Honba za peniazmi nepozná hranice. V severovýchodnej africkej Keni zabili pytliaci dve nádherné biele žirafy, patrili k najvzácnejším zvieratám na našej planéte. Pozostatky ušľachtilých tvorov sa našli v jednej z dedín regiónu Garissa na juhovýchode krajiny.

Mama a mláďa

Obeťou pytliakov je samica a jej rovnako zafarbené mláďa. Podľa ochrancov prírody tak zostal na Zemi jediný takýto vzácny zvierací exemplár - samec, ktorý bol takisto potomkom zabitej matky. Jeho telo nenašli, takže pravdepodobne žije. Biele žirafy prvý raz objavili v Keni pred štyrmi rokmi. Svet sa o nich dozvedel o rok neskôr, keď ich fotografie poskytla kenská rezervácia Hirola.

„Mnohí miestni rangeri niečo podobné v živote nevideli,“uviedli vtedy predstavitelia chránenej oblasti. Zároveň sa vynorili viaceré obavy. Prvá sa týkala nedostatku pigmentu zvierat. Biela farba ich síce geneticky neznevýhodňuje, nie sú napríklad náchylnejšie na dedičné choroby. V divočine to však majú zložitejšie - vzbudzujú neželanú pozornosť, takže sa ľahšie stanú terčom predátorov. Mimochodom, viac ako polovica žiráf sa podľa National Geographic nedožije šiestich mesiacov života, väčšina z nich sa stane korisťou levov či hyen.

Druhá obava sa týkala prílišného záujmu o kuriózne zvieratá, početné videá a fotografie v médiách a na sociálnych sieťach mohli naznačiť pytliakom, kde sa biele žirafy nachádzajú. Práve to sa nakoniec ukázalo ako väčšie nebezpečenstvo než prirodzení nepriatelia.

ŤAŽKÝ BOJ Kenskí rangeri sledujú pytliacku stopu.
ŤAŽKÝ BOJ Kenskí rangeri sledujú pytliacku stopu.
Zdroj: PROFIMEDIA

Nie sú to albíny

Tri kenské žirafy sú mimoriadne zriedkavý úkaz, nie však úplne ojedinelý. Ešte predtým sa dlhokrké zvieratá s bielym sfarbením vyskytli v susednej Tanzánii. V oboch prípadoch sa pôvodne myslelo, že ide o albíny, ale nie je to pravda.

Albinizmus je porucha, keď organizmus nedokáže produkovať hnedý až čierny pigment melanín a spôsobuje biele sfarbenie pokožky, kožušiny alebo šupín. Pre poruchu sú tiež príznačné ružové a červené oči. Predpokladá sa, že z každých 10-tisíc narodených cicavcov je jeden albín, tieto zvieratá sú teda vzácne. Ale nie každé biele zviera je albín.

HRÔZA Pytliaci surovo zabili tieto nádherné vzácne biele žirafy.
HRÔZA Pytliaci surovo zabili tieto nádherné vzácne biele žirafy.
Zdroj: PROFIMEDIA

Práve to je prípad zabitých žiráf. Ich bielu farbu nespôsobil albinizmus, ale leucizmus. Aj v tomto prípade ide o stav, keď sa živočíchy vyznačujú zníženou pigmentáciou. Na rozdiel od albinizmu za to môže strata všetkých typov kožných pigmentov, nielen melanínu. Navyše k nej nemusí dôjsť na celom povrchu tela. Nakoniec sú rozdiely aj vo sfarbení očí - zabité žirafy ich mali napríklad hnedé.

Ubúda ich

Biele žirafy, ako uviedol správca neoplotenej rezervácie Hirola v Keni Mohammed Ahmednoor, boli určite živé ešte pred troma mesiacmi. „Je to veľká rana pre komunitu, ktorá sa usiluje zachovať vzácne zvieratá. Je to tiež akýsi budíček pre nás, aby sme nepoľavili v úsilí chrániť ohrozené druhy,“ povedal.

Za ostatných tridsať rokov sa populácia žiráf na svete zmenšila asi o 40 percent. Podľa Medzinárodného zväzu na ochranu prírody (IUCN) bolo na svete približne 155-tisíc jedincov, v roku 2015 ich napočítali už len okolo 97-tisíc. Pytliaci tieto nádherné zvieratá lovia pre kožu a mäso. Či to bol motív zabitia bielych žiráf, nie je jasné. Ak by
bol, tak by sa zrejme pozostatky týchto zvierat nenašli. Nateraz je identita páchateľov neznáma, všetko je predmetom vyšetrovania.

Žirafy nie sú jediné

M nohé chránené druhy sú terčom ľudskej zloby a netýka sa to len bielych žiráf. K nelegálnym poľovačkám sa uchyľujú najmä v Afrike. Toto sú dva vypuklé príklady. Senegal V najväčšom národnom parku Niokolo Koba miznú unikátne antilopy Derbyho či diviak štetinatý. Hoci je park posledným útočiskom divej zveri v tejto časti čierneho kontinentu, má, žiaľ, problémy s infraštruktúrou, nedostatočnou ochranou, vypaľovaním porastov a, samozrejme, pytliactvom. Dokonca figuruje na zozname ohrozených pamiatok UNESCO. Dramaticky ubúda levov, žiráf i byvolov, vo februári miestni predstavitelia s nadšením informovali, že po rokoch zoológovia na vlastné oči videli slona.

Najväčšou hrozbou pre zvieratá sú pytliaci - chudobní ľudia z okolitých dedín. Často sa pohybujú na bicykli, ozbrojení a po vedľajších chodníkoch. Južná Afrika Miestni pytliaci sa zamerali najmä na nosorožce, pričom táto oblasť je domovom takmer pre 80 percent celkového počtu piatich druhov mohutných zvierat. Ochranári proti nim všemožne bojujú. Aj juhoafrická vláda už dávnejšie prijala opatrenia, ktoré mali pytliactvo zredukovať na najnižšiu možnú mieru. Pomocou hliadok a elektronických zariadení sa snažila zabezpečiť dohľad nad oblasťami obývanými nosorožcami.

SMUTNÝ OSUD Nosorožec, ktorému juhoafrickí pytliaci odrezali roh.
SMUTNÝ OSUD Nosorožec, ktorému juhoafrickí pytliaci odrezali roh.
Zdroj: PROFIMEDIA

Úspech bol nepatrný. Pred 13 rokmi bolo zaznamenaných 13 prípadov zabitia nosorožca. To bol len začiatok. V  roku 2014 sa počet zabití zvýšil na rekordných 1 215. Po štyroch rokoch sa číslo znížilo na 1 028, v nasledujúcom roku o 26 kusov. Ochrancovia prírody sa tešia z každého poklesu počtu zabitých zvierat, podľa nich však stále ide o alarmujúce čísla.