Pozrite si vizualizácie dreveného mesta: Všetko na 5 minút chôdze, obyvateľom zníži aj stres

Drevo je v stavebníctve čoraz populárnejšie: Rastú z neho výškové budovy i celé mesto FOTO

Vo Švédsku vznikne najväčšie drevené mesto: Má samé výhody, všetko bude na 5 minút chôdze FOTO

Katarína Oravská

Medzi takzvané drevostavby už dávno nepatria len chaty či domy. V&nbsp;takom Nórsku, vo Švajčiarsku či v&nbsp;Austrálii z&nbsp;dreva postavili aj mrakodrapy. Ten najvyšší – Ascent – stojí v&nbsp;Milwaukee v&nbsp;americkom Wisconsine. Má 25 poschodí a&nbsp;výšku 86,56 metra. Dokončili ho vlani. A&nbsp;to je zjavne len začiatok nového smerovania budovateľských aktivít.

V&nbsp;Singapure, známom ako záhradné mesto, postavili šesťposchodovú budovu univerzitného kampusu Technologickej univerzity Nanyang z&nbsp;masívneho dreva novej generácie usporiadaného do vrstiev, ktoré spája silné lepidlo. Projekt Gaia, nazvaný po starogréckej bohyni zeme, otvorili len teraz v&nbsp;máji. Na základe podlahovej plochy 43 500 štvorcových metrov hovoríme o&nbsp;najväčšej drevenej budove v&nbsp;Ázii. Výstavba stála 125 miliónov singapurských dolárov (necelých 85 miliónov eur). Za návrhom stojí slávny japonský architekt Tojoo Itó (82), držiteľ Pritzkerovej ceny, „nobelovky“ za architektúru, z&nbsp;roku 2013, spolu so singapurskou dizajnérskou firmou RSP. „Pri svojej práci sa vždy snažím o&nbsp;spojenie s&nbsp;prírodou,“ povedal pre <a target="_blank" rel="noopener" href="https://edition.cnn.com/2023/06/05/style/asias-largest-timber-building-opens-in-singapore/index.html">CNN</a> po slávnostnom otvorení objektu. Jeho súčasťou sú posluchárne, výskumné zariadenia, kancelárie i&nbsp;študijné terasy. Okrem toaliet, základových dosiek a&nbsp;vonkajších schodísk, ktoré boli postavené z&nbsp;betónu, čiastočne pre miestne predpisy, vyrobili celú konštrukciu zo smrekov vyťažených v&nbsp;Rakúsku, vo Švédsku či Fínsku.

Posledné roky predznamenali obrovský nárast počtu veľkorozmerných drevených stavieb po celom svete. Podľa singapurských odborníkov môže používanie tejto suroviny znížiť prašnosť a&nbsp;hluk na staveniskách a&nbsp;zároveň urýchliť projekty až o&nbsp;35 percent. Zástancovia drevených budov dokonca v&nbsp;rozpore s&nbsp;intuíciou tvrdia, že môžu byť bezpečnejšie a&nbsp;menej náchylné na kolaps pri požiari než oceľové konštrukcie. Poukazujú totiž na relatívne pomalú a&nbsp;predvídateľnú rýchlosť horenia materiálu. Dizajnéri Gaie pridali na trámy aj takzvanú obetnú vrstvu, ktorá by v&nbsp;prípade ničivého ohňa zuhoľnatela a&nbsp;ochránila drevo pod ňou. Ďalšie výhody sú environmentálne. Približne 40 percent svetovej spotreby energie sa pripisuje výstavbe a&nbsp;prevádzke budov. Ale na rozdiel od betónu a&nbsp;ocele, ktorých energeticky náročná výroba je zodpovedná za značnú časť ekologickej stopy nehnuteľností, stromy absorbujú počas svojej životnosti oxid uhličitý. Ak sa premenia na masové drevo, tento uhlík sa v&nbsp;ňom, namiesto návratu do atmosféry, „uzamkne“. <a target="_blank" rel="noopener" href="https://bioresources.cnr.ncsu.edu/resources/parameters-of-indoor-air-quality-iaq-in-wooden-houses/">Štúdie</a> naznačujú, že jeden kubický meter dokáže uložiť asi tonu oxidu uhličitého. Drevo je aj prírodný izolant, ktorý na horúcich miestach, ako je napríklad Singapur, zachytáva menej tepla ako betónové stavby a, naopak, v&nbsp;chladnejších klimatických podmienkach znižuje tepelné straty. Dizajnéri Gaie nevypočítali emisie, ktoré ušetrili počas výstavby kampusu, no tvrdia, že budova v&nbsp;prevádzke produkuje o&nbsp; 2 500 metrických ton CO2 menej ako jej betónové či oceľové varianty. Akoby sme z&nbsp;ciest odstránili vyše 550 áut. Úspora energie sa netýka len materiálov. Exteriér obsahuje strategicky umiestnené rebrá, ktoré vrhajú tieň na fasádu a&nbsp;pomáhajú ju udržiavať v&nbsp;chlade. Rovnako systém cirkulácie studenej vody osviežujúci okolitý vzduch. Okrem toho je objekt orientovaný tak, aby vetranie fungovalo v&nbsp;súlade s&nbsp;prevládajúcimi vetrami v&nbsp;Singapure. Budova Gaia má podľa úradov nulovú spotrebu energie z&nbsp;verejných zdrojov. Vystačí si s&nbsp;vlastnými solárnymi panelmi. A&nbsp;aby toho nebolo málo, výskumy hovoria, že používanie dreva v&nbsp;architektúre môže mať pozitívny vplyv na pohodu obyvateľov vrátane zníženia úrovne stresu.

Neprekvapí teda, že na stole je ďalší projekt. Developer Atrium Ljungberg <a target="_blank" rel="noopener" href="https://edition.cnn.com/style/worlds-largest-wood-city-to-be-built-in-stockholm/index.html">oznámil plány na výstavbu</a> najväčšieho „dreveného mesta“ na svete. V&nbsp;hlavnom meste Švédska Štokholme ho majú začať stavať v&nbsp;roku 2025. V&nbsp;Stockholm Wood City bude sedemtisíc kancelárskych priestorov a&nbsp;dvetisíc domov. Nový areál na ploche 250-tisíc štvorcových metrov ponúkne ľuďom živé prostredie so zmesou pracovísk, obydlí, reštaurácií či obchodov. Vyrásť má v&nbsp;štvrti Sickle, kde aktuálne sídli vyše štyristo spoločností. Developer opisuje oblasť ako „päťminútové mesto“. Pretože všetko v&nbsp;ňom, od pracovísk až po služby a&nbsp;voľnočasové zariadenia, bude od seba vzdialené len na päť minút chôdze. „Stock­holm Wood City ukazuje našu budúcnosť,“ hovorí Annica Ånäsová, generálna riaditeľka <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.al.se/en/recent/pressreleases/2023/the-worlds-largest-wooden-city-announced-in-stockholm-with-construction-start-in-2025/">Atrium Ljung­berg</a>. „Zo strany nájomcov existuje silný dopyt po inovatívnych, udržateľných riešeniach – dopyt, ktorý touto iniciatívou napĺňame.“

Štátna univerzita v&nbsp;Severnej Karolíne zistila, že drevené budovy majú lepšiu kvalitu vnútorného ovzdušia. Navyše môžu byť postavené s&nbsp;výrazne nižšími emisiami uhlíka ako objekty vyrobené z&nbsp;konvenčných materiálov. Štúdia z&nbsp;roku 2022 publikovaná v&nbsp;časopise <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.nature.com/articles/s41467-022-32244-w">Nature</a> odhaduje, že vybudovanie dostatočného množstva stredne vysokých drevených budov, ktoré by do roku 2100 ubytovali 90 percent nových obyvateľov miest, by znížilo emisie CO2 až o&nbsp;106 gigaton. Lenže aby transformácia takéhoto rozsahu nespôsobila odlesňovanie, vyžadovala by si trvalo udržateľné lesné plantáže. Švédsko pokrýva z&nbsp;takmer 70 percent les. Na inovácie v&nbsp;oblasti dreva sú pripravení. Atrium Ljungberg dúfa, že bude ich katalyzátorom a&nbsp;vytvorí model pre ostatných. „Náš priemysel zanecháva veľkú emisnú stopu a&nbsp;je pre nás dôležité, aby sme dosiahli pozitívny rozdiel v&nbsp;krátkodobom aj dlhodobom horizonte,“ povedala Ånäs. Prvé budovy v&nbsp;Stockholm Wood City, ktoré navrhujú architektonické firmy White Arkitekter a&nbsp;Henning Larsen, majú byť dokončené v&nbsp;roku 2027.

V septembri 2021 vo švédskom meste Skellefteå slávnostne otvorili kultúrne centrum Sara Kulturhus pomenované podľa spisovateľky Sary Lidmanovej. Dvadsaťposchodový drevený mrakodrap dokáže zachytiť deväť miliónov kilogramov CO2 a je navrhnutý tak, aby „komunikoval“ s okolitými štruktúrami. Podľa potreby ich môže zásobovať zvyškovou energiou z vlastných solárnych panelov. Sara je domovom šiestich divadelných scén, knižnice, dvoch umeleckých galérií, konferenčného centra a hotela s 205 izbami. Všetko je postavené z viac ako 12-tisíc kubických metrov dreva, ktoré vyťažili z lesov len šesťdesiat kilometrov od mesta. Konštrukcia z tohto materiálu nie je v meste Skellefteå žiadna novinka. Neďaleké lesy tam pri výstavbe využívajú už od 18. storočia. Tomas Alsmarker, vedúci inovácií vo Swedish Wood, hovorí, že krajina zaznamenala za posledných päť rokov obrovskú zmenu v stavebných materiáloch. „Pri všetkých budovách s výškou do ôsmich poschodí nie je otázkou, či ich možno urobiť z dreva. Mali by sme sa skôr pýtať, prečo by z neho nemali byť.“

Pozrite si vizualizácie dreveného mesta: Všetko na 5 minút chôdze, obyvateľom zníži aj stres

Súvisiace články

Zomrela Jane Birkin: Preslávila ju pieseň so zmyselným vzdychaním, pomenovali po nej kabelku

Zákazníkov naštvala reklama: Tú modelku nemyslia vážne, veď má nohy ako špáradlá! Pozrite sami

Stroskotanca Tima našli v oceáne takmer po 3 mesiacoch: Expert povedal, vďaka čomu prežil!

FOTO Herečka sa previedla v odliatku vlastných pŕs: Nehanebný mimotelový zážitok, opísala

Posledný obraz Gustava Klimta: Keď ho ranila v ateliéri mŕtvica, portrét zostal na stojane

Výber pre vás