Jana Čavojská

Napadli nás predsa už pred ôsmimi rokmi! - pripomína Irina z Kramatorska na východe Ukrajiny. Pre ňu a ďalších ľudí žijúcich v blízkosti kontaktnej línie Ukrajincov a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky vojna trvá presne odvtedy a nikdy nebola prerušená. Irinu som stretla v roku 2016. Dôchodkyňa organizovala skupinu dobrovoľníkov, zo starých látok plietli maskovacie siete pre vojakov, staré nábojnice dekorovali na suveníry a snažili sa ich predávať, aby chlapcom do zákopov nakúpili potraviny. „Dnes to už nerobíme,“ informuje ma Irina cez messengerový čet. „Za tie roky je naša armáda dobre vybavená aj vyzbrojená.“ Život v Kramatorsku sa podľa nej nijako nezmenil ani po správach o desaťtisícoch ruských vojakov neďaleko ukrajinskej hranice. „Nikto nepanikári ani vo veľkom nenakupuje potraviny. Len ľudia chodia na vojenskú správu a hlásia sa do služby k obranným silám.“

Ľudia z&nbsp;východu Ukrajiny, ktorých som tam spoznala v&nbsp;rokoch 2015 a&nbsp;2016, mi teraz pripadajú pokojnejší ako zvyšok sveta. Samozrejme, nerobia si ilúzie o&nbsp;tom, že by Rusko útoku nebolo schopné, myslelo by na ľudské životy alebo potrebu zachovania mieru vo svete. No nepanikária. Len sa pripravujú na akúkoľvek situáciu. Lebo najlepšia vojna je vraj taká, ktorá sa nestane, no vy ste pripravení.

„V&nbsp;konfrontácii s&nbsp;Kremľom je sila najlepšou diplomaciou,“ myslí si aj novinár Andrij Caplijenko. Galina, s&nbsp;ktorou som sa zoznámila v&nbsp;Mariupole v&nbsp;roku 2016, tvrdí, že v&nbsp;prípade eskalovania situácie je až tridsať percent obyvateľov Ukrajiny pripravených brániť svoju krajinu a&nbsp;rovnako ako v&nbsp;roku 2014 sa budú ponáhľať na frontovú líniu ako dobrovoľníci. „Zbraň zoberie každý, kto je schopný ju udržať. Oveľa viac ľudí než na začiatku vojny. O&nbsp;tom nepochybujte. Prídu aj tisíce tých, ktorí prešli peklom predchádzajúcej antiteroristickej operácie a&nbsp;nezabudli, čo sa dialo. Rusku dáme tvrdú odpoveď. Naša krajina je dnes oveľa silnejšia ako v&nbsp;roku 2014 a&nbsp;konečne sme začali dostávať pomoc od NATO.“

Od anexie Krymu Ruskou federáciou zahynulo počas vojenských operácií na Ukrajine približne štrnásťtisíc ľudí. Obete na životoch však nie sú jediným dôsledkom tejto vojny. Priniesla aj rozdelenie rodín. Zranenia, nenávratné poškodenie zdravia ľudí. Psychické traumy. Deťom hrôzostrašné zážitky, ktoré si so sebou budú niesť navždy. Priniesla i&nbsp;šialenú chudobu do už aj tak ťažko skúšaných dedín. Ich obyvatelia nemali veľmi na výber. Na Ukrajine celkovo chýbajú pracovné príležitosti. „Nechceli sme žiť pod paľbou. Odišli sme. No prácu sme inde nezohnali a&nbsp;keď sme všetky úspory minuli na prenájom bytu, museli sme sa vrátiť, tu máme aspoň byt,“ povedala mi majiteľka obchodíka v&nbsp;Avdijivke, mestečku ťažko postihnutom bojmi, v&nbsp;roku 2016. Na jej obchode s&nbsp;potravinami viala ukrajinská zástava a&nbsp;vojakom dávala čaj a&nbsp;kávu zadarmo. „Navyše nás na západnej Ukrajine obviňovali, že my sme separatisti. My, ktorí sme žili bez elektriny a&nbsp;tečúcej vody pod šrapnelmi a&nbsp;bránili sme túto zem pred nepriateľom.“

„Nemáme právo zabudnúť,“ myslí si Galina z&nbsp;Mariupoľa. „Vo vojne sme ôsmy rok. Ruské zbrane pokračujú v&nbsp;zabíjaní ukrajinských vojakov. Zabili aj stovky ukrajinských civilistov vrátane detí.“ Pripomína však aj inú dôležitú skutočnosť. „Celé tie roky Ukrajina udržiava obchodné vzťahy s&nbsp;Ruskou federáciou. Treba odsúdiť oboch našich prezidentov, ktorí to dovolili.“

Oksana sa po vyhlásení Luhanskej ľudovej republiky vysťahovala z&nbsp;Luhanska. Dnes žije neďaleko improvizovanej hranice s&nbsp;touto separatistickou republikou. Medzi Ukrajincami cíti strach. „Ľudia sú naozaj vystrašení a&nbsp;pripravujú sa na najhoršie,“ napísala mi. „Ale zároveň sú pripravení brániť svoje územie. Vytvárajú dobrovoľnícke obranné oddiely. Vieme, že toto nikto za nás neurobí. So zbraňou budeme musieť brániť našu krajinu len my sami. Ale boli by sme radi, keby si obyvatelia štátov Európskej únie uvedomili, že ak Rusko prehltne Ukrajinu, nezastaví sa. Bude pokračovať. Zamieri na pobaltské krajiny. A&nbsp;potom ďalej. Pokiaľ mu medzinárodné spoločenstvo dovolí. Pre Ukrajinu trvá vojna už osem rokov. Celý ten čas bránia naše ozbrojené sily hranicu medzi agresívnou ríšou a&nbsp;demokratickým, civilizovaným svetom.“

Dlhé roky sa Ukrajinci v&nbsp;tomto boji cítili sami. Po anexii Krymu nikto naozaj nezasiahol, vyjadrenia mocností boli bezzubé. To isté sa stalo po vyhlásení separatistických republík, podporovaných Ruskom. Politici aj muži v&nbsp;zákopoch síce hovorili, že sankcie Západu Rusko jednoznačne oslabili, ale Ukrajine sa nedostalo žiadnej ďalšej masívnej podpory. Na jednej strane to má logiku. Nikto sa nechcel pustiť do konfliktu s&nbsp;Ruskom, lebo by sme všetci mohli skončiť veľmi zle. Teraz však západné krajiny tvrdia, že ďalšiu Mníchovskú dohodu si svet nemôže dovoliť. V&nbsp;preklade: nebolo by správne obetovať kúsok slabšej krajiny v&nbsp;presvedčení, že to môže zastaviť konflikt svetových parametrov. Preto na Ukrajinu mieria lietadlá s&nbsp;vojenským vybavením od svetových mocností.

Ľudia na Ukrajine zatiaľ vyjadrujú presvedčenie, že do otvoreného konfliktu nikto nepôjde. „Keby tak vlády Ruska a&nbsp;Ukrajiny odložili zbrane i&nbsp;hádky a&nbsp;starali sa radšej o&nbsp;to, aby sa ich ľudia mali lepšie, aby sa im ľahšie žilo,“ vzdychla si v&nbsp;televíznej reportáži obyvateľka východnej Ukrajiny. „Prečo sa nedokážu dohodnúť za rokovacím stolom a&nbsp;nechávajú nás takto trpieť?“ Ďalší respondent je presvedčený, že žiadna zo svetových mocností, ani Rusko, v&nbsp;skutočnosti nechce v&nbsp;súčasnej vyhrotenej situácii ozbrojený konflikt. Ešte aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upokojuje svojich občanov aj Západ. Samozrejme, nemôže si v&nbsp;krajine dovoliť paniku. Jeho pozícia je zložitá. Ukrajina musí veľmi opatrne zvažovať každý krok, lavírovať na hranici Východu a&nbsp;Západu, počítať s&nbsp;tým, že jej silný sused si ju chce udržať vo svojej sfére vplyvu a&nbsp;zároveň sa snažiť o&nbsp;spoluprácu so Západom. Niektorí velitelia bataliónov na východe Ukrajiny vyjadrujú pred kamerami presvedčenie - alebo skôr zbožné želanie? -, že Rusko Ukrajinu pravdepodobne nenapadne, veď keby to chcelo urobiť, urobí to už dávno, keď ukrajinská armáda nebola tak dobre vyzbrojená a&nbsp;vycvičená ako teraz.

„Nikto však nevie, čo sa stane. Okrem Putina,“ hovorí Oksana. „Chcem veriť, že sa neodváži prekročiť naše hranice. Ale provokácie z&nbsp;jeho strany nemôžeme vylúčiť.“

Hlavné mesto Kyjev si zatiaľ žije svojím životom. „Atmosféra je relatívne pokojná,“ napísala mi Kyjevčanka Kristina. „Možno je pre ľudí až také neuveriteľné, že by sa vojna mohla začať rovno pred ich dverami, že o&nbsp;tom jednoducho odmietajú čo i&nbsp;len uvažovať. Nikto panicky nenakupuje potraviny. Ale mám vo svojom blízkom okolí ľudí, ktorí majú zbalené svoje pohotovostné batohy.“ Pýtam sa, kam by s&nbsp;nimi išli. Mám na mysli zahraničie. Kristina odpovedá, že do úkrytu. Pivnice a&nbsp;stanice metra. „Odísť do zahraničia je možnosť len pre tých, ktorí sú na tom finančne lepšie. Nikto nežije v&nbsp;ilúzii, že v&nbsp;inej krajine ho ľudia privítajú a&nbsp;poskytnú mu živobytie. Alebo že by bol schopný tam bývať a&nbsp;platiť si všetky výdavky z&nbsp;vlastných úspor. Lacnejšou možnosťou je západná Ukrajina. A, áno, o&nbsp;možnosti odísť tam uvažujú mnohí.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/pripraveni-najhorsie-ukrajinci-neveria-rusko-zautoci-ale-chystaju-vojnu" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Napätie medzi Ruskom a&nbsp;Západom označujú analytici za najhoršie od čias studenej vojny. Na vývoji situácie vidíme, že armáda nemusí prekročiť hranicu cudzieho štátu na to, aby dostala do pohotovosti polovicu sveta. Obyvatelia Slovenska aj Európskej únie či Spojených štátov amerických sú už teraz rozhádaní v&nbsp;tom, kto môže za to, čo sa deje; podľa prieskumov viní väčšina Slovákov USA a&nbsp;NATO. Možno nás čakajú vážnejšie diplomatické roztržky o&nbsp;tom, ako situáciu riešiť, a&nbsp;napätie, umelo vyvolané domnelou vojenskou hrozbou. Dnešné vojny sa nebojujú iba zbraňami. „Práve hybridná vojna je najnechutnejší vynález súčasnosti,“ pripomína Irina.

Pripravení na najhoršie: Ukrajinci neveria, že Rusko zaútočí, ale chystajú sa na vojnu

Jana Čavojská

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás

Pripravení na najhoršie: Ukrajinci neveria, že Rusko zaútočí, ale chystajú sa na vojnu

Jana Čavojská

Súvisiace články

Bojujeme o každé slovo: Slováci v Poľsku sa sťažujú na prisilný nacionalizmus

Správy z lesa hrôzy: Na poľsko - bieloruskej hranici zomierajú deti na podchladenie a od smädu

Deväť dní Dynama: Ako dnes vyzerá miesto najväčšej evakuačnej operácie v dejinách?

Sviatlana Cichanovská exkluzívne pre PLUS 7 DNÍ: Nesmieme sa vzdať

Odmietam čierno-biele videnie sveta: Generálny prokurátor Žilinka vysvetľuje cestu do Moskvy

Plus TV

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Výber pre vás