Tip na článok
Mohamad Almusari: Jeden z aktivistov z tímu Rakka is being slaughtered silently. Odhaľovali pravú tvár ISIS, o svojich skúsenostiach nakrútili film City of Ghosts, Mesto duchov.

Posielali do sveta správy zo sýrskej Rakky pod nadvládou Islamského štátu. Prežili iba desiati

Sedemnásť aktivistov odhaľovalo pravú tvár Islamského štátu.

Galéria k článku (6 fotografií )
Na úteku: Aktivisti museli nakoniec ujsť z Turecka, lebo ISIS zabíjal členov skupiny aj tam.
Ako tieň: V Rakke žili aktivisti v absolútnom utajení.
Mohamad Almusari: Jeden z aktivistov z tímu Rakka is being slaughtered silently. Odhaľovali pravú tvár ISIS, o svojich skúsenostiach nakrútili film City of Ghosts, Mesto duchov.

Mohamad Almusari nevyzerá ako hrdina. Nižší zavalitý tridsaťšesťročný muž nehovorí po anglicky. Jeho pohľad často uniká niekam do diaľky. Kedysi pracoval ako asistent veterinára. Potom vyštudoval a učil matematiku. V roku 2014 však do jeho rodnej Rakky vtrhli muži s čiernymi zástavami, so zahalenými tvárami a samopalmi. Bojovníci Islamského štátu (ISIS).

Žena žije v meste Rakka, niekdajšej bašte ISIS.
Žena žije v meste Rakka, niekdajšej bašte ISIS.
Youtube

V Sýrii bola už tri roky občianska vojna. Krajina ponorená do chaosu bola pre islamských extrémistov pomerne ľahkým terčom. Obyvateľom Rakky muži vysvetlili, že tam vybudujú štát fungujúci podľa pravidiel islamu. „To, čo zavádzali, však bolo od islamu veľmi vzdialené. Bola to extrémistická, úplne neprijateľná ideológia. Obyvateľom Rakky bola cudzia, no oni sa snažili vnútiť nám ju pomocou zbraní. Začali so zatýkaním a likvidovaním tých, ktorí im odporovali. Podarilo sa im mesto úplne izolovať od vonkajšieho sveta. Z Rakky neodchádzali žiadne objektívne správy, iba ich propaganda, ktorá tam mala prilákať ďalších bojovníkov. Považovali sme za svoju povinnosť ukázať svetu, aké zverstvá sa tam v skutočnosti dejú,“ vysvetľuje Mohamad Almusari, ako sa stal hrdinom.

Pravá tvár teroristov

Sedemnásti aktivisti sa už poznali. Počas sýrskej revolúcie točili videá o odboji proti prezidentovi Asadovi a vešali ich na internet. To isté začali robiť pod Islamským štátom. Dokumentovali dianie v uliciach. Zatýkania. Verejné popravy najrôznejším spôsobom - zastrelením, sťatím, ukrižovaním, zhadzovaním z vysokých budov. Kruté telesné tresty. Sexuálne násilie.

Rakka: Islamský štát urobil zo sýrskeho mesta väzenie. Dobre žili iba jeho bojovníci.
Rakka: Islamský štát urobil zo sýrskeho mesta väzenie. Dobre žili iba jeho bojovníci.
Archív, Jana Čavojská

ISIS zatýkal, bičoval a popravil stovky žien. Ženské tváre sa úplne stratili z ulíc. Nesprávne oblečenie alebo tvár bez brady boli dôvodom na perzekúcie mužov. Stredoveké praktiky mali ľudí zastrašiť. Obyvatelia mesta vychádzali z domov len v nevyhnutných prípadoch. Len aby sa vyhli konfrontácii s bojovníkmi. No propaganda ISIS vykreslila bežných ľudí z Rakky ako tých, ktorí nový kalifát vítali s nadšením.

Aktivisti začali vysielať správy do sveta pod hlavičkou Rakka is being slaughtered silently, v preklade Rakka je potichu masakrovaná. Odhaľovali pravú tvár teroristickej organizácie, ktorá po tom, ako získala vládu nad mestom, zatvorila školy a zakázala sledovať televíziu. Správy šírili aj medzi obyvateľmi Rakky. Na budovy písali grafity, tlačili letáky. Povzbudzovali ľudí, aby sa k teroristickej organizácii nepridávali.

Vysoká cena

Netrvalo dlho a prišla odpoveď od ISIS. „Zaplatili sme vysokú cenu,“ rozpráva Mohamad Almusari. „Jedného z nás, Ibrahima Al Moutaza, odhalili, odvliekli a popravili.“ A to bol len začiatok. Aktivisti vtedy netušili, že budú zomierať ďalší. Nielen z ich radov, ale aj spomedzi ich príbuzných a priateľov. Keď sa siete okolo nich začali sťahovať, časť z nich sa rozhodla ujsť do Turecka.

Na úteku: Aktivisti museli nakoniec ujsť z Turecka, lebo ISIS zabíjal členov skupiny aj tam.
Na úteku: Aktivisti museli nakoniec ujsť z Turecka, lebo ISIS zabíjal členov skupiny aj tam.
Archív, Jana Čavojská

„Rozdelili sme sa na dva tímy. Jeden bol priamo v Rakke. To boli tí najdôležitejší hrdinovia. Získavali informácie, robili fotky a videá a posielali ich druhému tímu do Turecka. Ja som bol súčasťou druhého tímu v Turecku. Správy sme editovali a uverejňovali na sociálnych sieťach. Po vražde Ibrahima sme sa poučili a správy sme šifrovali. Snažili sme sa, aby ISIS nemohol identifikovať, kto a odkiaľ ich posiela,“ vysvetľuje Mohamad. „Činnosť našej skupiny bola pre teroristov taká nebezpečná, že obvinenie, že niekto k nám patrí, bolo jedno z najvážnejších. Trestom bola smrť.“

Na úteku

Posielať správy z Rakky do Turecka bolo čoraz ťažšie. ISIS zakázal domáce používanie internetu. Aktivistov sa snažil vystopovať v internetových kaviarňach. Potom zatvoril aj tie. Chápadlá teroristov dosiahli až do Turecka. V roku 2015 začali zabíjať členov tureckého tímu. Dobodané telá Abdula Kadira a Faresa Hamadiho našli s odrezanými hlavami. Turecká polícia páchateľov nikdy neodhalila. Ani keď Najiho al Jerfa zastrelili priamo na ulici v Gaziantepe.

„Sťahovali sme sa niekoľkokrát do týždňa, ISIS vtedy vypísal veľké odmeny na akékoľvek informácie o našom pobyte,“ hovorí Mohamad. Veľké svetové médiá vtedy skupinu Rakka is being slaughtered silently často citovali a jej zistenia uverejňovali ako jediné overené správy o dianí v Rakke. Žiadne iné objektívne spravodajstvo z obsadeného mesta nevychádzalo. Iba propagačné filmy ISIS, nakrútené profesionálnou kamerou s priam hollywoodskymi efektmi.

Do mesta prúdili muži aj ženy z celého sveta, aby sa pridali k džihádu. Na rozdiel od pôvodných obyvateľov Rakky sa tam mali skvele. Sfanatizovaní tínedžeri zo Západu sa rozťahovali v najkrajších domoch, z ktorých predtým vyhnali ich majiteľov. Z Európy prichádzali dievčatá, aby sa vydali za džihádistov. V Rakke rodili deti a žili podľa islamského práva šaría, často spokojne a s lepším materiálnym zabezpečením, než mali doma. Pretože, aj keď bežní ľudia v Rakke zostali bez elektriny, vody, jedla či lekárskej starostlivosti, bojovníci džihádu dostávali slušnú mzdu. Ich rodiny mali byty a elektrinu zadarmo.

Na ulici v Rakke bolo naraz počuť množstvo svetových jazykov. Pýtať sa prišelcov, odkiaľ sú, však bolo zakázané. Dávali si nové mená a väčšina si zahaľovala tvár.

Aktivisti vnútri Rakky aj v Turecku sa vystavovali extrémnemu nebezpečenstvu, aby prinášali informácie. „Keď nás svetové médiá začali citovať a stali sme sa známymi, malo to na našu bezpečnosť negatívny vplyv,“ hovorí Mohamad. „ISIS sme škodili tým, že sme hovorili o zločinoch, ktoré pácha. Pokúšali sa nás vystopovať. Vyhrážali sa našim rodinám. Začali sme cítiť ešte väčšiu zodpovednosť za objektívne informovanie z Rakky.“

Džihádistický Hollywood

Aktivisti získali v roku 2015 dôležitú International Press Freedom Award. Hovorca skupiny Abdalaziz Alhamza hovoril na ceremoniáli v New Yorku aj na ďalších významných podujatiach. Ženy a muži v elegantných šatách popíjali kokteily a prikyvovali. Akože rozumejú a že je to fakt hrozné. Ale kto mohol tomu zlu rozumieť? Tí ľudia z nablýskaných sál, ktorí sa tvárili ako znalci situácie, nemali ani potuchy o tom, ako ľudia v Rakke žijú a ako aktivisti riskujú, aby o tom informovali. Aké je pozerať na videu s hollywoodskymi efektmi popravu vlastného otca... Hamoud Al-Mousa sa už skrýval v Turecku, keď džihádisti mučili a zavraždili jeho otca. Ale ani to neprinútilo aktivistov zastaviť svoju prácu.

Keď bolo Turecko už príliš nebezpečné, požiadali členovia externého tímu o nemecké víza. Dodnes sú Nemecku vďační. Napriek vrcholiacej utečeneckej kríze a náladám v spoločnosti aktivistom víza promptne poslali. Skupina sa presunula do Európy. Od úradov dostala utajené ubytovanie. Po tom, ako sa Abdalazizovi niekto vyhrážal, nemecká polícia mu ponúkla aj ochranu. Odmietol ju. Tím tam v Rakke žiadnu ochranu nemal. Oni boli praví hrdinovia. Abdalaziz nechcel nijaké výhody.

Mohamada sklamalo, že medzinárodné spoločenstvo na správy z Rakky nereagovalo. Nikto sa nepokúsil Sýrčanom pomôcť. „Až keď teroristické útoky ISIS zasiahli občanov západných krajín, odhodlali sa ich vlády niečo podniknúť.“ Radosť po oslobodení Rakky mala preňho horkú príchuť. „Z politického hľadiska tam stále nie je sloboda. Rakku oslobodili hlavne kurdské jednotky, členovia koalície podporovanej Američanmi. Sú zaťažené etnickou politikou. Samozrejme, nie je to ani zďaleka porovnateľné s ISIS, ľudia chodia do práce, deti do školy. No slobodné vyjadrovanie názorov, politická opozícia ani novinárska práca nie sú dovolené. Žiadne politické slobody neexistujú. Vojenský režim nemôže byť demokratický.“ Preto aktivisti z Rakky stále považujú za povinnosť posielať z mesta aktuálne správy cez sociálne siete.

Zničené životy

Z pôvodných sedemnástich aktivistov zostalo nažive desať. Desiatky až stovky ľudí z ich okolia ISIS popravil alebo sú stále nezvestní. Mohamad s manželkou žijú v nemeckom Sasku. Do Prahy prišiel na ľudskoprávny festival dokumentárnych filmov Jeden svet, aby predstavil dokument Mesto duchov režiséra Matthewa Heinemana. Ten sledoval členov skupiny Rakka is being slaughtered silently s kamerou niekoľko mesiacov. Nakrúcal aj ich nový život v Nemecku. „Momentálne sa s ostatnými nevídam často,“ hovorí Mohamad. „Sme v rôznych častiach krajiny. My s manželkou žijeme v Sasku. Nálada spoločnosti nie je cudzincom veľmi naklonená. Snažíme sa aklimatizovať, prispôsobiť, ukázať tú najlepšiu tvár Sýrčanov, akú dokážeme, aby sme zlepšili názor Nemcov na nás.“ Mohamad Almusari dúfa, že sa do Rakky raz vráti. Zatiaľ to tam však nie je bezpečné.

Happy end? V skutočnosti islamský terorizmus nenávratne zničil životy aktivistov z Rakka is being slaughtered silently. „Priniesol prvok strachu. Nikdy nemáme istotu, či nás zajtra nezabijú. ISIS pre nás stále predstavuje nočnú moru. Ale možno, keď prejde veľa času a nepoddáme sa strachu, zbavíme sa tejto psychickej záťaže a budeme ešte môcť žiť normálny život.“

VIDEO Plus 7 Dní