Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Hovorí sa, že keď neprší, aspoň kvapká. I keď sa táto analógia môže v prípade bratov Winklevossovcov z newyorského Southamptonu zdať mierne prehnaná, v zásade je pravdivá. Za iných okolností totiž mohli byť títo dvaja bývalí športovci dávno rozprávkovo bohatí. Stačilo, aby na vysokej škole nespoznali Marka Zuckerberga, ktorý im vraj ukradol nápad na vytvorenie internetovej sociálnej siete. Napriek tomu neobišli naprázdno. Zažalovali ho, vysúdili desiatky miliónov dolárov odškodného a jednu jeho časť skvelo investovali. O pár rokov sa ich vklad mnohonásobne zvýšil. Dnes sú z nich vďaka enormnému nárastu ceny bitcoinu miliardári.

Príbeh bohatstva bývalých amerických olympijských veslárov, dvojčiat Tylera a Camerona Winklevossovcov, sa začal ešte počas štúdia na Harvardovej univerzite. Tam v roku 2002 s ďalším spolužiakom Divyom Narendrom založili firmu ConnectU s cieľom vytvoriť na internete komunitnú sieť. Na výpomoc s projektom si prizvali Marka Zuckerberga. Ten mal však iné plány a spoluprácu videl svojsky. O niekoľko mesiacov prišiel s „vlastným“ riešením a vytvoril najväčšiu a najpopulárnejšiu sociálnu sieť Facebook. Bratia ho zažalovali za krádež nápadu. Ako píše britský Daily Mail, dlhý súdny spor im nakoniec priniesol ovocie v podobe 65-miliónového vyrovnania, z ktorého sa zhruba pred štyrmi rokmi rozhodli jedenásť miliónov investovať do digitálnej meny bitcoin. V tom čase nie veľká cena za jednotku tejto kryptomeny ešte väč-šmi klesla a jeden bitcoin kúpili za 120 dolárov. Celkovo získali asi jedno percento z celého objemu meny, ktorá bola na svete v obehu.

„Rozhodli sme sa dať svoje peniaze a vieru do matematického systému, ktorý je zbavený politiky aj ľudských chýb,“ cituje vtedajšie slová dnes 36-ročného Tylera Winklevossa server Vanityfair. Ukázalo sa, že spravili výborný ťah.

Počas nasledujúcich rokov už nemuseli robiť nič, len čakať. A hodnota ich investície neustále rástla. V poslednom období závratnou rýchlosťou. Pred niekoľkými dňami sa cena za jeden bitcoin vyšplhala k sedemnástim tisícom dolárov. Ich majetok vysoko presiahol miliardu dolárov. Odborníci síce tvrdia, že bitcoinových miliardárov je viac, ale práve bratia Winklevossovci sú prví, ktorých svet spoznal. Ostatní, aj vďaka princípu virtuálneho obchodovania, zatiaľ zostali v anonymite.

Dvojčatá však nezaspali na vavrínoch a zveľaďovaniu svojho majetku intenzívne pomáhajú. Preto spustili niekoľko ďalších projektov, posledný s názvom Gemini, ktorý investorom umožňuje nielen obchodovať s virtuálnymi peniazmi, ale aj ukladať ich. Dokonca plánovali burzu s digitálnou menou. Tú im však úrady zamietli pre obavy z možných podvodov.

„Myslíme si, že bitcoin je ako zlato na druhú,“ uviedol pre americkú televíziu Tyler Winklevoss. „Bez ohľadu na to, prečo do zlata investujete, či pre jeho vzácnosť, trvanlivosť, zmeniteľnosť, podľa nás ho bitcoin vo všetkých smeroch prekonáva.“

Napriek nečakanému zárobku majú bratia k bohatstvu svojho bývalého rivala stále nekonečne ďaleko. Podľa nedávnych odhadov majetok Marka Zuckerberga predstavuje rozprávkových 72 miliárd dolárov. Budúcnosť však môže tento nepomer zmeniť. Noví virtuálni boháči sú presvedčení, že cena bitcoinu naďalej porastie.

Bitcoin je azda najpopulárnejšia z množstva digitálnych kryptomien, v prvopočiatkoch určený na zjednodušenie intenternetových platieb. Zrodil sa v roku 2009 v počítači pre verejnosť dodnes neznámeho tvorcu označovaného prezývkou Satoshi Nakamoto. Ako bezpečnejšia alternatíva peňazí používaných v reálnom svete. Vytvára ju sieť počítačov so špeciálnym softvérom. Nepatrí žiadnej krajine, nepodlieha regulácii a nikto ju nemôže ovplyvňovať. Využíva prostredie anonymného virtuálneho sveta, kde sú jej majitelia a ich majetok ukrytí pred zrakom štátnych regulačných mechanizmov i nepovolaných ľudí. Teoreticky nikto nedokáže zistiť, koľko máte na svojom účte, nedosiahne naň vláda, banky, daňový úrad ani exekútor. Možno ňou platiť nielen v e-shopoch, ale aj v mnohých kamenných obchodoch, za ubytovanie v hoteloch i reštauráciách. Podľa správ zo zahraničných médií sa dajú týmto spôsobom dokonca financovať veľké realitné projekty.

I keď hodnota bitcoinu neustále rastie, kritici hovoria o špekulatívnej bubline bez vzťahu k reálnemu trhu a ekonomike, ktorá raz spľasne. Nehovoriac o tom, že vysoká miera anonymity umožňuje túto menu využívať na nelegálne aktivity. Výhrady majú aj ekonómovia, tvrdiac, že kryptomena obchádza zabehnutý a kontrolovateľný systém a nie je prínosom. Bitcoin spájajú s podvodmi, s čiernym trhom, so zločinom. „Podľa mňa by ho mali zakázať,“ povedal v rozhovore pre televíziu Bloomberg profesor Kolumbijskej univerzity a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Eugene Stiglitz. „Nemá žiadnu spoločensky užitočnú funkciu.“

Prví bitcoinoví miliardári: Zuckerberg im vyfúkol Facebook, tak zainvestovali do virtuálnej meny

Peter Galan

Autor článku

Peter Galan

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás