Prelomové zistenie. Vedci prišli na to, že náš mozog funguje aj po zastavení srdca

Tesne pred smrťou. Pacienti nedýchali, nehýbali sa, ale vnútorne im horel mozog

Čo sa deje tesne pred smrťou? Vedci zistili, že sa v našom mozgu odohrávajú neuveriteľné veci

Vivien Cosculluela

Život je desivejší ako smrť: to on je veľkou neznámou. Rumunský spisovateľ Emil Cioran mal pravdu, smrť dokážeme definovať. Srdce prestane biť a&nbsp;mozog fungovať, všetky prejavy života sa zastavia. Jednoduché. Mal pravdu, no iba čiastočne. Jedna otázka nás stále trápi. Čo cítime pred smrťou v&nbsp;tých úplne posledných chvíľach? Nikto sa nevrátil spoza mytologickej rieky Styx, aby nám to prezradil. Pred pár dňami však vyšla na prestížnom portáli Proceedings of the National Academy of Sciences prelomová štúdia výskumníkov z&nbsp;Michiganskej univerzity v&nbsp;Spojených štátoch. Ich štúdia prináša nevídané zistenia a&nbsp;zodpovedá našu otázku, teda v&nbsp;jej vedeckejšej podobe: Je možné, aby sa ľudský mozog aktivoval v&nbsp;procese umierania?

Začiatok článku detailne opisuje metódu bádania. „Spravili sme analýzu elektroencefalogramov štyroch zomierajúcich pacientov pred klinickým ukončením ich ventilačnej podpory a&nbsp;po ňom,“ píšu vedci v&nbsp;stati. Samozrejme, ani jeden z&nbsp;nich nemal šancu uzdraviť sa a&nbsp;rodiny dali svoj súhlas s&nbsp;výskumom. Niekoľko sekúnd po odpojení od umelého dýchania sa mozog dvoch z&nbsp;nich, 24-ročnej a&nbsp;77-ročnej ženy, náhle rozžiaril. Spustila sa neurónová aktivita na vysokofrekvenčnej úrovni, vedci spozorovali na monitoroch osciláciu takzvaných gama vĺn. Tie sa zvyčajne spájajú s&nbsp;vedomím, rozsiahlou aktivitou mozgových sietí a&nbsp;kognitívnymi javmi, no u&nbsp;oboch umierajúcich pokračovali, aj keď srdce prestalo biť.

„To bolo prekvapujúce,“ povedala pre PLUS 7 DNÍ Jimo Borjiginová, docentka neurológie a&nbsp;molekulárnej a&nbsp;integračnej fyziológie na lekárskej fakulte Michiganskej univerzity, ktorá výskum viedla. Dôvod, pre ktorý s&nbsp;takými výsledkami nerátala, je jednoduchý. Ich predošlá štúdia na potkanoch spred desiatich rokov ukázala niečo menej ako dvojnásobné stúpanie výkonu spomínaných gama vĺn. „To bolo množstvo, ktoré som očakávala aj teraz. Namiesto toho sme u&nbsp;jedného pacienta v&nbsp;niektorých oblastiach mozgu zaznamenali viac ako tristonásobné zvýšenie ich výkonu,“ vysvetlila nám. Nie je to však všetko. V&nbsp;posledných chvíľach života pacientky prejavovali aj ďalšie reakcie. Srdce im búšilo a&nbsp;pľúca lapali po dychu. Tento boj môže podľa vedkyne spustiť výstražný systém mozgu, čo potom vedie k&nbsp;javom podobným vedomiu. „Nedýchajú. Nehýbu sa. Ale vnútorne im horí mozog,“ priblížila Borjiginová.

Okrem potvrdenia stimulácie, ktorá je teda spoločná pre potkany a&nbsp;ľudí, výskumníci identifikovali, aké miesto v&nbsp;mozgu bolo najviac stimulované počas testov. Išlo o&nbsp;temporoparietálne okcipitálne spojenia, ktoré sa nachádzajú v&nbsp;jeho zadnej časti. V&nbsp;stati ich opisujú ako „hot zone“ neurónových javov spojených s&nbsp;vedomím, čiže ako oblasť, ktorá je podstatná pre túto ľudskú schopnosť. Ich aktivácia je kľúčovou bránou pre vizuálno-priestorové spracovanie v&nbsp;normálne fungujúcom mozgu, vysvetľujú vedci v&nbsp;štúdii. Spája sa napríklad so snovou aktivitou, no nie iba. Výskumníci približujú, že podobné javy ako pri oboch umierajúcich ženách boli pozorované v&nbsp;zdravom mozgu aj u&nbsp;pacientov, ktorí zažívajú vizuálne halucinácie počas epileptických záchvatov či zmenené stavy vedomia. Vedci však priznávajú určité obmedzenia. Pripúšťajú, že nevedia, prečo sa zvýšenie gama vĺn neudialo aj u&nbsp;ostatných dvoch pacientov. Domnievajú sa, že na to mohla mať vplyv anamnéza záchvatov oboch žien. A malá vzorka neumožňuje vyvodiť žiadny všeobecný záver. Zostávajú však optimistickí. „Keďže sme ukázali, ako identifikovať neurónové znaky vedomia u&nbsp;ľudských pacientov a&nbsp;ako sa líšili od tých u&nbsp;potkanov, mohli by sa uskutočniť ďalšie štúdie pomocou našej metódy. Možno sa dočkáme prekvapivých zistení od iných vedcov,“ uzatvorila Borjiginová.

Poznáme to z filmov, kníh či rozhovorov. Tí, ktorí sa k smrti dostali veľmi blízko, no nakoniec prežili, často vykresľujú podobné pocity: vznášanie sa nad vlastným telom, svetlo na konci tunela alebo flashback vlastného života. Odhliadnuc od kultúrnych či náboženských prostredí podobné javy opísalo desať až dvadsať percent ľudí, ktorým srdce prestalo biť.

„Väčšina pacientov mala zážitky blízke smrti po prvej epizóde zastavenia srdca. Ich srdce a mozog boli teda zdravšie ako u pacientov, ktorých sme skúmali. Ľahko si teda viem predstaviť, že v budúcich štúdiách dôjde k prekvapivejším objavom, ak sa nám podarí stretnúť sa s inou skupinou pacientov,“ doplnila pre PLUS 7 DNÍ Jimo Borjiginová, docentka neurológie a molekulárnej a integračnej fyziológie z lekárskej fakulty Michiganskej univerzity.