiltonovej v slávnom filme Odviate vetrom (1939) - mimochodom, de Havillandová bola do minulého týždňa posledná zo žijúcich veľkých hviezd filmu, ktoré v ňom účinkovali.

Oscara za najlepší výkon vo vedľajšej role však akadémia napokon pridelila Hattie McDanielovej za úlohu slúžky Mammy. Pre Hattie, herečku tmavej pleti, to určite bola aspoň malá satisfakcia za to, že pre vtedajšie rasové zákony sa nemohla v decembri 1939 v Grand Theatre v Atlante na slávnostnej premiére zúčastniť. Hoci vo filme účinkovala.

Je dosť pravdepodobné, že by sa Havillandovej ušla soška aj za film Električka zvaná túžba (1951), kde si po boku Marlona Branda mohla zahrať úlohu Blanche DuBoisovej. Tú však z neznámych príčin odmietla a Oscar za hlavnú úlohu sa tak napokon ušiel Viven Leighovej.

Zahrala si však takmer v päťdesiatke ďalších filmov vrátane Siedmej kavalérie, Dobrodružstiev Robina Hooda či Cesty do Santa Fé. Účinkovala aj v populárnom katastrofickom filme Letisko 77 či v horore Roj z roku 1978.

Olivia je síce Američanka, no narodila sa v japonskom Tokiu britským rodičom a zomrela vo Francúzsku. Do USA sa rodina presťahovala, keď mala Olivia dva roky. Už na strednej v Kalifornii rozvíjala svoje herecké umenie - obsadili ju napríklad do úlohy Alice v krajine zázrakov.

Sestra - najväčší nepriateľ

Svet si ju však nebude pamätať len pre úlohy, ktoré stvárnila. Preslávila sa aj žalobou na spoločnosť Warner Bros, ktorá sa snažila získať nad hviezdami absolútnu kontrolu, no de Havillandová sa firme postavila. Keď od nej Warner Bros žiadalo predĺžiť spoluprácu bez novej zmluvy o ďalšieho pol roka, spoločnosť dala na súd.

Trvalo to dva roky, počas ktorých nemohla nikde hrať, no napokon spor vyhrala a de Havillandovej pravidlo bolo na svete. To výrazne zlepšilo práva herečiek pri uzatváraní zmlúv s filmovými spoločnosťami a okrem iného obmedzovalo maximálnu dĺžku zmluvy na sedem rokov.

Oscara sa podarilo získať aj jej sestre Joan Fontainovej, no pravda je, že hoci sa narodili len čosi vyše roka po sebe, obe ženy sa neznášali. Už od čias, keď v Amerike bývali v jednej detskej izbe. „Sestra sa narodila ako lev, ja som tiger. A tí sa v džungli ni­kdy neznášali,“ okomentovala raz ich vzťah pre časopis Vanity Fair Olivia.

Ani fakt, keď boli obe v roku 1941 nominované na Oscara, čo sa predtým žiadnym sestrám nepodarilo, ich nezblížil. Nemohli jedna druhú vystáť. Dokonca sa vraj od smrti ich matky na rakovinu v 70. rokoch prestali rozprávať vôbec. A keď obe sestry raz organizátori udeľovania Oscarov umiestnili do rovnakého hotela do izieb hneď vedľa seba, Joan radšej požiadala o zmenu hotela. Až keď Joan pred siedmimi rokmi zomrela, vyjadrila staršia Olivia aspoň aký-taký náznak zármutku.

Olivia bola v mladosti obletovanou kráskou. Hovorilo sa o nej, že má blízko aj k mužskej filmovej hviezde tých čias Errolovi Flynnovi. Hrali spolu v ôsmich filmoch, no spoločný vzťah obaja vždy zanovito dementovali. S konštatovaním, že žiadna iskra medzi nimi nikdy nevzplanula.

De Havillandová sa napokon vydala za texaského spisovateľa a novinára Marcusa Goodricha v roku 1946. Ich manželstvo sa však skončilo rozvodom. Rovnako ako to druhé s francúzskym novinárom a vydavateľom denníka Paris Match Pierrom Galantom. Z oboch manželstiev jej zostalo jedno dieťa. S Goodrichom syn Benjamin, s Galantom dcéra Gisele.

Francúzsko - posledný domov

Od roku 1956 sa natrvalo usídlila vo Francúzsku. Najskôr s druhým manželom, neskôr bývala u svojej dcéry. Ešte kým vládala, stihla napísať knihu o tom, ako sa adaptovať na francúzsky spôsob života.

Keď sa raz rozhodla s filmom skončiť, vraj jej už viac nechýbal. „Bol to fantastický život plný navonok dôležitých udalostí. Ale už mi viac nechýba. Chcem okúsiť aj ten reálny,“ vyhlásila tesne pred koncom aktívnej kariéry.

Svetové celebrity napriek jej pokročilému veku niesli jej smrť ťažko. „Dúfala som, že tu s nami bude dlhšie. Ona vedela, ako žiť,“ lúčila sa s ňou na sociálnych sieťach dnes 75-ročná herečka Mia Farrowová. „Mohol to byť pekný víkend, ale táto správa mi ho celkom pokazila,“ pridala sa hviezda se­riálu Star Trek, dnes 89-ročný William Shatner.

Oplakával ju aj oveľa mladší spevák rockovej kapely Thirty Second to Mars Jared Leto (48). „Olivia mala na môj život veľký vplyv. Jej životná voľba mne a bratovi pomohla v živote bojovať za umeleckú slobodu. Som šťastný, že som mal tú možnosť stráviť s ňou v Paríži pár dní,“ napísal Leto, ktorý popri hudbe stíhal aj televíznu a hereckú kariéru.