New York od počiatku svojej existencie priťahuje odvážnych a odhodlaných ľudí. Takých, ktorí začínajúc nový život vytvorili absolútne výnimočné miesto na život. V tieni mrakodrapov však najľudnatejšie mesto USA skrýva svoje tajomstvo, o ktorom mlčia finančníci z Wall Street, filmy i seriály, mlčia o ňom inzeráty o predaji a prenájme luxusných apartmánov, ako aj turistickí sprievodcovia. Spomína ich však vo svojej najnovšej knihe New York. Príbehy o meste autorka Magdalena Żelazowska. Je to totiž trápna pravda, ktorá jednému zo svetových centier obchodu a finančníctva nepristane.

Normálna vec

Autorka spomína, že prvý raz sa s týmto tajomstvom stretla pri prehliadke bytu na prenájom. „Bol krásny, okno v každej miestnosti, nachádzal sa na ulici, ktorú som si vysnila, a finančne som si ho mohla dovoliť,“ spomína Żelazowska. Po virtuálnej prehliadke sa konala aj osobná návšteva, čakalo ju však šokujúce privítanie. „Ležal uprostred miestnosti nohami nahor, veľký ako palec,“ striasa sa pri spomienke. „To nie je šváb, to je potápnik,“ ubezpečuje so stoickým pokojom realitná maklér­ka s tým, že „to je dobre, lebo potápniky v bytoch nežijú, občas sa tam náhodou nejako dostanú“. Dodá, že sama vo svojom byte máva takýchto „hostí“.

V New Yorku podľa všetkého nevítané živočíchy žiadny príbytok nediskvalifikujú. Šváby, potápniky, myši i potkany sú stálymi obyvateľmi tamojších nehnuteľností. Každý obyvateľ o tom vie.

Pravidelné návštevy

Odpudzujúcej faune hrá do karát teplé podnebie a potravinové odpadky miliónov ľudí. Tieto tvory sa v meste cítia ako v obrovskej jedálni. Aj v najdrahších hoteloch si hosť môže nájsť v izbe kartičku s upozornením: Radíme vám pevne uzatvárať akékoľvek občerstvenie, vyhnete sa tak nepozvaným návštevníkom. „Keď ku mne do New Yorku prvý raz prišli známi z Európy, ako naschvál vybehol obrovský šváb spoza kuchynskej linky. Radila som sa s domácimi, ako problém vyriešiť, pretože moji krajania by sa na mňa pozerali ako na nejakú nečistotnú osobu a na môj byt ako na nejakú zatuchnutú noru. V najsvetovejšej metropole však na mňa pozerali s pochopením a ľahostajne pokrčili plecami,“ spomína autorka, pričom dostala jediné odporúčanie - kúpiť prostriedky proti švábom a zvyknúť si na fakt, že úplne sa ich zbaviť nedá.

U chudobných i bohatých

Hmyz a hlodavce sú sivé eminencie mesta, všadeprítomné. Sú v každej štvrti bez výnimky a svetový imidž Veľkého jablka je im úplne ukradnutý. Stretávajú sa s nimi bezdomovci, ale aj milionári zabarikádovaní v luxusných apartmánoch v oceľovo-sklenených mrakodrapoch. Ponuka prostriedkov, otráv, pascí i ultrazvukových zariadení na odplašenie nechcených hostí je veľmi pestrá.

Tí bohatší využívajú služby deratizérov, ktorých si klienti objednávajú tak ako inštalatéra. V lepších štvrtiach sa však tento problém rieši diskrétnejšie a špecialisti musia zvyčajne podpísať klauzulu o mlčanlivosti. Pretože hoci sa o hávedi vie, ak by bola príliš na očiach, ceny prenájmov by prirodzene klesli. Deratizér nesmie po sebe ani po drobných tvoroch zanechať žiadnu stopu a musí byť pre okolie neviditeľný.

Trpezliví

Jedným z úspešných spôsobov, ako sa zbaviť hlodavca v byte, je pasca s lepidlom. Návnady pre rozmaznanú pliagu mnohokrát pripomínajú kráľovskú hostinu. Zvykne sa na ne dávať orechové maslo, sardelky, slanina či krevety. Newyorčania sú už vycvičení v trpezlivom čakaní, kedy sa hosť na menu ulakomí a prilepí sa na dosku. Potom už len treba celú konštrukciu potajomky v čiernom vreci dostať do smetiakov.

Nie vždy sa problém podarí vyriešiť bezbolestne a bez zápachu. Riaditeľku istej medzinárodnej spoločnosti sídliacej v prestížnom susedstve Central Parku privítal v kancelárii hrozný smrad. V augustových horúčavách sa jej pod písacím stolom rozkladala mŕtva myš. Zrejme zhltla otravu. Majitelia istého bytu zasa museli rozobrať celú stenu, pretože v sadrokartóne hnil potkan a bol už v takom pokročilom štádiu rozkladu, že sa v miestnosti nedalo ani dýchať.

Pamätník hlodavcov

Hojné počty hlodavcov inšpirovali Newyorčanov v 19. storočí na nový typ zábavy - sledovanie ich bojov. V lodeniciach sa konštruovali miniarény, do ktorých vypúšťali desiatky potkanov a psa. Čím rýchlejšie pes zvieratá zlikvidoval, tým bol jeho majiteľ úspešnejší. Najšikovnejšie psy dokázali pohrýzť stovku hlodavcov za päť minút!

V inom variante namiesto psa vkročil do arény muž. Úlohou pretekára bolo odhrýzť hlavu čo najväčšiemu počtu potkanov. V hľadisku bolo zvyčajne hojné množstvo divákov, ktorí, podobne ako na dostihoch, uzatvárali stávky na najschopnejších likvidátorov.

FOTO V GALÉRII

Rat Rock alebo Umpire Rock, čiže Potkania skala v Central Parku je dôkazom, že hlodavce sú prítomné aj v tých najfrekventovanejších častiach mesta. Skala z manhattanskej bridlice dostala pomenovanie po týchto štvornohých tvoroch preto, lebo v noci sa pri nej zvyčajne rojili. Pozorný návštevník si môže všimnúť na upravených trávnikoch aj pred tými najlukratívnejšími budovami Manhattanu nenápadné čierne plastové minikontajnery. Sú to pasce na potkany a myši. Zboku majú otvory s návnadou. Keď sa zviera na ňu ulakomí a vojde dnu, čaká ho tam otrava.