Hmyz bol dôležitou súčasťou jedálneho lístka pôvodných obyvateľov Ameriky. V Mexico City dnes hmyzie dobroty považujú skôr za exotiku, no v mnohých oblastiach Mexika ho majú stále bežne na tanieri. A aj v pohári. Červy, škorpióny a dokonca aj hady sa pridávajú do destilátu mezcal. Vraj až päťsto druhov hmyzu si pripravujú Mexičania na vidieku. A nie hocijako. V duchu svojej kuchyne používajú aj na pavúky či škorpióny veľa čili a limetkovej šťavy.

Vyprážané škorpióny.
Vyprážané škorpióny.
Zdroj: Jana Čavojská

O hmyze sa hovorí ako o jedle budúcnosti. Obsahuje veľa proteínov a ďalších prospešných látok a jeho chov nezaťažuje životné prostredie tak ako chov zvierat na mäso. Šéfkuchári, ktorí sa rozhodli oživiť tradície pôvodných obyvateľov a vo svojich reštauráciách v Mexico City hmyz ponúkajú, však majú ťažké srdce na vládu: namiesto podpory hmyzu podporuje akurát extenzívne používanie pesticídov. A tie hmyz zabíjajú.

Najjednoduchší spôsob, ako ochutnať túto exotiku, je zavítať na trhovisko San Juan. Zo stánkov sa na vás budú usmievať škorpióny, kobylky, pavúky, larvy a červy. Komu by neprišli na chuť, môže si dať leva či krokodíla. A kto by potreboval najprv niečo na odvahu, nalievajú destilát mezcal. Z fliaš, v ktorých sú naložené aj červy, škorpióny a hady.

Mezcal vylepšený škorpiónom.
Mezcal vylepšený škorpiónom.
Zdroj: Jana Čavojská

Môj mexický kamarát Francesco sa narodil v Mexico City a hmyz ešte neochutnal. Naberie odvahu na škorpióna? Predavačka mu ho naservírovala s čili a limetkovou šťavou. Kto je na sladké, môže si ho dať aj obaleného v čokoláde. Ja dostávam vegetariánsky mezcal, s vylúhovanými lístkami marihuany. Predavačka ešte odštikne vyprážanému škorpiónovi konček chvosta, ktorý by mohol zraniť hrdlo, a Francesco môže ísť na vec.

Zhlboka sa nadýchne, zavrie oči a zahryzne sa do pikantnej pochúťky. „Hmmm... chrumkavý. Je to celkom dobré,“konštatuje. Predavačka vysvetľuje, že škorpióny chytajú v púšti a potom vozia do Mexico City.

Naopak, kobylky chovatelia bežne chovajú. Ich španielsky názov je nežný, romantický: vyslovuje sa ako „šapulines“. Radosť ochutnať... Dostanete ich ako streetfood aj v uliciach Mexico City, predávajú ich usmažené z veľkých vedier. Pred smažením sa varia. Podávajú ich v quesadilách alebo v tacos s guacamole. Alebo len tak. Na chrumkanie.

Ponuka v stánku s občerstvením na trhovisku San Juan.
Ponuka v stánku s občerstvením na trhovisku San Juan.
Zdroj: Jana Čavojská

Ďalej tu máme veľké červy. Vyzerajú výživne. Môžu mať dĺžku malíčka a tie najvypasenejšie sú len o málo objemnejšie. Volajú ich aj mezcalové červy, lebo žijú na kaktusoch, z plodov ktorých sa páli mezcal a tequila. V skutočnosti ide o parazitickú motýliu larvu, ktorá žije na listoch a v koreňoch kaktusu. Tieto červy sú vraj vzácne, lebo sa dajú zbierať len z niekoľkoročných kaktusov. Vypražené vraj chutia podobne ako bravčové oškvarky.

Larvy veľkých mravcov kedysi jedli pôvodní Američania každý deň. Dnes sú drahou a exotickou pochúťkou. Nazývajú ich aj mexickým kaviárom. Dostať ich len na jar. Odporúčajú ich podávať smažené a posypané aromatickou bylinkou epazote, v praženici alebo varené v pare v tradičnej podzemnej peci.

Testovacia porcia hmyzu na trhu San Juan.
Testovacia porcia hmyzu na trhu San Juan.
Zdroj: Jana Čavojská

Ak chcete z trhoviska San Juan priniesť niekomu pekný darček, môžete siahnuť po lízatku s hmyzom alebo po skúmavke mezcalu, vylepšenej pridaným hmyzom. Tie s marihuanou radšej cez hranice neprevážajte.

A teraz je čas na drink. Mimochodom: pokojne zjedzte aj mezcalového či tequilového červa. Že sú halucinogénne alebo sa z nich strašne opijete, lebo ich telíčka absorbovali vo fľaši príliš veľa alkoholu, sú len hlúpe povery. Takže smelo do toho. Na zdravie!